Vypočítajte si cenu svojho domu
Námestie Andreja Hlinku 1, 010 01 Žilina
+421 911 613 911

AKO BY MAL VYZERAŤ ROZUMNE NAVRHNUTÝ DOM?

Ako som už viac krát spomínal vo viacerých článkoch stavba nie je taká ani onaká, ale práve taká aká má byť aby splnila požiadavky klienta na dizajn, požiadavky projektanta/zákona na technickú stránku a požiadavky na cenu a hospodárnosť v prevádzke.

Ak by mal byť dom moc pretechnizovaný a drahý, ale iba pre nejakú ješitnosť klienta, tak nech je. Ale ak by mal byť pretechnizovaný pre neodbornosť projektanta, tak takýto dom je horší ako obyčajná „búda“…

Ak by mal byť dom pre klienta škaredý iba preto, že projektanti si nevedia dať rady s nejakým technickým problémom, tak k tomu sa vyjadrovať nejdem, ale ak by mal býť zase pekný a technické riešenie by ho malo znehodnotiť (napríklad tepelným mostom), tak to tiež nie je dobré, dokonca je to katastrofálne a neodpustiteľné.

Toto je však realita dneška – domy kde hlavný projektant je klient a projektant radšej ustúpi, aby neprišiel o job, ktorý ho proste živý (čo je ospravedlniteľné).

Klienti, vy by ste mali pochopiť, že nie vy sa rozhodujete o konštrukcii, ale projektanti by mali podľa svojho svedomia dom navrhnúť tak, aby splnil všetko čo splniť má. Tak isto ako vás nezaujíma z čoho sú a ako sú vyrobené piesty vášho auta, tak isto by vás nemalo zaujímať prečo je konkrétny technický prvok navrhnutý tak ako je (nemali by ste zasahovať do technických návrhov, s ktorými má často problém aj projektant, ktorý má na to školy). Proste doby kedy domy stavali stavbári podľa seba sú dávno za nami. Dnes sa stavia proste tak, ako je to napísané v projekte a iba samovrah to robí inak.

Dom má byť súhrou oku lahodiacích tvarov, ceny stavby, prevádzkových a réžijných nákladov, efektívnosťou technológií a návratnosti investícií!

Ak je to inak, tak ide o doslova pohromu, čo sme mohli vidieť tento rok v zime (2016/2017) kedy mrzli vchodové dvere, rekuperácie, tepelné čerpadlá, vodovody, a čo vidíme každý rok v lete keď sa domy prehrievajú a nedá sa v nich „žiť“…

To je proste výsledok arogancie buď klienta, projektanta, alebo stavbárov. U každého niečo iné.

Ja som strojár. Konštruktér tankov. A tiež som zvárací technológ.

Takže celý doterajší život som sa „vŕtal“ vo fyzike na úrovni mojich profesií, a preto keď som prišiel do stavebníctva tak ma skoro „porazilo“ keď som zistil ako to tu funguje.

A funguje to asi takto:

– Najskôr si niečo vymyslíme (klient) a niečo nakreslíme len tak sami doma,

– Potom to dáme nejakému projektantovi nakresliť a tlačíme ho, aby to bolo čo najlacnejšie a aby bol aj projekt čo najlacnejší,

– On keď niečo zmysluplné za tých pár eur čo sme mu ochotní dať vymyslí, tak ho tlačíme do našej nelogickej predstavy, ktorá sa nám „prisnila“. Tu sa zrazu pasujeme za projektantov, lebo náš dedo si dom postavil sám, tak je to asi ľahké, a on (projektant) radšej cúvne aby mal proste z čoho žiť,

– Potom staviame a počas stavania korigujeme rozpočet tým, že meníme za jazdy veci tým smerom, že uberáme z nárokov a „šidíme“ technicky dôležité veci,

– A nakoniec zisťujem čo sme vlastne postavili (Energetický certifikát)

Toto však zistíme až po prvej zime, alebo po prvom lete a nasleduje korekcia naších „odborných“ zásahov do projektu a prebieha to takto:

– V lete kúpime „klímu“ ktorej dáme urobiť nejaké vzduchovody = rozbijeme SDK strop, alebo kúpime 3 klímy a dáme si ich do izieb,

