Vypočítajte si cenu svojho domu
Námestie Andreja Hlinku 1, 010 01 Žilina
+421 911 613 911

VÝKON FOTOVOLTICKÉHO MODULU / PANELU časť 2.

Výkon modulu je priamoúmerný:

  • – intenzite žiarenia,
  • – množstve svetla dopadajúceho na článok
  • – účinnosti modulu v danom okamihu (ako už vieme účinnosť sa mení = klesá)
  • – kvalite skla nad článkami
  • – degradácii modulu

 Výkon modulu je nepriamoúmerný:

  • – teplote modulu
  • – stratám EE na jeho  ceste od modulu až k spotrebiču

Na výkon modulu tiež vplývajú:

  • – vlnová dĺžka svetla, ktoré dopadá na článok
  • – kvalita antireflexnej vrstvy na krycom skle
  • – drsnosť povrchu skla
  • – čistota článkov
  • – optimalizácia vypínania zatienených článkov
  • – rýchlosť vyhľadávania MPPT parametrov
  • – a iné

V tejto fáze sa dostávame do bodu, kedy sa začíname zaoberať samotným výkonom, ktorý potrebujeme dostať do našej domácnosti. Energia slnka, ktorá putuje od slnka cez hustú atmosféru (vyjadrené hodnotou AM), cez sklo modulu (jeho priepustnosť, a spektrálna odozva), dopadne na článok kde sa premení so žalostnou účinnosťou na elektrickú energiu /EE/, potom putuje vo vodičoch k meniču, alebo regulátoru, od nich cez vodiče a rôzne istenia až do napríklad žiarovky, je natoľko ovplyvnená týmito prekážkami, že sa niekedy čudujem, že nakoniec z toho modulu niečo vôbec vyrobíme do siete 🙂

Toto všetko sú veci, s ktorými sa pri výbere modulu musíme zaoberať, a to ešte nehovoríme o polohe modulov, prípadne o ich cvene premietnutej na jednotku výkonu pri rôznych žiareniach.

VPLYV INTENZITY ŽIARENIA

Intenzita ako vidíme v popsie má priamoúmerný vplyv na výkon. To znamená, že čím silnejšie svetlo tým je vyšší vyrobený výkon, čo je logické.

Letný jasný deň = okolo 1000-1200W/m2 v 0m nad morom. Ako som už písal, vo vyšších nadmorských výškach je intenzita aj vyššia.

  • Jar a jeseň jasný deň = okolo 800W/m2
  • Zima jasný deň = okolo 400-500W/m2
  • Zamračené, sneženie, dážď = 0 – 200W/m2. Ale prevažne okolo 100W/m2

Zaujímavé bolo pre mňa zistenie, že v lete je v tieni takmer viac „svetla“ ako v zime na slnku… Už ale pri takom odraze svetla od bielej steny je v lete za optimálnych podmienok možné namerať okolo 600W/m2 a niekedy aj viac. Toto sú zaujímavé skutočnosti, ktoré ak si uvedomíme, tak vieme pracovať s modulmi podľa našej potreby.

Ako som písal vyššie, pre drvivú väčšinu predajcov FV modulov je fakt, že modul stráca účinnosť hlavne s poklesom intenzity svetla neznámy pojem.

Účinnosť si moduly držia do 400W/m2 takmer pôvodnú ako pri parametroch STC. Niektorým modulom ako napríklad Q.PLUS (polykryštalický modul) účinnosť dokonca pri poklese intenzity žiarenia z 1000W/m2 na napríklad 800W/m2 stúpne. NA obrázku vidíme veľmi kvalitný a pomerne lacný modul Q.PLUS, kde vieme pozorovať zmenu účinnosti modulu v závislosti na intenzitze/iradiácii. Pri 1000W/m2 udáva výrobca základnú účinnosť modulu 280Wp 16,8%. To je pre nás východiskový stav, ktorý označíme hodnotou 100%. S poklesom intenzity vidíme, že účinnosť modulu stúpne až okolo +1% na takmer 101%, čo predstavuje oproti pôvodnej účinnosti 16,8% nárast na asi 17%.  Je to dané tým, že teplota modulu klesne a jeho odpor sa zníži. Ale to nie je pravidlom pre všetky typy modulov.

