Vypočítajte si cenu svojho domu
Námestie Andreja Hlinku 1, 010 01 Žilina
+421 911 613 911

Pasívny dom vs. Klasický dom

Na začiatku by som chcel napísať, že pomenovanie pasívny dom nie je až tak presné na to čo by som chcel týmto článkom vysvetliť a preto budem používať slovné spojenie – extríémne úsporný dom.

Extrémne úporný dom je dom, ktorého konštrukcia a použité technológie sa výrazne lôíšia od domov stavaných donedávna. Rozdiel medzi moderným úsporným domom a domom bežnej konštrukcie sa dá porovnať k rozdielu medzi Škodou 100 a Škodou Superb najnovšej generácie.

Rozdiely sú naozaj významné a neprispieva tomu ni fakt, že zatiaľ neexistuje na žiadnej škole úspešne spustená odbornosnosť vyučujúca výstavbu extrémne úsporných domov = pasívnych domov.

Existuje množstvo pohľadov, výskumov a teórií, či praktických skúseností, ale ucelená literatúra azda ani nie. A preto je je s najvyššou pravdepodobnosťou jasné, že bežný lajk, ale často krát aj odborník, ktorý sa témou výslovne nezaoeraá nemá veľa šancí na prvý krát takýto dom postaviť.

Niektorí ľudia si myslia, že čítaním diskusných fór na internete dokážu pochopiť problematiku a pasujú sa za “profesionálov”, ktorí veci rozumejú. No môžem ich ubezpečiť, že ani odborník po rokoch štúdia a rokoch výskumu a výstavby si stále nie je 100%-ne istý istý tým čo robí pokiaľ sa

bavíme o výstavbe extrémne úsporného domu. Tento odborník sa stretáva so zložitými výpočtami v odlasti termiky, prúdenia vzduchu ale aj akumulácie tepla a aj napriek výpočtom a matematickým modelom stále nemôže s určitosťou povedať, že to alebo ono sa bude správať na 100% tak, alebo inak. No veľa z lajkov to vie určite a sú ochotní sa pustiť do výstavby takéhoto domu na vlastnú päsť.

Tieto pokusy však vždy nedopadli tak ako bol naplábnovaný výsledok. Rozdiely vznikli v rôznych oblastiach, napríklad:

  • – niektorí dom postavili tak, že jeho straty tepla boli horšie ako keby bol dom klasickej konštrukcie,
  • – iní dom postavili a nedosiahli stav, ktorý určuje norma pre certifikáciu
  • – a iným sa podarilo splniť cieľ ale dom bol predražený o 20-50% čo je takisto nesplnenie cieľa.

Najhorším prípadom je však dom, ktorého spotreba je horšia ako keby bol dom bežnej konštrukcie. Toto je úplne zlyhanie plánov, lebo cena domu je extrémna a spotreba často aj 3 násobná. Mám osobnú skúsenosť kedy “pasívny” dom s rekuperáciou dosahoval mesačnú spotrebu 350€ na kúrenie a pomoj rade aby rekuperáciu vypli a aj hlavné kúrenie domu a začali kúriť ohrievačmi z Tesca za 8€/ks im spotreba klesla na 120€ mesačne.

V tomto prípade išlo o nepochopenie konštrukcie a princípu fungovania extrémne úsporného domu. Tento článok však nemá ambíciu vás naučiť to čo sa odborník a súcasne stavbár učí roky ale má vám dať návod ako nájsť správny postup pri modenej výstavbe, ktorú odborníci určite zvládnu na

jednotku.

Ako si vybrať správny materiál na stavbu?

Hneď na úvod by som chcel povedať, že tzv. správny materiál neexistuje. Existuje len materiál, ktorý buď tvrdohlavo chceme, alebo nám vyplynul s analýzy situácie. Všetky dnešné materiály a technológie popisujúce ich použitie sú tak dokonalé, že pri správne zvolenej metóde nie je možné aby sa so statikou domu niečo nevhodné stalo. A práve preto si musíme zvoliť už vyššie popísané dve metódy – 1. buď to tak chceme bez logického vysvetlenia, 2. alebo to vyplynie z analýzy stavu. Toto rozhodovanie už necháme na každom z vás.