– V zime zistíme, že nám tečie voda po oknách a myslíme si, aké sú tie okná nekvalitné, tak ich vymeníme hneď na jar, alebo proste začneme viac kúriť aby boli sklá teplejšie,

„Prípadne sa udejú iné veci v dome, ale tieto dva príjklady stačia na vysvetlenie situácie.“

Keby sme si však na začiatku dali poradiť, tak by sme nemuseli vymieňať okná a kupovať klimatizácie, ale priamo pri výstavbe by sme si urobili vzduchotechniku s rekuperáciou ktorá udržuje vlhkosť v dome na takej úrovni aby po sklách netiekla voda a týmto istým vzduchovým rozvodom by sme v lete viedli chladiaci vzduch do domu. Ak by sme si ale nechali poradiť ešte viac, tak by sme do domu nezapájali plyn za 3000€ ale za túto sumu by sme si dali na ohrev TUV bojler s tepelným čerpadlom (1600€), ktorým by sme v lete chladili dom a v roku by sme ušetrili aj 1/2 nákladov na ohrev vody. To nám ešte ale ostáva 1400€ (z 3000e za plyn v dome) a tie by sme vrazili práve do tých vzduchovodov vo ventilačnom systéme. A zrazu by sme zistili, že veriť špecializovanému projektantovi sa oplatí…

To bol iba jeden z mnohých príkladov.

Ako pracujem ja pri návrhu stavby?

Ak majú veci fungovať tak by mal byť postup zhruba takýto.

– Najskôr si načrtneme dom taký aký chceme. Keď sme s tým stotožnení, tak môžeme štúdiu (3D) poslať dizajnérovi interiéru, ktorý urobí jednoliaty návrh, ktorý je častokrát práve ten najlepší aký by mal byť a potom je stavba naozaj najlacnejšia, ako by sme chceli.

– Potom si nahrubo spočítam aké by mohol asi mať parametre, z hľadiska tepelných mostov, chladných miest na povrchu (počítam pri -35°C), tepelných strát v zime, prehriatia v lete (uvažujem s teplotou 75°C vonku), čo na začiatok stačí.

– Potom na základe výpočtu korigujeme konštrukciu a materiály domu ak by mi to niekde nevychádzalo dobre. Takže sa rozhodujem čo bude z dreva, čo z betónu, čo z tvárnic a podobne… Tu by nemal klient nijako zasahovať, lebo jeho zásah častokrát stavbu predraží a skomplikuje.

– A potom pošlem štúdiu s popisom technológií projektantovi architektúry, ktorý doplní ostatné.

– Súbežne s „kreslením“ projektu arcvhitektúry pristupujem k návrhu technológií stavby ako sú kúrenie, ohrev TUV, chladenie, varenie, pranie, ventilácia, komín, krb a pod.

– Keď sa podarí táto fáza, tak sa technológie a technické riešenia zapracujú do ostatných projektov, ktoré nasledujú po architektúre.

Ale v tomto okamihu sme ešte moc-moc ďaleko pred výstavbou. A to z toho dôvodu, že častokrát klient presne nevie čo presne chce. Teda dochádza k úpravám projektov. To, že klient nevie čo chce, sa prejavuje tým, že príde za mnou s vetou typu: „na internete som čítal….“ Ale to je na iný článok 😉

Do výstavby idem proste s tým, že dom už je navrhnutý tak, aby výsledok bol zhodný s realitou. Iba vtedy je cena stavby najnižšia.

Ako zistíme, že náš dom je naozaj dobrý?

Aby sme mohli povedať, že dom je skutočne dobrý, a všetko je optimálne, teda nič nie je pritiahnuté za vlasy, tak musí dom splniť tieto podmienky:

1.Kúrenie by nemal byť ten najvýkonnejší spotrebič v dome, ale malo by byť niekde na treťom mieste vo výkone. Najvýkonnejšia by mala byť „mikrovlnka“ prípadne rýchlovarná kanvica.

S týmto  bodom súvisí správny pomer tepelných izolácií, tesnosti stavby a kombinácie technológií. Teda nedávať do domu hocičo hala-bala.

Príklad:

„Skombinovať luxusné tenisky, s luxusným oblekom, a luxusným traktorom nemusí byť vždy to správne riešenie na rande“ 😉

Proste veci nejako spolu fungujú a tak sa na veci treba aj pozerať. O všetkom čo chceme urobiť by sme mali mať seriózne informácie a nie povrchné základné údaje z reklamných plagátov.