Pri intenzite okolo 370W/m2 sa účinnosť zase vráti na pôvodných 16,8% a potom rapídne klesá. Tento výrobca si zjavne dosť verí a preto sa nedál ukázať pokles účinnosti aj pri 100W/m2 ktorý je iba o asi -7%!!! Ide o špičkovú hodnotu! V tomto prípade je pri poklese účinnosti o 7% účinnosť modulu asi 15,62%. Takúto účinnosť nedosahuje drvivá vačšina polykryštalických modulov ani za ideálnych podmienok. Neskôr urobím porovnanie rôznych modulov a uvidíte aká je cena na Wp pri intenzitách okolo 200W/m2 alebo až na 100W
/m2, a zistíte, že nie sme takí bohatí aby sme si kupovali lacné veci.

Na tomto obrázku je v P-V krivkách znázornený výkon modulu pri rôznych intenzitách, ale aj pri 200W/m2. Výrobca sa pravdepodobne nebojí, alebo „klame“ v údajoch, nakoľko hodnoty mohli byť merané inou metodikou podľa neznámej presnosti merania, a často krát ukazujú v datasheetoch najlepšie hodnoty z merania.

Špičkoví výrobcovia vždy udajú aj presnosť merania parametrov ako vidíme na týchto obrázkoch.

Po prečítaní tohoto článku, budete už určite od predajcov žiadať výkon pri intenzitách pod 400W/m2. No dočkáte sa buď ignorácie, alebo vás odbijú s tým, že oni takéto údaje pre svoju prácu nepotrebujú. A aj to bola jedna z pohnútok preto som sa s radosťou vrhol do písania tohot článku. Proste zvýšiť prehľad ľudí v tejto oblasti a tlačenie predajcov do naozaj kvalitných produktov.

Pri kvalitných moduloch a serióznych výrobcoch sa viete v ich datasheet-och dočítať niekedy aj parametre pri 100W/m2 (Panasonic HIT), ale pri 200W/m2 je to už samozrejmosť. Takými modulmi sú napríklad Sunpower, Q.PLUS, Panasonic HIT, JINKO EAGLE, alebo číňania ako Blue Sun, Perlight, a iné.

Samozrejme ideálne je tieto parametre mať ešte pred kúpou, no niekedy to nejde. Napríklad u modulov Canadian Solar výrobca tieto údaje neudáva, ale na počudovanie reálne merania ukazujú, že aj pri intentzitách okolo 100W/m2 nieje pokles výkonu až tak veľký.

Ak výrobcovia parametre neudávajú, tak sa treba spoľahnúť na nezávislé testy, ku ktorým je ale niekedy ťažké sa dostať.

Ďalším spôsobom je kúpiť viacero modulov, dať ich vedľa seba a merať ich výkon pri rôznych intenzitách.

VPLYV MNOŽSTVA SVETLA DOPADAJÚCEHO NA ČLÁNOK

Z nadpisu si viete asi vydedukovať, že svetlo, ktoré dopadne na sklo modulu sa nemusí rovnať množstvu svetla, ktoré dopadne na článok pod sklom. Je to spôsobené tým, že svetlo dopadá na sklo pod uhlom a nie kolmo. Ak by dopadlo kolmo tak sa na článok dostane maximum čo priepustnosť skla umožňuje. No ako vieme pri pevných montážach, najčastejšie na juh ráno a večer slnečné lúče dopadajú pod veľkým uhlom a ak nie je sklo vybavené antireflexnou vrstvou, tak väčšina z neho sa odrazí od skla a modul aj keby vyrábať mohol, tak nevarába, lebo nemá z čoho.

plyvu veľkého dopadajúceho uhla svetla na modul sa dá zabrániť:

  • – natáčaním modulov za slnkom
  • – rozložením modulov na V-J-Z / východ-juh-západ/
  • – kúpou modulov s kvalitným antireflexom

Natáčacie zariadenie má istú svoju cenu, ktorá montáž predražuje, ale má aj svoje výhody pri výmene modulov po čase, a to takú, že nemusíme mať na natáčacom zariadení vysokovýkonnú elektráreň a teda po konci životnosti vymeníme iba malý inštalovaný výkon.

Natáčaciích zariadení je viacero druhov. Mňa najviac oslovili závitovkové prevodovky so vstavaným motorom ako je na obrázku. Sú výkonné, veľmi tuhé, jednoduché na montáž a vie si ich inštalovať aj bežne zručný človek. A ak si ich objednáte z číny, tak ich cena sa pohybuje okolo 700USD + doprava a clo.