Ako ale vplýva materiál na cenu stavby prípadne na jej “kvalitu”. Na cenu vplýva významne a na kvalitu taktiež, ale nie na kvalitu pevnostnú ale tepelnú prípadne akumulačnú. Na cenu paradone

vplýva najmenej to čo si drvivá väčšina ľudí myslí, že vplýva najviac. Pri akumulácii by som rád upozornil na zákon zachovania energie, ktorý hovorí o tom, že energia sama od seba nevzniká! A teda počítať s akumuláciou múrov, ktoré sa naakumulujú od kúrenia domu a myslieť si, že šetríme je naozaj nezmyse. Akumulácia ma význam len vtedy ak je zadarmo. Zadarmo akumuláciu môžeme získať slnečným svetlom a asi už nijak. A preto ak chceme postaviť tzv. akumulačný dom tak by sme mali projekt a návrh domu podrobiť naozaj kvalitnej príprave. Táto oblasť stavebnej fyziky je stále nie úplne prebádaná a je len ťažko určiť vopred presný výsledok.

Ďalší spôsob akumulácie je ak by sme v dome mali napríklad špeciálnu pec, ktorej komín by šiel čiastočne cez akumulačné vrstvy domu, kde by odpadové teplo splodín predalo časť energie, ktorú by sme inak aj tak vyhodili bez využitia. Obávam sa, že tento prípad je pre vňčšinu ľudí neakceptovateľný a preto sa mu zatia nebudeme venovať.

Ak už sme si uvdomili či chceme akumulačný alebo neakumulačný dom, tak môžeme pristúpiť k návrhu materiálov. Ľudia si často myslia, že návrh materiálu na výstavbu domu spočíva hlavne v návrhu materiálu na obvodový múr. Ide o naozaj len pocit nepodložený číslami. Uvediem príklad:

Predstavme si, že vyberáme materiál pre dom s plochou múrov 170m2 o hrúbke 30cm. To zodpovedá materiálu o cene asi 1500-2000€. Cena takéhoto domu kompletne obývateľného bude asi 110-150.000€. Rozdiel 2000-1500=500€ a tvorí priemerne 0,4% ceny domu. Ďalším zaujímavým faktom je aj to, že ak tehly stoja 1500-2000€ tak múr kompletný stojí okolo 8000-9000€. A teraz nastupuje otázka kde sa to číslo zobralo? Odpoveď prenechám vašej predstavivosti.

Je preto toto významný parameter? Asi nie.

Dom sa neskladá len zmurov ale hlavne zo základov a zo strechy, ktoré sú výrazne drahšie ako múry a najvýznamnejšie ovplyvňujú životnosť stavby a jej kvalitu. A práve tam by som rád zameral vašu pozornosť.

Ako správne postupovať pri návrhu a cenotvorbe rodinného domu?

1. pred návrhom projektu je potrebné si povedať čo chceme na konci dosiahnúť. To je, že musím vedieť či chcem dom úsporný, alebo ako ja hovorievam – dom s vykurovaným dvorom a fasádou? Pri tomto bode je dobré sa pozastaviť a premyslieť si všetky okolnosti, ktoré by nás pri rozhodovaní sa mohli nejako ovplyvniť. Dnes keď sme v produktívnom veku kedy prácu ako tak máme a dokážeme platiť aj vyššie náklady na vykurovanie a ohrev teplej vody si myslíme, že takto to bude navždy. Ak by sme však dnes išli do dôchodku ktorý môže byť priemerne niekde n úrovni 300-600€ mesačne s tým, že jeden z partnerov nemusí bývať s nami by sme možno privítali spotrebu možno aj 10 krát nižšiu akú sme dnes ochotní akceptovať. Toto však nie je jediný pohľad na vec. Možno dôležitejší poľad je ten či si dom staviame preto aby sme celý život nadávali na plesnivé rohy, preklady, kúty a na vlhké steny v nevykurovaných miestnostiach, v ktorých nekúrime aby sme ušetrili pár kWh ročne? Chápem myšlienky ľudí, ktorí

chcú postaviť dom najlacnejšie ale realuita ukazuje, že to čo nezplatíme na začiatku doplatíme počas najbližších 6-7 rokov bývania v dome a stúpanie cien energhií spôsobí to, že do ďalších 10-15 rokov zaplatíme ďalších 50% ceny domu aká bola v čase jeho kolaudácie.

