Ľudia mi dávajú často krát otázku aké okná používam na svojich domoch. JA takmer vždy odpoviem, že také aké mi výdu výpočtom. Samozrejme oni sa na mňa pozerajú a nechápu, lebo každý „správny“ stavebník na túto otázku má vždy jasnú a rýchlu odpoveď. Asi každý druhý stavebník vie viac ako ja…

Najskôr by som napísal niečo o základných parametroch, podľa ktorých si ja vyberám okná.

Sú to:

Ug (glass) – súčiniteľ prestupu tepla pre sklo okna.

Toto je tá hodnota, ktorou lajci operujú a až tak rastú keď toto spojenie písmen hovoria :-D. Ale vyjadruje to iba stratu tepla sklom, ktorého plocha je mimochodom významná, teda už samotná hodnota Ug niečo naznačuje, no nemusí naznačovať de facto takmer nič v realite. Každopádne okno pozostáva z viac častí a nie len zo skla. Bežné hodnoty Ug sú pre 3-sklá okolo 0,5 až 0,8 W/m2K. Čím vyššia hodnota tým väčšia strata tepla.

Uf (frame) – súčiniteľ prestupu tepla rámu okna /krídlo, rám, pánty spolu/.

Vyjadruje stratu tepla rámom. Z tohoto dôvodu sa snažím rámy okien skrývať čo najviac do polystyrénu aby strata cez túto časť okna bola čo najmenšia, čím dosiahnem to, že aj „horší“ rám sa môže „správať“ ako drahší rám. Treba si uvedomiť, že v ráme býva občas aj oceľ a tá vedie teplo veľmi rada. Rámy mávajú často aj 2x vyššie straty no zase ich plocha je moc malá, takže lajci ju zanedbávajú. No my si to nemôžeme nikdy dovoliť.

V prípade, že ale rám „zabalíme“ do EPS, tak môžeme použiť aj „horší“ rám a výsledok strát bude veľmi „dobrý“. Potom ale musíme ručne zmeniť hodnoty vo výpočte ziskov a strát a ručne spočítať aká je vlastne skutočná strata rámu.

Bežné hodnoty pre Uf sú 0,9 až 1,8 W/m2K pri 3-sklách.

Uw (window) – súčiniteľ prestupu tepla pre celé okno. Teda vypočíta sa vážený priemer z hodnôt Ug a Uf a výde nám Uw. Samozrejem, že internetoví odborníci niekedy operujú iba s touto hodnotu, lebo sa zase z letáku niečo dozvedeli. Táto hodnota je však pre mňa irelevantná, lebo jednak je pre každé okno iná, a nijak nezmení fakt, že okno má svoje Ug a Uf, ktoré udávajú takmer všetko.

Potom okno charakterizuje pomerne neznáma hodnota g. Ide o hodnotu udávanú v bezrozmernom čísle alebo v %. Udáva koľko % solárnej/tepelnej enegie sklo prepustí do interiéru. My sa snažíme aby táto hodnota bola čo najvyššia ale hodnota g klesá s hodnotou Ug, čo je presne to čo nechceme. Sú priamoúmerné (takmer). Niektoré špeciálne sklá, podotýkam extrémne drahé dosahujú veľmi vysoké hodnoty g, napríklad g=70%, a súčasne Ug=0,6, čo je v bežnej praxi sci fi a cenovo nedostupné! TAktiež je otázne či to vôbec má nejaký význam ako uvidíme v ďalšom texte. Bežné hodnoty g bývajú okolo 48-50% pre 3-sklá a 70-80% pre 2-sklá.

Ľudia robia často jednu fatálnu chybu. A to, že sa najskôr snažia aby malo okno=sklo čo najlepšie vlastnosti (hlavne Ug a počet komôr), lebo to čítali niekde na diskusnom fóre a potom si do okna dajú žalúzie, ktoré znižujú hodnotu g niekedy až o polovicu. Potom je otázka načo bolo celé toto snaženie??? Tento istý efekt má aj exteriérová žalúzia, ktorá je okrem iného ešte aj drahá (asi 2x cena okien).

Okná majú ešte ďalšie parametre ako napríklad strata tepla netesnosťou pántov, strata pri izolačnom rámiku utesňujúcom sklo od rámu okna, alebo prienik viditeľného slnečného žiarenia. Tieto parametre sú zaujímavé a berieme ich do úvahy ale to len pri špeciálnych podmienkach a požiadavkách.