Na mojom pozemku v horách som uvažoval o rozložení V-J-Z ale z dôvodu polohy miesta od baterkárne, ktorá mi navýšila enormen cenu vpodičov, som sa rozhodol pre otočný systém. Cenové porovnanie bude nižšie v texte.

Plánovaný inštalovaný výkon by mal byť okolo 3,2-3,8kWp podľa použitých modulov.

Pre úplnú realitzáciu natáčacieho systému je potrebné viac zariadení, a sú to tieto:

  • – pevné základy
  • – nosná konštrukcia
  • – natáčací mechanizmus dvoj osí
  • – senzor intenzity slnečného žiarenia
  • – senzor vetra

Závitovkový prevod SDL9 s integrovaným DC motorom 24V a halovým snímačom – Technické údaje.

Z tabuľky vidíme, že sily a momenty, ktoré prevodovka dokáže zechytiť sú značné, čo je dané jednak konštrukciou ale aj prevodom 61:1. Na pole okolo 20m2 absolútne dostatočné a pri cene asi 800USD je cena podľa mňa zaujímavá.

 

Na obrázku vidno natáčací mechanizmus, so základom a konštrukciou.

Natáčací mechanizmus šetrí hlavne miesto, vodiče a príslušenstvo, a následné náklady pri výmene modulov za nové (po konci životnosti).

Treba si však uvedomiť, že toto zariadenie má svoje napájanie, ktoré musíme zahrnúť do strát systému.

Tiež musíme brať do úvahy fakt, že to čo sa môže pokaziť sa aj pokazí a ak nám ostanú moduly natočené na „nesprávnu“ strany tak sa môžeme rôzlúčiť s nabitím batérií a naša elektráreň sa pre nás stane problémom až do odstránenia problému.

Skúsenosti však ukazujú, že systém je v podstate veľmi spoľahlivý nakoľko jedna otáčka za deň nie je zaťaženie nijak markantné, a pri dostatočnom mazaní by sa šnek/závitovka pokaziť nemala niekoľko desaťročí.

Zaujímavosťou je tiež aj to, že úhrny z týchto systémov sú vyššie ako udávajú výpočty a simulácie.

Schéma zapojenia zariadenia na sledovanie intenzity oslnenia a na ovládanie motorov natáčacieho mechanizmu.

Ako vidíme, tak regulácia je v podstate jednoduchá. Lajcky povedané – do motoru ide šťava dovtedy pokiaľ všetky diódy v senzore nezaznamenajú rovnaké napätieViac na tomto linku: http://www.electroschematics.com/8019/diy-solar-tracker-system/

Cena takéhoto zariadenia sa pohybuje okolo 70-150USD. Viď napríklad tento link: https://signalinkjet.en.alibaba.com/?spm=a2700.8304367.0.0.Re2p5c

Rozložením modulov na V-J-Z / východ-juh-západ/ vieme nahradiť natáčacie zariadenie, ale musíme inštalovať zase 2,5-3x výkonnejšiu elektráreň, viac konštrukcie, viac vodičov, a iných zariadení čo sa prejaví na cene.

Na obrázku vidno rozmiestnenie modulov na V-J-Z tak aby boli moduly vo zvislej polohe natočené na decembrový V a Z. Význam natočenia na V-Z pre december vysvetlím nižšie. Elektráreň má inštalovaný výkon okolo 9kWp.

Získaný úhrn je pri 3 násobne veľkej elektrárni ročne asi iba 2 násobný. V zime je to ešte menší koeficient, ide asi iba o 1,5 násobok v prospech statického systému 3-násobného inštalovaného výkonu.

Cena statickéhy systému je asi 2-násobná, ale cena za Wp pri zimnej prevádzke je nižšia. NA tabuľke nižšie bude vidieť viac.

VPLYV VLNOVEJ DĹŽKY a SPEKTRA SVETLA

Ako som už vyššie spomenul, účinnosť a teda aj výkon modulu závisí od množštva svetla, intenzity svetla, ale aj od vlnovej dĺžky svetla, teda od jeho spektra.