2. Ohrev vody by mal mať nejakú pasívnu zložku ohrevu, nakoľko ohrev TUV sa deje vždy bez ohľadu na kvalitu domu. Teda ohrev vody nevie či je v chate alebo v hoteli, proste vodu ohrievať treba vždy a to treba vždy zoptimalizovať.

3. Dom sa určite nesmie v lete prehrievať!!! Tento bod je všeobecne dnes asi najväčším problémom v súvislosti predražovania stavieb.

Prehrievať by sa nemal bez toho aby sme použili ext. žalúzie alebo klimatizáciu. S týmito dvomi zariadeniami túto požiadavku dokáže zabezpečiť aj amatér, ale tak ako všetko čo robia amatéri, tak aj toto sa premietne do ceny stavby samozrejme.

4. V dome nesmie nikde a za žiadnych okolností vznikať tak chladné miesto, aby ani teoreticky nemohlo dôjsť k plesneniu. Toto nespĺňa 98% domov v našom klimatickom pásme. Tento bod sa prehliada do takej miery, že to hraničí až s odobratím „pečiatky“ niektorým projektantom. Poznám však mnohých, ktorí na toto naozaj dbajú a vážim si ich preto.

5.V dome by mal byť vždy čerstvý vzduch. To je myslím normálna požiadavbka, ktorú však tiež takmer 70% stavieb nespĺňa. Nie je nič horšie keď sa prebytočná vlhkosť vyzráža za skriňou na severnej stene a tam vznikne pleseň, ktorá dodá stavbe istú „charaketristickú arómu“… Vy to nevidíte, ale pleseň v dome máte, netreba byť naivný a klamať sa. To, že ju nevidíme, neznamená, že ona nevidí nás 😉

6. Stavba musí byť dizajnovo krásna pre človeka, ktorý v nej bude bývať, a nemal by sa v ničom obmedzovať. Všetky výstrelky klienta by mal zvládnuť tím projektantov, tak aby boli splnené body, o ktorých tu píšem.

7. Technológie ktoré sú v stavbe použité (kúrenie, ohrev vody, vetranie a iné) by mali byť prioritne čo najjednoduchšie, čo najlacnejšie, a malo by ich byť čo najmenej, za predpokladu, že splníme všetky tu spomenuté body. Vysoký počet zložitých technológií je známkou amaterizmu dodávateľa, alebo projektanta, alebo je známkou toho, že dodávateľ, alebo projektant chcú klienta ako sa hovorí „natiahnuť o peniaze“…

Ideálny stav je vtedy ak vieme jednu technológiu využiť na dve a viac funkcií súčasne. Ale o tom v inom článku.

8. Dom by sa nemal stavať na 500 rokov. Stačí aby vydržal 70 rokov. Naozaj s tou sentimentálnou predstavou, že naše deti budú bývať v našom dome sa rozlúčme. Veď nakoniec my sami sme dôkazom toho, že nebývame v domoch našich rodičov a staviame si nový dom 😉

A okrem toho, viete si predstaviť čo sa stavalo pred 70 rokmi a čo sa stavia dnes? Veď kto by v takom niečom chcel bývať…

Splnenie tohoto bodu tiež prispieva k logike veci a k cene domu.

9. A toto všetko musí stáť toľko peňazí, aby si to mohol dovoliť každý a nie len bohatší ľudia. Teda cena musí byť taká, aby bola investícia návratná a aby šetrila domáci rozpočet.

…ak sa niektorý z týchto bodov nedodrží, tak stavba je podľa mňa veľmi veľmi zlá.

Ale každý nech posúdi sám do čoho chce vraziť peniaze. Či do búdy za pár EUR, ktorá si vypýta dodatočné náklady, alebo v niečom čo slúži od začiatku tak ako má. Ako príklad uvediem vzorový výpočet tu:

http://www.semargl.sk/nastiahnutie/vzorvypocetdomu.pdf

v ktorom vidíme, že drahší dom je nakoniec lacnejší, lebo splátka úveru a mesačných nákladov sú nižšie ako pri dome lacnom.

Ja veci robím proste takto ako som napísal a preto som úplne niekde inde v návrhoch domov a vo výsledkoch vzhľadom k cene stavby.

Pozrime sa na návrh nášho domu z iného uhla pohľadu.