A teraz k jeden vzorový príklad.

Situácia A:

Pri istej ploche a pomere všetkých vplyvov bolo vypočítané, že okná s papametrami –  sklá Ug=0,5 a rámy Uf=0,9, majú stratu tepla 1388 kWh/rok.

Situácia B:

Pri použití skiel Ug=0,6 a ráme Uf=1,3 by bola strata 1656 kWh/rok.

Rozdiel je 268 kWh/rok v neprospech okien B. Ak túto energiu vynásobíme cenou za 1kWh elektrickej energie v nízkej tarife = 0,11€ tak dostaneme výsledok 29,48€/rok. Sami vidíte, že ide o „závratnú“ hodnotu hodnú toho aby sme si s oknami robili veľkú hlavu 😉

Je otázne či suma 29,48€ má zmysel ak uvážime, že okno v prípade A je napríklad Salamander čo je pomerne drahé okno (aj ked pomer cena a kvalita je výborná) a okno B môže byť napríklad Ideal 4000 čo je veľmi lacné a bežne dostupné okno. Rozdiel v cene môže byť kľudne aj 400€ na celú sadu.

Pri týchto dvoch rámoch Salamander a Ideal 4000 sa zastavím a poviem aj niečo o rámoch a ich vyhotovení.

Aby sme dosiahli čo najnižšiu hodnotu Uf, teda súčiniteľ prestupu tepla rámom (frame=rám) tak sa snažíme z rámov „vyhadzovať“ oceľové výstuže, ktoré držia okno pokope a nahradzujeme ich širokými plastovými profilovanými rámami. Toto profilovanie sa udáva počtom komôr. Lajci tak radi sledujú počty komôr na čom sa dosť smejem a vôbec ich nezaujíma aký má rám Uf a čo znamená vysoký počet komôr.

Čo to teda znamená?

Samozrejme čím vyšší počet a „zložitejší“ tvar komôr v ráme znamená „vyššiu“ kvalitu rámu. Vyššiu kvalitu ale iba z hľadiska hodnoty Uf. No ja sa pýtam: je dôležitá iba hodnota Uf alebo aj samotná pevnosť rámu? Samozrejme aj pevnosť. A teda čím viac komôr, tým menej železa a tým sa rám ľahšie skrúti, zlomí = zničí. Ale zase menej strát tepla.

Ja však hľadám realitu a normálnosť vo všetkom čo robím. A teda hľadám kompromis medzi cenou, stratu a pevnosťou!

Znova sa vrátim k príkladom.

Tam sme zistili, že okno A ušetrí ročne 29€ na strate tepla ale preplatíme ho o asi 400€, čo je krajne nelogický počin. Okrem toho je rám Salamander torzne aj ohybovo menej pevný ako rám IDEAL 4000, ktorý ako sa hovorí vydrží „všetko“. Takže prečo by som kupoval rám, ktorý sa neoplatí cenovo a ani pevnostne=životnostne? Neviem, ale ľudia sú „v krčme pri pive“ hrdí a nadšení z toho ako dobre urobili, že si nedali Ug=0,6 s rámom bez komôr ale dali si okno Ug=0,5 s rámom kde je samá komora a komôrka.

…a takto nejako sa líšia lajci=“internetoví odborníci“ od profesionálov prípadne ľudí, ktorí vedia čítať aj niečo iné ako reklamné letáky a občas používajú mozog 🙂

Takto nejako je to v moderných domoch dneška vo všetkom. Nie len plastové okná, ale aj „obyčajné“ základy sú už dnes tak zložitá vec na stavbe domu, že lajk nemá takmer žiadnu reálnu šancu to zvládnuť dobre. Samozrejme nepíšem teraz o domoch bežnej kvality kde príde bager vykope ryhy do zeme, ktoré sa zalejú betónom a na to sa niečo postaví, ale píšem o stavbách kde sa obracia každá koruna aby ušetrené peniaze mohli byť efektívne investované do niečoho čo kvalitu domu tepelnú hlavne posunie niekde inde. A preto záverom odporúčam ľuďom, ktorí nejako uvažujú o stavbe domu bez plesní a bez výkyvov teplôt v interiéri menej ako 10°C medzi podlahou a plafónom napríklad, aby sa obrátili na skutočných profesionálov.