Vypočítajte si cenu svojho domu
Námestie Andreja Hlinku 1, 010 01 Žilina
+421 911 613 911

AKO BY MAL VYZERAŤ ROZUMNE NAVRHNUTÝ DOM? 2. časť

Vieme, že stavba domu je významná udalosť v živote človeka a každý z nás by chcel mať postavený dom tak aby bol čo najlepší za čo najoptimálnejšiu cenu. Z toho dôvodu zveríme návrh stavby do rúk odborníka vo viere, že sa bude venovať nášmu projektu tak ako vlastnému. Zabúdame však na to, že aj projektant je len človek a aby prežil tak potrebuje zarábať peniaze. Ak by sa nášmu projektu venoval tak ako vlastnému domu, tak by išlo o ohromný čas, ktorý nie je nikto z nás ochotný zaplatiť.

Takýto projekt by stál rádovo cez 10.000€ a v niektorých prípadoch omnoho viac.

Sami uznáte, že toto nezapltí asi väčšina z nás. Preto musíme počítať aj s tým, že projektant urobí maximum v medziach rovnajúcich sa sume, ktorú sme ochotní zaplatiť, a teda nebude sa mu venovať ako vlastnému domu ale navrhne ho tak nejako tradične, alebo ako mu norma predpisuje v minimalistických požiadavkách.

Niektorí z nás si tento fakt uvedomujú a preto sa trápime po weboch a hľadáme tie „zaručené“ pravdy z diskusných fór kde je eneormné množstvo emócií a pocitov no málo faktov a čísel.

Z toho dôvodu pracujem na článkoch, ktoré by mali viac menej objastiť v skratke o čo ide.

Budem preto pokračovať v článku AKO BY MAL VYZERAŤ ROZUMNE NAVRHNUTÝ DOM?
Článok vznikol tak ako vzniká asi polovica mojich článkov. Proste sa niekedy rozpíšem v maily klientovi a keď je toho už moc tak to učešem a dám do nejakého pomerne zrozumiteľného rámca.

V tomto prípade sa mi do rúk dostal projekt za okolo 3000€ teda projekt, ktorý ani zázrakom nemôže byť optimalizovaný, lebo ako som spomínal, ak by ho projektant optimalizoval, tak by si nezarobil ani na slnú vodu.
Ide o stavbu týchto základných rozmerov:

Podlahová/úžitková plocha = 153m2

Zastavaná plocha domu = 189m2

Valbová strecha, stavba postavená na základových pásoch, z brúsenej tehly 300mm s EPS 150mm na fasáde, podlahovým EPS 100mm, a s vatou v strope 400mm
Takto vyzerajú straty v tomto dome:

Straty sú počítané pre zimu: interiérová teplota 25°C a leto 26°C

Sami vidíte, že straty sú enormné ak by sme chceli v celom objeme stavby dodržať naozaj konfortnú teplotu. Podotýkam, že teplota 25°C v zimnom období je teplota priemerná a jej reálny rozsah je v rozmedzí 15°C až 35°C, čo je ako sami vidíte extrémny rozdiel teplôt. Reálne to znamná asi toto:

Na niektorých severných stenách za nábytkom sa v zime vyskytuje teplota okolo 15°C pri relatívnej vlhkosti viac ako 80% čo spôsobuje zárodky plesnenia, ktoré podporuje ešte fakt, že tento priestor nie je prevetrávaný. Ide síce o plesnenie lokálne a iba dočasné, trvajúce asi iba týždeň v roku, ale faktom ostáva, že je prítomné a my si to neuvedomujeme.

Naopak zase na niektorých podlahách, prípadne pri kúrení radiátormi na niektorých stenách, je teplota lokálne aj viac ako 40°C (bodovo) priemerne 35°C čo je už teplota nepríjemne vysoká.

My v takýchto domoch žijeme desiatky rokov a v niekde možno až v „DNK“ máme zakódované, že tak to má byť. No keď príde tento okamih reálne tak máme z neho nepríjemný pocit, ale jeden týždeň v roku to vydržíme.

Opačný prípad nastáva v lete kedy sú teploty v dome bez klimatizácie v rozmedziach asi 20°C až 45°C (tiež iba pár týždňov).