Ak sa pozrieme na to ako sa slnko pohybuje po oblohe, tak určite je nám všetkým známe, že keď je slnko najkolmejšie, tak prechádza cez najmenšiu hrúbku atmosféry Zeme a teda je najmenej atmosférou ovplyvnené. Vtedy hovoríme o AM1 ako vidieť aj na obrázku. Tento stav sa deje na rovníku kedy je slnko v tzv. Nadhlavníku. Pre naše leto platí skôr sklon slnka 48,2°od zenitu. Ako vidíme vtedy je AM1,5. S poklesom slnka podľa obrázku rastie aj AM čo sa nepriaznivo premieta do zmeny spektra svetla dopadajúceho na článok a tiež jeho intenzita klesá aj tým že slnko prekonáva hrubšiu vrstvu atmosféry. Tento sa deje doobeda a podvečer. Ráno a večer je odklon od zenitu teoreticky 90°ale prakticky povedzme že je to okolo 80-85°. Vtedy je hodnota spektra farieb dopadajúcich na článok modulu približne AM11,5 až AM5,5. Ide ale iba o teoretické hodnoty, lebo výpočet určenie hodnoty AM neexistuje a je iba akýsi empirický vzťah medzi sklonom slnka a hodonotou AM. Ide skôr o pochopenie toho ako moc sa mení spektrum svetla, ktoré pre moduly potrebujeme.

Už vieme, že Si-moduly reagujú najcitlivejšie na zelené spektrum. Zelená je niekde medzi 500-550nm podľa obrázku nižšie. No nadránom, alebo večer prípadne pri zamračenej oblohe sú prevládajúce vlnové dĺžky iné. Nakoľko svetlo musí ísť cez prostredie s vyšším odporom, tak cez toto prostredie primárne prejde svetlo o vyššej energii a ako vie, tak energia svetla rastie s jefo frekvenciou. Aké vlnové dĺžky teda má svetlo s vysokou energiou podľa spodného obrázku? Ide o fialovú a teda o vlnové dĺžky okolo 350-400nm. Ako vidíme sme 100nm pod tým čo modul zvládne.

Na obrázku je znázornená závislosť AM od polohy slnka od azimutu

Spekrum svetla

Opäť sa vrátim k hodnote AM. Aby som bol presný, tak AM je tvar spektra. To znamená, že ak posudzujeme AM napríklad pri žiarení okolo 1000W/m2, tak AM nám hovorí ako je rozložená táto energia v jednotlivýchch vlnových dĺžkach.

Ako sme teda prišli na to, že Si-moduly reagujú najlepšie pri zelenom svetle a prečo vlastne píšem o tejto časti spektra? Viac nám napovie obrázok.

Na obrázku vidíme, že najvyššie hodnoty energie sú práve okolo 500nm. Ide o vlastnosť svetla, s ktorou nič neurobíme. A keďže energia svetla je v spektre rozložená práve takto, bolo by nelogické vyrábať modul, ktorý reaguje na iné vlnové dĺžky. Preto sa hľadal materiál, ktorý vytvorí PN prechod a reaguje na tieto vlnovéí dĺžky a teda našiel sa kremík. Ale ani to nie je pravda, lebo ako som viac krát písal, keď je najvyššia energia slnečného svetla, tak vtedy zpravidla fotovoltiku nepotrebujeme, a skôr by sa nám hodil modul, ktorý by reagoval ideálne na spektrum ráno, večer a počas zamračenej oblohy kedy je svetla málo.

Vidíme aj vplyv difúzneho prostredia bledo modrou krivkou. Ako sme už hovorili, energia svetla sa pri hmle alebo difúznom svetle sa posúha do 350-400nm čo graf potvrdzuje. Energia sa presunula od zeleného k fialovému spektru (400nm) nakoľko svetlo o vlnovej dĺžke okolo 500nm je akoby „zabrzdené“ hustým prostredím cez ktoré prechádza.

To isté platí aj o svetle vyšších dĺžok až po infračervenú, ktorú ako vidíme by sme v hmle hľadali veľmi ťažko. To je nakoniec aj to čo v bežnom živote pozorujeme pri inverziách a hmlách. Nad inverziou je krásne jasno a pod ňou je nám zima. Ale zase v lete sa pod mrakmi môžeme aj spáliť ako vidíme, lebo ako sme si už vyššie ukázali, fialové lúče cez mraky preniknú.