  1. Ako som napísal, stavba by sa mala naozaj klientovi páčiť, lebo on v nej bude bývať. Ono je veľmi jednoduché povedať vám, že: „postavte si kocku, lebo tá má najlepšie predpoklady stať sa úspornou stavbou“. To by sme sa všetci pozerali na kocky? Umením hlavného projektanta je „vymyslieť to tak aby to išlo“. A ak nejde, tak až vtedy je problém. Ale to už je proste vecou postupných dohôd a vysvetlení.
  2. Tiež by bolo jednoduché povedať vám, že: „veď ak nám to energeticky nevyšlo tak tam dajme fotovoltaiku (napríklad)“. Fotovoltaika je ale nenávratná všade tam kde je verejná sieť. Proste nenávratná, a bude dovtedy kým nebude stáť elektrika aspoň 10x viac ako stojí dnes. Tieto riešenia navrhujú ľudia, ktorí s ňou robia a nemajú iné živobytie, tak „tlačia“.
    Fotovoltiku požívame pri ostrovných domoch, teda aspoň ja. Tam je to jediná rozumná cesta ako vyrobiť elektriku, teda ak nám nevadí hukot elektrocentrály, ktorej životnosť je pár stovák motohodín. Toto isté platí aj pre iné „space technology“…, ktoré sú často ponúkané iba preto, lebo niekto chce zarobiť bez „chrbtice“. Ja osobne sa vyhýbam aj tepelným čerpadlám a všetkému čo je drahšie a neoverené, prípadne náchylné na pokazenie. Áno je to ťažšia cesta, ale kto povedal, že návrh domu tak, aby bol dobrý a lacný je ľahké?
  1. Človek by mal skákať iba do výšky jeho príjmu. A teda, nestaviam domy takým ľuďom, ktorí „vyskakujú nad svoje možnosti“. Prípadne sa ľuďom snažím hneď na začiatku vysvetliť, že idú „cestou do záhuby“. Veď nakoniec korelácia medzi výstavbou domu a rozvodmi je vysoká. Áno s peniazmi, ktoré sa míňajú inak ako nám niekto na začiatku povedal… Tiež takéto domy nestaviam, lebo je tam totiž veľký predpoklad, že ide o človeka odtrhnutého od reality a ja sa snažím byť v realite. Taktiež ten človek časom zistí, že si postavil hlúposť, a to aj preto, že počas výstavby sa kde tu z niečoho uberie lebo už na to nie sú peniaze. A ja o takéto „mačko-psy“ nemám záujem.
  1. Dom priemerného človeka/zamestnanca by mal byť skromný, úsporný, a primerane veľký. Proste taký ako som popísal v bodoch vyššie. Vtedy má práca zmysel.Bohatí ľudia majú iné vstupy a ich domy nemajú spĺňať iba energetickú triedu a návratnosť, ale ide aj o reprezentáciu. Tam je všetko inak, a platia tam iné pravidlá, ktorým sa budem venovať v inej téme.

Vzťah klient vs. ten kto dom navrhuje vs. ten kto ho stavia.

Vzhľadom k tomu, že sa nebavíme o garážiach, altánkoch a iných „technicky dokonalých lahôdkach“ by mal byť vzťah primeraný schopnostiam všetkých troch strán.

Takže:

Klient/investor by mal riešiť všetko čo súvisí s krásou stavby a s vybavením/nábytkom.

Ten, ktorý moderný dom navrhuje by mal riešiť všetko čo súvisí s bodmi napísanými v úvode.

A ten, kto stavia by mal poznať zámery toho kto dom navrhol, lebo všetko sa do projektov zakresliť nedá.

 

Napríklad len taká tesnosť ak sa nedodrží, tak stavba mienená ako úsporná môže výsť ako extrémne neúsporná. Čo sa aj v praxi mnoho krát deje. Proste netreba sa púšťať do niečoho o čom nemáme 100% vedomosti a radšej si naozaj postaviť neoptimalizovaný dom podľa tradičných metód platných pred rokom 1960 a to je niekedy lepšie ako kombinovať tie luxusné tenisky, s luxusným oblekom a ísť v tom na rande na luxusnom traktore, lebo nie vždy je zlato čo sa blyští…

Takýto je môj pohľad na výstavbu normálnych domov pre normálnych ľudí.