Slováčisko aj toto prežije. Veď prečo nie ak na dome ušetril 10.000€ oproti seriózne navrhnutému domu…

Otázka je či je tých zhruba 10.000e hodných plesní v zime a hicov v lete, ak uvážime že celá stavba aj s pozemkom a garážou a plotom nás vyšli okolo 200.000e niekde v okolí Žiliny a 300.000€ v okolí Viedne, teda v Bratislave…

Túto stavbu som ako každú mal za úlohu optimalizovať a odstrániť jej slabé stránky.

Výsledok je takýto:

Ostatná spotreba elektriny je odhad spotreby elektriky na osvetlenie, TV, PC, a spotrebiče bežného využitia. Pre nás teraz nie je podstatná. Viem však aj túto energiu znížiť bez použitia drahých spotrebičov. Ale o tom neskôr.

Všimnite si spotreby kúrenie+ohrev vody+chladenie v jednotlivých variantách.

V projektovej variante je to spolu = ………………………………………………….23.000 kWh za rok

V mojej variante je to = …………………………………………………………………….5.800 kWh za rok

Ide tu o enormné úspory, ktoré nie sú zaujímavé iba z pohľadu ceny energií, ale aj z hľadiska dejov, ktoré sa odohrávajú v týchto dvoch domoch.

V projektovom riešení sa odohrávajú deje, ktoré sú veľmi dynamické, kým v mojej variante sú termodynamické deje veľmi statické a pozvoľné.

Zámerne píšem o termodynamike, lebo v stavbách sú deje naozaj termodynamické, aj napriek tomu, že norma uvažuje s dejmi termostatickými čo má za následok diametrálne odlišné spotreby aké vyšli v energetickom certifikáte a klienti sú potom sklamaní a neveria celému tomuto „cirkusu“ okolo energeticky výhodných riešení.

Aj z tohoto dôvodu som si mohol dovoliť znížiť výpočtovú teplotu interiéru z 25°C na 23°C, nakoľko v prvom prípade pri výkyve teplôt 15-35°C je priemerná teplota 25°C aj tak prítomná iba na malej ploche stavby, kým pri výkyve teplôt v mnou upravenej stavbe je teplota 23°C prítomná na drvivej väčšine plochy a objemu stavby. Výkyvy v mnou navrhovanom riešení budú v rozmedzí 21°C (čo je norma) až 25°C (čo je už podľa mňa horná teplotná hranica pohodlnného života v dome).

Spodná teplota 21°C je veľmi príjemná teplota, ktorá sa v dome vyskytuje hlavne v noci keď všetci spia a teploty okolo 23°C – 25°C sa vyskytujú hlavne keď sú obyvatelia domu doma.

Samozrejme znížením priemerných teplôt klesnú aj straty, čo je logické v oboch prípadoch, len v pôvodnom projektovom riešení by už šlo o havarijný stav z hľadiska spodnej teploty?

Čo som na stavbe upravil?

1. V prvom rade som navrhol stavbu ako „vzduchotesnú prevetrávanú nútene“, lebo ako vieme teplo sa šíri okrem iného aj prúdením vzduchu a ak sa nám v takejto stavbe vymení svojvoľne 1000m3 len tak a ešte k tomu chaoticky a neriadene, tak to dopadne tak ako vidíme vyššie a ešte uvidíme nižšie v ďalšej tabuľke.

V mojej úprave uvažujeme s výmenou do 100m3/h.

Tento fakt veľmi priaznivo vplýva na ochladenie stavby v zime a prehrievanie v lete.

2. Druhá zmena bola v skladbách a hrúbkach izolácií pokiaľ možno bez zmeny ceny stavby, čo je však nie vždy realizovateľné. Každopádne nárast hrúbok je nepomerne vyšší ako narástla cena stavby, lebo iba v strope som navrhol tepelnú izoláciu ktorej odpor je viac ako 4x vyšší no cena je rovnaká ako v projektovom riešení!

Zmena hrúbky nastala aj na murove a to tak, že miesto múru 300mm je múr 150mm (betón) a EPS o hrúbke 350mm. Teda celková hrúbka múru narástla iba o 5cm ale tepelný odpor niekoľko násobne.

3. Upravil som tiež poradie tepelných izolácií a konštrukcií. Najviac sa to prejavilo na podlahe kde nie je EPS na doske ale doska na EPS čo má priaznivý vplyv na chladenie stavby v lete.

Ako iste viete, tak dnes je zaujímavejšie riešiť leto ako zimu, a ak leto vyriešime, tak zime je vyriešená určite.