Príklad v obrázku:

… je táto úspora na začiatku výhodná?

Je výhodné mať plesne v dome a zaplatiť jeho cenu ešte raz v nasledujúcich 30 rokoch len preto, že dnes chceme kuchynskú linku drahšiu ako má sused, alebo tie peniaze investujeme do kvality domu?

Odpoveď nechám na vás.

2. Keď už viem či chcem vykurovať interiér, alebo fasádu domu, tak treba urobiť projekt architektúry buď podľa požiadavky klienta, alebo spôsobom optimalizácie podľa polohy. Oba spôsoby sú možné a polemiky o tom, že dom treba orientovať tak alebo inak sú zavádzajúce.

3. Potom pokračuje návrh tepelných izolácií. Tieto sa určujú nie pocitom a spôsobom ako sa to robí dnes = to tam stačí, viac ani netreba a podobne, ale je nutné použiť aspoň orientačný výpočet prípadne úplný výpočet podľa normy. Výpočet určí množstvo a typ nosných konštrukcií a izolácií pre jednotlivé povrchy. Takýto návrh má potom presnú logiku a je optimalizovaný = nie je náhodný. Príklad:

Videl som návrhy domov kde v podlahe bolo napríklad 20cm izolácie a v streche 30cm. Takýto návrh je MAXIMÁLNE nevhodný a v tej istej cene realizácie domu stačilo len tieto izolácie prerozdeliť napríklad 10cm podlaha a 40cm strecha a dom by sa zrazu dostal do inej tepelnej pohody a strát. A ptritom sme nič neurobili, nič nezaplatili navyše len sme tú istú izoláciu umiestnili podľa presných pravidiel inak ako si pocitom myslel klient či projektant.

4. Navrhneme opatrenia na straty tepla vetraním. Straty tepla vetraním sú vlastne najdôležitjšia časť izolácie domu.

Príklad:

Predstavme si, že máme 2 architektonicky zhodné domy. Dom A a dom B. Dom A bude vyhotovený “vzduchotesne” s hodnotou tesnosti napríklad n50=0,3/h ale nebude tepelne zaizolovaný. Jediná tepelná izolácia bude len murivo, základy a strecha by mala izoláciu dajme tomu 15cm.

Dom B bude zaizolovaný dostatočne aby sme mohli povedať, že ide o kvalitný nízkoenergetický dom, ale nebude “vzduchotesný”. Hodnota n50 = okolo 2,5/h Výsledok môže byť taký, že dom A bude mať výrazne nižšiu stratu tepla ako dom B. No bežný lajk by povedal, že dom B by mal mať stratu menšiu. A páve tento príklad ukazuje aký je rozdiel medzi lajkom a profesionálom.

5. Z výsledku výpočtov určíme parametre a hodnoty tepelných strát, strát vetraním = tesnosť domu (súvisí s blower door testom) a tieto hodnoty zakotvíme v zmluve, ale žiadame od realizačnej firmy aby ich do zmluvy zakotvila.

6. Pristúpime k návrhu rozpočtu na dom. Dobrý rozpočet musí obsahovať všetky položky. Nie len stavebné súčasti ako je zvykom ale aj tzv. Profesie. Pri kontrole rozpočtu si je nutné dávať pozor na to či obsahuje nasledovné:

– základný rozpočet, ktorý projektanti väčšinou dodávajú

– rozpočet na kúrenie, ohrev TUV, niekedy nedodajú komplet strechu, elektroinštaláciu, nezabudnúť na hromozvod, prípojky, rekuperáciu alebo klimatizáciu ak je ňou dom vybavený,exteriérové prvky ako žalúzie a pod.,

– rozpočet by mal obsahovať aj presnú špecifikáciu materiálov. Najčastejšia chyba je, že napríklad vo výakze otvorov pre okná býva udaná iba hodnota Ug, ktorá hovorí o tepelnom odpore skla a nehovorí nič o odpore rámu Uf alebo o významnom údaji tzv. g-faktor, ktorý určuje množstvo preniknutej solárnej energie cez zasklenie do interiéru. Tento faktor určuje ako moc nám bude slnko vykurovať dom a ďalšie údaje. Mal by obsahovať aj údaje o parametroch izolácií aby bolo možné naceniť porovnateľné veci.

