Vypočítajte si cenu svojho domu
Námestie Andreja Hlinku 1, 010 01 Žilina
+421 911 613 911

Fenomén pasívnych domov

Na Slovensku existuje a platí norma STN 73 0540-2. Táto norma, je akýmsi návodom na to, aby bola stavba spočítaná a navrhnutá po stránkach:

– tepelných ziskov a strát,

– kondenzácie pár v interiéri,

– tesnosti stavby.

Táto norma však pojem pasívny dom nepozná. To je dôležité si uvedomiť.
Pojem pasívny dom preberáme z iných krajín, kde platí, že pasívny dom je taká stavba, kde MERNÁ POTREBA TEPLA NA VYKUROVANIE (takto sa ten parameter volá v  STN 73 0540-2), je menšia alebo rovná 15kWh/m2.rok. Opakujem – merná potreba tepla na vykurovanie.

Skúsme sa teraz na vec pozrieť mimo našej normy a súčasne v rámci zahraničnej normy.
Teda ak postavíme dom, ktorého MERNÁ POTREBA TEPLA NA VYKUROVANIE bude do 15kWh, tak ide o pasívny dom, no tento parameter u nás využívaných tzv. Energetických štítkoch na prvej strane nenájdeme. Na Slovensku je použitý iný parameter.

Na Slovensku platí (podla  STN 73 0540-2), že dom sa hodnotí podla tzv. Globálneho ukazovateľa energie a podľa tejto normy sa stavbám udeľujú písmená, napríklad A0, A1, A, B atd. Ako som už spomínal, slovo pasívny dom u nás neexistuje.

Naša spoločnosť používa slovné spojenie „pasívny dom“ z istých dôvodov. Jedným z nich je fakt, ze naše stavby obsahujú isté pasívne prvky, ktoré z domu urobia maximálne efektívnu a cenovo návratnú stavbu. Naše stavby sú teda v základe navrhnuté tak, že do kategórie podľa Nemeckej normy Pasívny dom môžu spadať pri splnení už iba jednoduchých technických podmienok, ktoré sú často splnené kúpou napríklad fotovoltického alebo solárneho panelu istého výkonu. No v jadre už je dom „pasívny“ napríklad svojou tesnosťou vzduchovou, použitím rekuperácie a spôsobom riešenia tepelných mostov, respektíve ich neexiistenciou.
Keďže naša norma o pasívnych domoch nehovorí, tak použitie tohto pojmu využívame z jeho podstaty.
Podstata pasívnosti je postavená na tom, či dom má alebo nemá rozumné zdroje prípadne ochrany, ktorými sa jeho výstavba cenovo zefektívni.
Takže správnym pomenovaním by malo byť Optimalizovaný dom, ktorý v niektorých našich textoch tiež nájdete.

Optimalizovaný dom je taký dom, ktorý má rozumnú mieru pasívnych a aktívnych prvkov, ktorými dosiahneme najefektívnejší pomer výslednej spotreby energie na vykurovanie, chladenie a ohrev TUV v pomere k realizačnej cene domu.

Ide však iba o náš pohľad na vec. Lobby energetika má iný pohľad, lebo energeticku lobby nezaujíma logika vecí ale marketing, ktorý ľudí formou niekedy nelogických zákonov tlačí do situácií aby nakupovali tepelné čerpadlá, fotovoltické panely a iné, a to aj na také domy a v takých množstvách, kde sa ich nákup krajne neoplatí.

V jednom z článkov na našej stránke je napísané viac o tom, že norma STN 73 0540-2 a 1 vôbec neberú do úvahy reálne stavy v domoch ako sú: typ použitej tepelnej izolácie a jej závislosť na vlhkosti, pomer zakrytia rámov okien so špaletami, spôsob ukotvenia parapiet, to či máme za oknom závesy alebo či ich máme pred oknom. Ďalej či máme pred oknom okenice alebo nie, prípadne rolety a tiež nezohľadňuje aj to, či máme spôsoby ohrevu zeminy pod domom, prípadne reálne slnenie v istých lokalitách. Aby sme ale niektorých upokojili, tak norma zohľadňuje napríklad výšku spodnej vody pod domom, čomu sme skutočne radi, pretože jej vplyv je značný pri výpočte strát do podložia stavby. Už je otázne, ako tento výpočet niektorí inžinieri vyhotovujúci energetické štítky zohľadňujú a ako ich budú zohľadňovať/nezohľadňovať teraz, keď nás zákon pomaly tlačí do stavieb kategórie A. Ja osobne (Ing. René Krivošík) si myslím, že sa spodná voda skôr nebude zohľadňovať a teda stavba výjde lepšie ako v skutočnosti je. A podobne aj iné hodnoty.

A tetaz nieco málo k nášmu pohľadu na výpočet a návrh stavby pred vyhotovením projektovej dokumentácie.