4. Taktiež som zmenil a doplnil niektoré technológie v stavbe. Podlahové kúrenie som ponechal ale zdroj tepla je elektrika miesto plynu a ohrev TUV je s bojlerom v ktorok´m je inštalované interiérové tepelné čerpadlo (vzduch).

Do stavby musela logicky pribudnúť aj ventilácia nakoľko tesnosť spôsobí to, že prirodzená výmena vzduchu bude už iba asi 80-100m3 za hodinu, čo by spôsobilo zatuchnutie vzduchu, preto ho musíme vetrať.

K už ale vzduch vetráme, tak je dobré jeho energiu využiť ešte raz a preto je použitý výmenník tepla pre spätné využívanie tepla z odpadového vzduchu, lajcky nazývaný rekuperácia.

Tieto dve tabuľky nám však nič nehovoria o tom kade a ako teplo v stavbe prúdi. Vieme sa to však dovtípiť na základe potrebných vykurovacích výkonov, ktoré už sú však „súčinom“ straty a plochy, na ktorej strata prebieha.

Všimnite si preto jednotlivé straty cez konštrukcie stavby v nasledujúcej tabuľke:

Krátky popis situácie.

Ako som už spomínal tak projektové riešenie uvažuje s tehlou 300mm a 150mm EPS, podlaha z nenosnej dosky 100mm na ktorej je položený podlahový EPS hrúbky 100mm a na ňom 60mm poter, strop 400mm vaty. Stavba nie je uvažovaná ako tesná.

Optimalizované riešenie uvažuje s múrom BAUCELL 500, podlaha z polystyrénu hrubého 150mm a na ňom umiestnenou nosnou doskou 220mm a poterom 60mm, základy po obvode zaizolované do hĺbky 1200mm o hrúbke 160mm, strop s izoláciou s celkovým R=25 m2.K/W (v cene rovnajúcej sa vate o hrúbke 400mm s R=okolo 8,9 m2.K/W), reálne však bude R strechy okolo 35 m2.K/W ale pripomínam, že nie kvôli zime, ale kvoli letu, lebo v lete slnko svieti na strechu celý deň a povrch strechy je často aj 70°C.

Stavba je uvažovaná ako tesná s n50<0,4/h

Okná uložené s prekrytím rámov a bez podkladového profilu.

Poďme postupne na popis strát, a čo spôsobujú aby sme si ukázali, že nejde len o úsporu peňazí za energie ale o oveľa oveľa viac.

Strata stenami/obvodovým plášťom – tu sa strata zmenila o polovicu, ale inak o nič extra nejde. Steny dnes kedy už svet objavil polystyrén v zásade nebývajú až taký problém. Nejaké vylepšenie v optimalizovanom riešení je ale nie je naozaj tak významné aby som sa mu venoval. Táto úspora už iba dokresľuje celkovú myšlienku.

Strata strechou – tento bod je už na zamyslenie, prečo sa bežne/tradične strechy dimenzujú tak ako dimenzujú. Termodynamika teplého vzduchu je taká, že teplý vzduch vystúpa k stropu kde sa ochladí a začne klesať ku podlahe (vzdcuh sa chladí aj o stena a okná). To má za následok rotáciu vzduchu v dome/miestnosti. Čím je rotácia vyššia tým sú aj straty vyššie. Tieto straty vplyvom pohybu vzduchu sa však spočítať úspešne nedajú a ani v teplotechnických výpočtoch (súčasť projektovej dokumentácie) sa nepoužívajú takéto výpočty.

Avšak tento pohyb existuje a nie je zanedbateľný!!!

Zvýšený pohyb vzduchu má za následok aj vyššie straty cez netesnosti plášťa. V klasickom prevedení sa vzduch ochladí ako vidíme príliš, a teda aj rotácia je pomerne vysoká.

Každopádne tento stav nie je moc dobrý pre zimu ale ani pre leto kde platí to isté len v opačnom garde.

Zvýšená hrúbka izolácie v streche má však najväčší význam nie v zime ale v lete kedy sa stavba prehrievajú veľmi často práve strechou. Moje riešenie je 6x lepšie pri nezmenej cene izolácie, preto je zbytočné polemizovať o samotnej hrúbke, ale pozerajme sa iba na výsmednú cenu a efekt ktorý táto optimalizácia priniesla.