– rozpočet alebo výkaz výmer by mal obsahovať aj presný tvar pozemku aby bolo možné presne určiť množstvo výkopov a spôsob osadenia stavby. Projekty sa často robia bez tvaru pozemku a firmy žiadajú doplatiť navýšenia oproti výkazu uvedenom ako príloha zmluvy.

K tomuto všetkému pripočítamé dodatočné izolácie na utesňovanie domu po stránke vzduchotesnosti. Ide hlavne o rôzne pásky, tmely, peny a podobne a prácu s týmito materiálmi. Pri rozpočtoch netreba zabúdať ani na tzv. Prídavky materiálu, ktoré vznikajú rôznym prekladaním materiálu cez seba, alebo vplyvom odpadu, na čo firmy často zabúdajú a neskôr žiadajú doplatky z dôvodu toho, že materiál spotrbovaný nezodpovedal výkazu výmer.

A netreba zabudnúť na financie určené pre odborný dohľad a skúšky odborníkov ako je meranie tesnosti, prípadne tepelných mostov, revízie a pod. Až vtedy je rozpočet úplný a pravdepodobne správny. S určitosťou to povedať však nikdy nevieme, lebo nie je v silách človeka určiť čo všetko v rozpočte chýba.

Čím sa šetrí na teple najviac?

Každého človeka okamžite napadne, že najviac tepla ušetrí ak dom zaizoluje tepelne čo nalepšie. To však nie je ani z ďaleka pravda! Spomeňme si na príklad keď sme naobliekaní a máme na sebe aj dva svetre. Kým je obyčajný chlad bez vetra, tak je nám teplo. Akonáhle však začne fúkať, tak je nám poriadna zima. No ak si na tieto svetre dáme obyčajnú tenučkú vetrovku z obyčajnej “šuštiakoviny”, tak sa aj pri vetre pocit tepla opäť vráti. Čím to je spôsobené?

Vzduchová tesnosť stavieb.

Niektoré extrémne porovnania ukazujú, že niekedy dokážeme utesnením domu proti vniknutiu vetra do interiéru ušetrť omnoho viac tepla ako keby sme dom donekonečna zateľovali. Najznámejším príkladom je stan. Stan nemá žiadnu tepelnú izoláciu, ale jeho ” tesnosť” v istých medzaich tesnosti zabezpečuje to, že v stane sa nám teplo drží a neuniká von zo stanu a my máme v stane teplo aj bez izolácie a aj vtedy ak vonku fúka. Poznámka: v stane sme zdrojom tepla my, lebo objem priestoru vzhľadom k teplu, ktoré vyžarujeme je tak výhodný, že my sme zároveň aj zdrojom tepla. A presne tento istý princíp platí aj pri domoch. Predstavme si, že porovnávame dva domy, z ktorých dom A bude nezateplený ale postavený napríklad z z muriva hrúbky 400mm a druhý dom B by mal murivo 200mm a tepelnú izoláciu 200mm (spolu 400mm), no dom A bude “dokonale vzduchovo utesnený (napr. n50=0,2) a dom B nebude vôbez utesnený a n50 sa bude rovnať napríklad hodnote 3 (čo pomerne bežná hodnota netesnosti), tak dom B aj keď výborne tepelne zaizolovaný bude mať vyššiu spotrebu tepla ako dom A.

Takže výpočty aj realita ukazujú, že veľmi významný vplyv na šetrenie tepla má práve vzduchová tesnosť domu.

Vetranie domu.

Samozrejme ak dom dokonale utesníme voči prenikaniu vzduchu z interiéru do exteriéru a naopak, tak sa vynára otázka či sa ľudia v dome nezadusia. Ja každého môžem ubezpečiť, že nezadusia nakoľko pod slovným spojením “dokonalé utesnenie” si predstavujeme stavby utesnené s

hopdnotou n50=0,2/h. Tento parameter a hodnota hovoria o tom, že v dome sa samovoľne vymení 0,2 objemu domu. Takže ak máme dom s vnútorným objemom napríklad 300m3, tak za 1 hodinu sa SAMOVOĽNE vymení vzduch o objeme 300m3x0,2=60m3, a 60m3 určite nie je množstvo

vzduchu, ktoré by nestačilo na prežitie :-) Toto množstvo však nie je dostatočné na zabezpečenie odvetrania vodných pár vznikajúcich napríklad: varením, praním, sprchovaním, dýchaním a pod. a taktiež nestačí na odvetranie obsahu CO a CO2 z interiéru domu.