Na stretnutiach klientom neustále opakujeme, že v realite môže nastať rozpor medzi výpočítanou tepelnou stratou a reálnou, ktorú v skutočnosti klient bude platiť. Toto môže nastať z viacerých dôvodov, ktoré si popíšeme.
U nás v SEMARGL SK napríklad do výpočtu nezahŕňame solárne zisky od okien. Počítame iba so stratami. JE to v podstate logické, lebo slnečného využiteľného svetla je v niektorých lokalitách iba 15% z dňa, čo je priemerne počas vykurovacej sezóny 3,6 hodiny denne a sami určite uznáte, že 3,6 hodiny priemerne nedokáže ani len stavbu seriózne vykúriť, nie to niečo akumulovať. V okolí Žiliny sa v rokoch 2012/2013 vyskytovalo obdobie, kedy slnko nevyšlo na dlhšie ako 30minút viac ako 2 mesiace. A tu už naozaj niet čo hovoriť o spoliehaní sa na solárne zisky. Preto optimalizovať straty okien je veľmi dôležité a veľmi ťažké, ak si neviete počítať straty.

EPS na fasádu vie nalepiť každý, no aj to sa dá urobiť rôznymi spôsobmi.
Ale späť k oknám. Norma uvádza akési priemerné hodnoty iradiácie slnka počas vykurovacej sezóny. Tieto hodnoty sú však skôr snom ako realitou. Je to veľmi logické a to z toho dôvodu, že sa dá ľahko usúdiť ako sa zostavovala štatistická tabuľka pre zisťovanie oslnenia v danej lokalite. Žeby sa jednalo o lobby fotovoltických spoločností? „Neviem, možno“…
Na Slovensku však stale platí, že čim menšie typy okien, tým lepšie a bezpečnejšie. A preto sa snažíme znížiť stratu okien na takú úroveň, aby výsledok bol podobný pomeru strata/zisk z normovaného výpočtu. Problém so slnením však nemusí mať napríklad Poprad či BA a podobné slnečné lokality. Každopádne optimalizácia strát je vždy iba plus.

Optimalizovať straty oknami sa dá rôznymi spôsobmi. Najstarší a najjednoduchší spôsob sú napríklad okenice a im podobné inštalácie ale aj ťažké závesy v interiéri. No v certifikáte túto úpravu okien nikto nedokáže zohľadniť a zistíte to iba klasickým dopočítaním na papieri.
Podobných príkladov je v norme či našej alebo nemeckej viac, no nie je teraz čas tu o všetkých písať. Na našom webe je viacero článkov kde sa o rôznych „anomáliach“ viete dočítať.

 

Záver:
Jediným a základným predpokladom na to, aby sme sa s našimi domami mali šancu dostať do kategórií A0, A1 a A je tesnosť stavby pod 0,6/h, nakoľko všetko ostatné je už iba „detská“ hra, ktorú zvládne každý priemerný murár = o 10cm polystyrénu a namontovať FV panel vie predsa dnes už každý. Ak aspoň túto hodnotu nedosiahneme, tak sa môžeme skutočne rozlúčiť so všetkými nádejami na lacnú úsporu energií (môžem vysvetliť inde, ale v skratke: hodnota 0,6 je istá magická a realistická hodnota tesnosti. Ak táto hodnota nie je dosiahnutá, tak netesný dom s rekuperáciou má spravidla viac strát tepla ako dom bez nej. Toto si neuvedomujú ani niektorí „odborníci“=predajcovia rekuperácii a pokojne ich inštalujú do stavieb s neznámou tesnosťou, čím spôsobujú klientom zbytočné výdávky na zariadenie, ktoré nepotrebujú a výdavky za zvýšenie spotreby energií. Ale toto zase tzv. PHPP spočítať nevie a treba to počítať ručne. A keď už som pri počítaní ručne, tak PHPP ani naša norma nedokáže spočítať stavy tesnosti stavby a infiltrácie v prípade, že netesnosti sú iba na jednej strane stavby alebo na viacerých stranách. Tu treba pochopiť, že ak sú netesnosti iba na strane jednej, tak skutočné infiltrácie dosahujú pri rovnakých hodnotách tak nízke hodbnoty, že je smiešne sa nimi zaoberať a v prípade, že sú netesnosti na stranách protiľahlých, ale stavba vykazuje rovnakú netesnosť, tak sú infiltrácie významné. A toto tiež norma nezohľadňuje).
A teda aby sme pokračovali, vysledná hodnota na En.štítku A0, 1, a A je uz potom iba pomer hrúbok a typov izolácií, tvaru domu a pomeru ploch okien. Toto všetko sa dá zmeniť(okrem tvaru, ale zase hrúbky to dobehnú) aj za 10 a niekedy, keď nie sú peniaze teraz, tak sa tým môžeme zaoberať neskôr. No netesnosť stavby už zmeníme iba naozaj veľmi veľmi ťažko.
ALE TESNOSŤ UŽ NEZLEPŠÍME NIKDY, jedine nanovo celý dom otrhať a oškrabať.
Moje domy sa zámerne nesnažím dostať do tried A, nakoľko tieto triedy sú nenávratné a ak tam dom vkĺzne, tak to je náhoda, ktorú som neplánoval pri prvom stretnutí s klientom.

PS:
Pevne verím, že všetci diskutujúci na diskusných fórach, či už laici alebo inžinieri a docenti, ktorí majú čas diskutovať si podobné dopočítavania na papieri robia a teda presne vedia o čom hovoria a tiež vedia čo je a čo nie je návratné…