Straty okien, rámov okien a špaliet – ako vidíte výmenou skiel 0,7 za 0,5 sa moc v stratách cez sklá nezmenilo. Preto použijeme sklá Ug=0,5 W/m2.K nakoľko medzi nimi už nie je až taký cenový rozdiel v porovnaní s 0,7. Preto toto považujem za nezaujímavú vec. Skôr by som pri sklách hľadel na ich „chladiaci“ účinok v lete.

Zaujímavé to je ale pri rámoch okien a špaletách.

Tam ak si všimnete je v mojom prevedení výrazne nižšia strata. Je to tým, že rámy sú „zabalené“ v polystyréne a parapety sa kotvia priamo do rámu starým spôsobom a nie tak ako to odporúčajú výrobcovia a teda cez úplne „studený“ podkladový profil. Toto riešenie nie je o nič drahšie oproti konvenčnému, no veľmi účinné. Zase vidíme, že úprava kvality domu nastala nepatrná cenovo ale energeticky významná.

Pri projektovom vyhotovení teda dochádza k tomu, že v lete sa rámy extrémne prehrievajú a v zime zase extrémne podchladzujú čo je sprevádzané ako vždy a u každého okna „tečením kondenzu“ po rámoch. U nás toto nenastáva, a ak áno tak iba pri extrémnych teplotách aké boli napríklad v zime 2016/2017. Samozrejme v okolí rámu klesne teplota a lokálne narastie vlhkosť relatívna aj absolútna, čo logicky vyústi do plesnenia ak vodu neodstránime čo najskôr. 5ažko sa však odstraňuje keď je človek na lyžovačke v horách.

Tu vidíme, že nie len spotreba na kúrenie je dôležitá ale aj samotná kvalita života v rodinnom dome!

Ďalšie straty sú straty prekladov a vencov – tu zase nejde o nič prevratné. Dnes už sa proste vence a preklady zatepľujú aj bežne pomerne dobre. Ono ľudia sa už totiž poučili, že na vencoch a prekladoch to vždy plesnelo až tak že to bolo vidieť.

Samozrejme existuje aj plieseň ktorú vidieť nie je a človek tak spokojne žije v dome kde plieseň síce je ale čo oči nevidia, to srdce nebolí ako sa hovorí. Sladká nevedomosť však spôsobuje respiračné choroby a alergie.

Staré Slovenské drevenice s pecami takéto problémy nikdy nemali …

Straty podlahou – zaujímavé na tejto strate je to, že v projekte ktorý som mal na porovnanie bola izolácia 100mm EPS a ja mám navrhnutú iba 150mm teda iba o 50mm viac ale strata je menšia veľmi výrazne. Zase je zmena ceny zanedbateľná…

U mňa je totiž využitý efekt Zemného akumulátora tepla, ktorý nám zvyšuje teplotu podložia. Tento čiastočný akumulátor tepla však nie je nijak drahý, investícia navyše je tam asi iba 500€ na materiáli.

Zaujímavé na mojom riešení je aj to, že kým projektová verzia uvažuje s doskou pod podlahovým EPS tak ja uvažujem s doskou nad podlahovým EPS! 

A tu je veľmi významný okamih celej funkcie podlahy.

Kým v klasickom prevedení sa podlaha nezúčastňuje na letnom chladení stavby, tak v mojom riešení sa na chladení (nočné chladenie interiéru) stavby podieľa a to priemerne s 35m3 železobetónu! Áno, je to obrovská masa a aj keby som mal celý dom z dreva a priečky zo sadrokartónu, tak stavu bez problémov uchladím. Preto je v našich stavbách vždy chladnejšie ako v „moderných“ domoch…

Straty výmenou vzduchu – v tomto bode ako vidíte nastala úspora energií dosť významná. A to je celá podstata vzduchotesných stavieb. Úspora je viac ako 14 násobná, vyjadrené v peniazoch ide o úsporu vyše 300€ ročne. Celý systém ventilácie stojí približne 3000€ takže systém je návratný síce až do 10 rokov, ale kvalita vzduchu je na najvyššej úrovni a to si vieme ťažko zaplatiť.

V prípade, že by som obe stavby porovnával aj na kvalitu vzduchu, na čo prepočet existuje, tak ak by som sa v projektovej verzii chcel dostať na kvalitu vzduchu v optimalizovanej verzii, spotreba v projektovej verzii by stúpla o zhruba 100% a to už sa finančne vyjadriť dá presne.

Toto navýšenie však nbenastane iba v zime pri kúrení ale hlavne lete pri chladení stavby.