Aby v tesnom dome bola zabezpečená požadovaná výmena vzduchu vybavíme dom ventiláciou. Ventilácia domu ako sme si vyššie napísali môže prebiehať samovoľne = nechcene a s vysokými stratami, alebo riadene. Riadenú ventiláciu môžeme ovládať a dom vtrať len vtedy keď to potrebujeme a presne tak ako to potrebujeme. Týmto spôsobom vieme ušetriť významné množstvo tepla vyprodukovaného kúrením, teda tepla, za ktoré sme už zaplatili.

Ventilácia s využitím odpadového tepla.

Čo sa ale pri vetraní domu deje?

Ak máme v dome vlhký alebo inak znehodnotený vzduch, tak ho jednoducho vyvetráme. Tým však vypustíme “na dvor” teplo, ktopré sme už raz zaplatili a do domu si vženieme veľké množstvo čerstvého ale v zime studeného vzduchu, ktorý musíme opäť zohriať a zohriať musíme aj stavebné konštrukcie prípadne nábytok, ktorý počas vetrania o niečo málo stratil svoje teplo v ňom naakumulované.

Otázka znie – dá sa tomuto zabrániť?

Áno dá. A dokonca tak účinne, že spotreba tepla na vykurovanie sa môže znížiť niekedy aj 3 až 10 násobne. Stačí ak vetraný vzduch ešte raz použijeme na predohrev nasávaného vzduchu čím si ušetríme teplo, ktoré sme draho zaplatili a teplota interiéru tak niekedy neklesne ani o 1°C a to aj napriek tomu, že intenzívne vetráme. Totmuto spôsobu vetrania hovoríme vetranie so spätným využitím odpadového tepla, alebo ľudovo povedané rekuperácia (rekuperácia tepa). Dnešné rekuperácie pracujú bežne s účinnosťou výmeny 85 – 95% a ak vetráme pomerne vlhký zohriaty vzduch napríklad po sprchovaní sa, tak účinnosť stúpa často nad 100% (bežne sa dosahuje výmena 105%).

Čo znamená ak je účinnosť výmeny 100%? Vysvetlím na príklade.

Teplota exteriéru = 0°C

Teplota interiéru = 25°C

Uvažujeme, že hmotnosť vzduchu, ktorý sme vyvetrali sa rovná nasatému vzduchu do domu (je to často nereálne, ale rozdiel je zanedbateľný). Potom to znamená to, že rozdiel teplôt je 25°C – 0°C = 25°C a výsledná teplota nasatého vzduchu bude 1/2 rozdielu = 12,5°C. V tomto príade sme ušetrili 50% tepla pri vetraní. Utesnený dom má však aj taký vplyv na úsporu tepla, že teplo z domu sa nám nestráca v prípade ak vonku fúka vietor. Lebo ak je dom neutesnený a fúka vietor, tak v okolí plášťa domu vzniká podtlak, ktorý odsáva teplý vzduch z domu a cez škáry a netesnosti nasáva studený vzduch v exteriéru, ktorý nám ochladzuje dom.

A práve preto je tesnosť domu a jeho správna výmena azda najdôležitejším faktorom na úsporu tepla v dome. Samozrejme ani tesnosť nie je všemožná. A preto ďalším faktorom na úsporu tepla je zvolený spôsob vykurovania. Vplyv vykurovania na úsporu domu. Existuje niekoľko spôsobov dnes známeho vykurovania a v tomto článku ich nie je možné popísať.

Spomeňme napríklad: plynové do podlahovky, alebo radiátorov, splynovacie kotle, elektrické, solárnymi panelmi termickými alebo elektrickými, tepelným čerpadlom vzduchovým/vodným/zemným, elektrické a pod.