Možno sa pýtate prečo sa zaoberám hmlou, ránom, večerom a podobne, a teda frekvenciami a dejmi, ktoré sa v týchto situáciáchj odohrávajú? Odpoveď je rovnaká ako som už písal inde – keď svieti slnko a je ideálny stav, tak el. energiu vyrába aj ten najhorší modul na svete. Ale u nás na Slovensku je ako inak, všetko úplne inakšie ako inde na svete. A to hlavne na severe Slovenska. Samozrejme, Angličanov je mi už úplne ľúto v súvislosti s modulmi na báze kremíka, nakoľko tie nemajú moc príležitostí v roku reagovať plnohodnotne.

K tejto téme však stačilo, lebo my výrobcovia nie sme a teda tieto vlastnosti nijako neovplyvníme, no pomôťu nám pri výmere modulu a lepšom pochopení čo sa deje pri výrobe EE z FV modulu.

Ak cheme moduly využívať na Slovensku aj vtedy keď keď na ne nedopadajú priame lúče slnečného svetla, tak máme iba dve možnosti:

  1. Nainštalovať si 3 x vyšší výkon modulov = ide o drahé riešenie a veľmi neefektívne.
  2. Zaoberať sa situáciami ktoré nastávajú ráno, večer, v hmlách a to všetko v zime.

A toto je tiež jeden z dôvodov prečo vzniká aj tento článok.

Vynára sa ale jedna otázka: prečo výrobcovia nezmenia kremík na iný prvok, ktorý by reagoivala lepšie na nízke vlnové dĺžky?

Menia ho občas. Ide o amorfné moduly, ktoré majú rôzne technológie a aj použité prvky v nich, preto aby vyplnili dieru na trhu, ktorou je práve táto oblasť intenzít a spektier. Ide napríklad o amorfné moduly CIGS, CIS, CSG, CdTE, a iné.

Tieto modula ale ako som už aj vyššie písal, majú síce nízke poklesy účinnosti oproti ich základnému stavu, ale ich prvotná nízka účinnosť je tak nízka, že realita je taká, že polykryštalické moduly s nízkym poklesom dosahujú v difúznych prostrediach vyššie účinnosti ako amorfné moduly.

No ak by sme sa bavili napríklad o Británii, tak tam by v niektorých horských lokalitách asi najlepšie svoju prácu zvládli práve amorfné moduly, nakoľko oni reagujú aj na spekrá a intenzity tak nízke, že všetky ostatné moduly už naozaj nevyrábajú vôbec nič. No Slovensko nie je toho prípadom.

U nás môžeme amorfy využiť iba ako nejaký doplnok k elektrárni. Najčastejšie a najlepšie ich využitie je podľa mňa ako strešná krytina prístreškov a terás kde slnia dve úlohy súčasne. Ich cena je dnes už naozaj veľmi nízka, dokonca niekedy aj 0,1€/W. No zase ako som písal sú malé a preto aj vodičov treba viac a cena sa nakoniec vyšplhá vyššie ako by sme na začiatku mysleli.

Ideálne je vždy si urobiť analýzu stavu po finančnej aj výkonstnej stránke. Nakoniec, to je to čo ma baví najviac.

VPLYV TEPLOTY

Už skôr sme si ukazovali ako výkon článku súvisí s jeho teplotou. Tieto obrázky pripomeniem…

Závislosť prúdu a napätia na teplote za predpokladu rovnakej intenzity žiarenia.

Závislosť napätia naprázdno, skratového prúdu, a maximálneho výkonu na teplote

Na grafe vidíme, že so stúpaním teploty výkon klesá, klesá aj napätie článkov a skratový prúd stúpa, no jeho zmena je veľmi malá.

Z oboch grafov vidíme, že teplota nie je vhodná pre moduly. V roku by modul najlepšie pracoval v zime ak by bola intenzita v zime okolo 1000W/m2. Už však vieme, že takáto intenzita v zime by mohla možno byť vo výške 5km nad morom a niekde pri póle kde je slnko najbližei k Zemi (v zime).

V lete keď intezity dosahujú aj 1500W/m2 (ide o súčet priamej a odrazenej = globálne žiarenie) sú teploty zase niekde úplne inde. Ak je vonku napríklad 35°C, intenzita žiarenia okolo 1100W/m2 a NOCT modulu 45°C, tak povrch modulu je za týchto podmienok 69,38°C (viď kalkulačka:  http://www.semargl.sk/noct-kalkulacka/ )

Z tohoto si vieme pomeren dobre odhadnúť ako by klesol výkon modulu.