Problém pri vzduchu je však dnes taký, že človek znesie radšej „smrádeček a teplúčko“ ako platiť navyše za kúrenie pri otvorených ventilačkách. A v lete si proste zapne klimatizáciu a peniazte ktoré minul na samotné zariadenie a elektriku už akosi zabudne započítať do spotreby energií a pred kamarátmi sa chváli akú on má nízku ročnú spotrebu.

Veď každý nech býva ako chce, aj teplo a smrad a vlhkú vzduch je štýl bývania…

Niekedy je dobré si pripomenúť prečo sa tomuto všetkému vlastne venujeme. Ako som na začiatku spomínal, všetci chceme „veľa muziky za málo peňazí“. A preto okrajovo spomeniem aj chladenie stavieb v lete nakoľko ide o významný vplyv na spotrebu energií a kvalitu bývania, na ktorý sa takmer vždy zabúda. Už som to v tomto článku niekoľko krát spomenul.

Na začiatku je potrebné uvedomiť si, že biela fasáda má na slnku bez vetra na poludní teplotu 55°C !!! Antracit má 85°C… Okrem toho, že okenné rámy z antracitu sa veľmi úspešne ohnú a trvalo poškodia je teplota fasády v lete pre nás veľmi veľkým problémom.

Konvenčné výpočty uvažujú s tým, že našu stavbu prehrieva teplý okolitý vzduch o teplote dajme tomu 35°C. Ide však iba o jedinú stenu na dome a tou je stena severná. Existujú však metodiky, ktoré vedia do prehrievania stavieb zahrnúť aj farbu fasády a jej teplotu. Vtedy už výsledky nie sú až tak pekné ako keď uvažujeme iba s teplotou napríklad 35°C.

Opäť musím ale pripomenúť spôsoby šírenia sa tepla. Teplo sa šíri:

Vedením – to je cez plášť stavby v lete z vonku dnu a v zime z dnu vonku.

Sálaním, alebo žiarením – ide o energiu šírenú prostredníctvom infračerveného žiarenia, ktoré sa šíri opäť v zime z domu vonku a v lete z vonku do interiéru. V lete ide o slnko a v zime o radiárot ako zdroje žiarenia.

Prúdením tekutiny – teda prúdením kvapalín a plynov. V našom prípade prúdením vzduchu.

Ako to teda v lete vyzerá s prehrievaním interiéru?

1. Fasáda sa nám zohreje priemerne na 60°C až 70°C a toto teplo postupuje počas dňa smerom do interiéru. V noci sa tento postup obráti nakoľko teplo postupuje podľa termodynamiky smerom k chladu.

Ak ale svieti slnko viac dní po sebe tak nám nepomôže ani meter polystyrénu na múre a teplo raz proste do interiéru dorazí ak nevieme toto teplo nejako eliminovať.

2. Okná

Bežne lajci uvažujú s tým, že teplo do interiéru vchádza oknom iba tak, že cez sklo svieti slnko – ide teda o šírenie tepla žiarením. Áno, toto je najväčší vplyv, ale zďaleka nie jediný.

Lajka táto primitívna predstava ospravedlňuje ale ak odborník netuší o ďalších dôvodch tak je nutné sa zamyslieť nad jeho „odpornosťou“…

Ďalším významným vplyvom je prestup tepla. Je zaujímavé, že s hodnotou Ug uvažujeme iba v zime, ale už takmer nikto aj v lete. Ako keby v lete neexistoval ten istý problém ako v zime. Áno, existuje a je veľmi významný.

Totiž ak sa pôsobením slnka zohreje terasa, chodník, alebo hlina pod oknom, tak dôjde k ich ohriatiu na zhruba 60°C a pri bezveternom dni tento horúci vzduch stúpa a omýva sklo okna cez ktoré toto teplo postupuje do interiéru proste prestupom tepla. A aký je tento prestup veľký? No presne taký aký je malý tepelný odpor skla okna.

Pri Ug=0,5 je jeho R obrátenou hodnotou U a teda = 2 m2.K/W, kým stena má hodnotu R=okolo 8 až 12!!!

Preto je clonenie okien významné nie len z dôvodu žiarenia ale aj z dôvodu prestupu tepla!