Rozdeľme si tieto zdroje tepla do kategórií podľa úspory tepla:

1. najneúspornejšie je elektrické = pomer odberu zo siete a dodaného tepla = 1:1

2. potom nasleduje plynové = úpomer je síce 1:1 ale plyn je zatiaľ lacnejší ako najlacnejšia elektrika

3. splynovací kotol za predpokladu lacného dreva, ktorého je zatiaľ u nás pomerne dosť. No za istých okolností môže byť najvýhodnejším kúrením ak máme “vlastnú” horu.

4. solárnymi panelmi termickými alebo elektrickými (fotovoltika). Tu býva pomer tepla dodaného panelmi a nami dodaného tepla okolo 3 (2 až 4):1

5. najúspornejšie sa z praktického hľadiska zatiaľ javí tepelné čerpadlo napríklad “vodné” alebo zemné pokiaľ disponujeme výdatným zdrojom tepla v zemine (geotermálny vrt…). V tomto prípade je pomer 3 (ale až 7) : 1 Tento pomer sa nazýva COP. Predchádzajúce rozdelenie však nič nehovorí o návratnosti týchto spôsobov vykurovania.

Posúdenie výhodnosti a hlavne návratnosti NIE JE MOŽNÉ urobiť paušálne, ale NUTNE podlieha výpočtu strát a ziskov tepla a z toho vyplývajúcich porovnaní účinností a nadobúdacích cien. Z praxe sa ukazuje ako najvýhodnejšie toto usporiadanie:

1. Pre veľmi staré domy starej konštrukcie je najvýhodnejším zdrojom tepelné čerpadlo a to
z dôvodu toho, že úspora na teple je percentuálne aj absolútne finančne tak vysoká, že tepelné čerpadlo je návratné do 2-3 rokov.

2. Pre moderné nízkoenergetické domy sa ako najvýhodnejšie ukazuje použitie “plynu” alebo “splynovacieho kotla”.

3. Pre pasívne a Zero domy je najvýhodnejším zdrojom tepla obyčajný “elektrický” radiator zavesený na stene.

Bližšie informácie viem poskytnúť na základe vašich dotazov. Po prečítaní by si mnohí z vás mohli myslieť, že tepelná izolácia nie vlastne až tak je dôležitá. Myslieť si to by bol ale krutý omyl! Tepelná izolácia nemá síce najvyšší vplyv na úsporu tepla v rodinnom dome, ale za to obrovský vplyv má na hygienu vašej domácnosti.

Zatepliť, alebo nezatepliť?

Ide o častokladenú otázku, ktorú dostávam takmer denne. Táto otázka však nie je úplne správna. Keď ju však obdržím, tak okamžite viem kam človek otázkou mieri a o čo mu ide. Ide o teplo a spotrebu tepla, prípadne návratnosť investície. No každý z pýtajúcich si neuvedomuje, že teplná izolácia má azda treťoradý vplyv na spotrebu energií a azda najvýznamnejší vplyv má hlavne na hygienické pomery v obydlí!

Šírenie tepla.

Najskôr len v skratke pripomeniem aký účel tepelná izolácia spĺňa?

Nakoľko teplo sa šíri tromi spôsobmi:

1. vedením (vedie ho vodivý materiál. Príklad s lyžičkou v horúcom čaji je asi každému známi. Lyžička je horúca, lebo teplo sa ňou viedlo),

2. sálaním/ žiarením (každý pozná to sálavé teplo od horúcej pece alebo ohňa. Ide o elektromagnetické žiarenie istej frekvencie v červenom spektre. Hovoríme mu infračervené žiarenie), a

3. prúdením (tento efekt poznáme napríklad keď fúka teplý vietor, alebo keď nad teplým radiatorom vzniká slabý prúd vzduchu.)

Tepelná izolácia má zabrániť prvému spôsobu postupu tepla a to vedením. Tepalná izolácia je rezistor/odpor v prúdení. Je to niečo ako hrádza na rieke, ktorá zastaví v tomto prípade tepelný tok.

Prestup tepla

Teraz si pripomeňme termodynamickú vetu, ktorá hovorí, že teplo sa šíri od teplejšieho telesa k chladnejšiemu. To znamená, že každého z nás okamžite napadne, že “zateplenie” zastavuje únik tepla v zime z interiéru domu do exteriéru – na dvor. No tak isto väčšina zabúda, že teplo sa šíri aj v horúcom lete z dvora do domu. A teda ak nechceme v lete doplatiť (klimatizácia) to čo sme v zime chceli ušetriť, tak by sme sa mali na “zateplenie” pozerať z hľadiska zimy aj leta súčasne.

Hygienické vplyvy zateplenia.

Teda zabrániť úniku tepla z domu sa zdá lajkovi ako jediná funkcia zateplenia. Samozrejme opäť ide o obrovský omyl! “Zateplenie” nemá len význam pre úniky tepla ale hlavne pre hygienu v dome, ktorá je možno dôležitejšia ako tepelné úniky. Ak by sme mali stavbu “nezateplenú” a obvodové murivo (“akejkoľvek” hrúbky) by bolo vystavené chladu a teplu súčasne, tak na jeho povrchu sa bude za istých okolností zrážať vodná para a tá bude spôsobovať plesne. A nakoľko spóry plesní asi nikomu nerobia dobre na dýchacie ústrojenstvo a ani na pohľad, by som odporúčal sa na tento problém pozrieť lepšie v odbornej literatúre, ktorej je na internete dosť, prípadne nám poslali dotaz na náš mail.

Tepelné mosty

O čo ide pri plesniach? Ide o tzv. TEPELNÉ MOSTY, ktorých význam je stále nepochopený. Každý sa na tepelný most toriž pozerá len ako na vodič tepla ale takmer nikto v ňom nevidí potenciálnu hrozbu “rosenia sa” pár na jeho povrchu a následné plesne. Tepelné mosty sú v projekte často akoby neviditeľné, nakoľko drvivá väčšina ľudí si nedáva vyhotovovať tzv. Realizačný projekt, ale len “obačajný” najlacnejšiu verziu projektu (ktorá často neobsahuje ani statiku ale len akési posúdenie statiky), v ktorej nie je možné vidieť jednotlivé stavebné detaily, z ktorých vieme predvídať potenciálny problém s tepelným mostom. Skúsný odborník však už pri letmom pohľade na projekt vie pomerne rýchlo odhaliť drvivú väčšinu týchto chadným miest na stavbe kde nám hrozia vážne problémy:

– hygienické = plesne a choroby z nich

– tepelné = úniky tepla

– statické = oslabovanie konštrukcie vplyvom vystavenia vlhkosti

– a pod.

V tomto prípade sa zase ukazuje namieste veta: “nie som tak bohatý aby som si kupoval lacné veci.” Nakoľko si treba uvedomiť, že dodatočným odstraňovaním tepelných mostov sa stavba dokáže predražiť o 5-10% a v niektorých prípadoch sa tieto vady stavby nedajú odstrániť nikdy.

Verím, že po prečítaní časti článku o zateplení väčšina z vás pochopila, že zateplenie má vplyv na návratnosť, lebo ak by sme neušetrili na teple, tak určite ušetríme na lekároch, na dodatočných opravách mieste s “prehnitou” oceľovou výstužou v betóne, a určite ušetríme na množstve plesní v dome .

ZHRNUTIE

Najväčší vplav na tepelné straty majú – vzduchová tesnosť domu s rekuperáciou Najväčší vplyv na úsporu dodávanej energie majú – tepelné čerpadlá, ale ich návratnosť je niekedy nereálna a preto sa rozhodujeme inak ako podľa účinnosti. Zateplenie má najväčší význam hlavne na – odstránenie plesní. No všetky faktory ak spolupôsobia v rozumnej simbióze, tak vieme pri najnižších nákladoch postaviť najúspornejší dom.

Záver:

Ako vidíme, správne vymyslieť ako vlastne má byť dom postavený a vopred vytipovať všetky úskalia nie je lajkovi a niekedy ani odborníkovi vopred možné bez veľmi podrobnej analýzy stavu a požiadaviek, a už vôbec nie bez následného výpočtu tepelných ziskov a strát. Chcem podotknúť, že všetko čo je v tomto článku napísané nie je ani 0,0001% z toho čo tieto otázky obnášajú a ide o takmer lajcký popis situácie, ktorou som chcel len orientačne priblížiť otázky úspory tepla. Ale aj napriek tomu si mnohí z vás po prečítaní budú myslieť, že už vedia dosť a sami to dokážu.

Týmto ľuďom držím palce a rád sa prídem pozrieť na výsledok.