3. Netesnosť stavby

Na záver tu máme moju najobľúbenejšiu tému, ktorou je tesnosť stavby. Aj v prehrievaní zohráva tesnosť významnú úlohu. Teraz už asi každému napadne, že ak je teplota fasády a okolia domu v rozmedzí teplôt 50-80°C tak by bolo azda vhodné keby sa tento horúci vzduch do interiéru vôbec nedostal. Samozrejme, že ak má stavba netesnosť 1000m3 za hodinu tak sa do interiéru dostane cca 1000m3 horúceho vzduchu za hodinu (nie je to pravda, lebo vzduch sa čiastočne v škáre ochladí, ale ani to netrvá naveky).

Preto mať stavbu s tesnosťou 100m3 za hodinu je zhruba 10x výhodnejšie z hľadiska prehrievania sa.

Veľmi významným pomocníkom voči prehrievaniu stavieb je odvetraná fasáda. Odvetraná fasáda má obrovský význam aj v zimnom období kedy zabraňuje k odvodu tepla z plášťa stavby.

Na prehrievanie a chladenie stavby má vplyv aj ťažký záves, ktorý pôsobí v interiéri rovnako ako odvetraná fasáda v exteriéri.

Záver:

Z uvedeného vidíme, že stavba optimalizovaná sa nám oproti konvenčnému návrhu zmenila asi takto:

Základy +50mm EPS, čo predstavuje zanedbateľnú zmenu ceny stavby. Hlavná zmena v obrátení konštrukcie čo priaznivo vplýva na chladenie v lete. Pri ploche okolo 180m2 vodorovne ide o sumu asi ………………………………………………………………………………………………………………….+1000€

Čiastočný zemný akumulátor tepla ……………………………………………………………………+1000€

Múry +50mm hrúbky múru a súčasne až +200mm EPS. Zmena ceny bola v tomto prípade značná nakoľko sa zmenil typ muriva. Táto zmena však bola významná z dôvodu zabezpečenia vzduchotesnosti stavby na viac ako 50 rokov! Iné typy konštrukcií strácajú tesnosť po asi 10 rokoch. Nárast ceny cca ………………………………………………………………………………….. +3000€

Strecha +600mm izolácie pri nezmenej cene izolácie!………………………………………….+0€

Okná v podstate opäť bez výraznej cenovej zmeny. Zmena nastáva v osadení okien…+1000€

Ventilácia navyše, ktorá je cenovo náročnejšia ale úspora energií v lete a zime je enormná pri vyššej kvalite bývania.……………………………………………………………………………………..+3000€

Tesnosť stavby je daná súhrnom detailov, ktoré jednoducho treba vedieť ako ich urobiť. Ale nárast ceny je taktiež nepomerne malý v sume asi do ……………………………………………………+1000€.

(ceny sú orientačné)

Výsledok sa zmenil tak, že stavba, ktorá má čiastočné problémy s kvalitou teplôt v zime a prehrievaním v lete za účasti vzduchu plného CO2, vlhkosti a pachov, sa zmenila tak, že zrazu máme stavbu optimalizovanú, súchú, bez skrytých plesní, pachov a vlhkosti, v lete príjemne chladnú a v zime rovnomerne vykúrenú, a to všetko za nepomerné množstvo peňazí v pomere ku kvalite stavby.

Okrem toho máme stavbu o ktorú sa takmer nemusíme starať, lebo ventilácia pozostáva z 2 ventilátorv po 30€, kúrenie pozostáva z elektrického kotla 9kW ktorý vykuruje výkonom okolo 2kW (viď 2. tabuľka v poradí) takže jeho pokazenie je málo pravdepodobné, ohrev vody sa deje elektricky tepelným čerpadlom, ktoré má odber zhruba 700W priemerne (Tepelné čerpadlo nízkovýkonné = takmer nepokaziteľné) a stavba si zabezpečuje parametre viac ako 50 rokov, teda nie je nutné sa o ňu starať.

Skúste si spomenúť na stavby vašich známych či aj oni sa o svoje stavby nestarajú 50 rokov… Asi nie.

Moje skúsenosti sú také, že prevé čo sa mení po prvej tuhšej zime je kotol, ktorý buď nestíha alebo sa pokazí, s výmenou kotla už človek špekuluje že by aj ohrev vody mohol dať taký ako má sused (ako vidíme tak ide o sofistikovaný výber zariadenia…) atd atd atd. Výsledok je taký, že viac ako polovica novostavieb má do 10 rokov vymenené komplet všetky technológie za cenu viac ako 10.000€ ale s tým, že kvalita bývania je stále rovnaká ako na začiatku.