Uvedený graf je však platný iba konkrétne (nemenovaný) typ modulu. Výrobcovia tento graf neuvádzajú bežne, vlastne som ho nevidel nikde okrem jedného. Každý však udáva percentulány pokles výkonu pri zmene teploty, prípadne pokles napätia pri zmene teploty.

Následne na to si vieme výkon prepočítať pre daný typ modulu pomerne presne. V tabuľke nižšie by to znamenalo, že pre teplotu 68,38°C je rozdiel teploty 69,38-25=44,38°C a pr každý 1°C platí pokles výkonu o 0,42%. A to je -18,64%. Takže ak náš modul mal nominálny výkon napríklad 300Wp tak pri zadaných parametroch by mal mať výkon 330W, lebo sme uvažovali zo žiarením nie 100W/m2 ale 1100W/m2, bo bude mať výkon o 18,64% nižší čo je menej o 61W menej. Teda miesto výkonu 330W bude mať  už iba 269W.

Parametre ktoré výrobcovia o zmenách v závislosti na teplote udávajú vyzerajú takto:

OSTATNÉ VPLYVY NA VÝKON MODULU

Ostávajú nám nasledujúce situácie a deje:

  • – kvalita skla nad článkami
  • – degradácia modulu
  • – teplota modulu
  • – stratám EE na jeho  ceste od modulu až k spotrebiču
  • – kvalita antireflexnej vrstvy na krycom skle
  • – drsnosť povrchu skla
  • – čistota článkov
  • – optimalizácia vypínania zatienených článkov
  • – rýchlosť vyhľadávania MPPT parametrov
  • – a iné

Ku nim iba v krátkosti, nakoľko tieto veci vieme už iba málo ovplyvniť. Popíšem iba niektoré z nich.

SKLO

Kvalita skla je síce tak isto dôležitá ako kvalita článku, ale k jeho parametrom sa nedostaneme ani keby sme poznali riaditeľa firmy, ktorý sklá dodáva pre moduly.

Vlastnosti, ktoré nás u skla zaujímajú z hľadiska výkonu modulu:

  • – priepustnosť
  • – čistota
  • – antireflexná schpnosť
  • – drsnosť povrchu

U skiel sa hodnotí ešte aj odolnosť voči krupobitiu, prípadne iným nárazom, a zmena jeho vlastností v čase.

Priepustnosť nám určuje ako „moc svetla“ sa dostane z exteriériu až na článok pod sklom. Niečo podbné nás zaujíma aj pri oknách a to konkrétne paramtere g –  solárny faktor. U skiel okien nás však zaujíma skôr priepustnosť frekvencií ktoré vykurujú byt, a to sú frekvencie s veľkými vlnovýmni dĺžkami, teda 700nm čo je dosť ďaleko od modulov.

Antireflexia skla nám povie niečo o tom ako moc svetla dokáže sklo prepustiť ak svetlo nedopadá na sklo kolmo. Tento údaj je občas dostupný a preto ak výrobca dodáva moduly s antireflexom, tak ide o známku toho, že modul bude mať asi lepšie vlastnosti napríklad ráno, alebo večer.

Drsnosť povrchu. Na moduloch si môžeme všimnúť že sklá niekedy nie sú hladké ale zámerne zdrsnené. Ide o pokus výrobov dosiahnúť toho efektu, ayb skolo „zbieralo“ svetlo z čo najväčšieho počtu uhlov a tým sa výkon modulu zvýši pri zlých polohách modulu voči slnku. Teda zase ráno a večer.

Čistota článkov

Možno niektorých z vás napadlo, prečo výrobcovia ponúkajú viacero výkonových variant modulov. Ak nie, tak vysvetlím ten dôvod.

Každý výrobca sa snaží vyrobiť články čo najdokonalejšie. No nie je možné dodržať to aby boli všetky články rovnako dobré. Preto sa články vo výrobe na konci výrobnej linky merajú a katekorizujú sa výkonostných tried. Potom sa tieto „koše“ s rôznymi triedami článkov spájajú do modulov.

To znamená, že najvýkonnejšia rada v type modulov je najčistejšia, najdokonalejšia, články majú medzi sebou najvzájom najmenšie rozdiela v napätí, ktoré je dôležité pri sériovo paralelnom prpeojení článkov. Pri rôznych napútiach článkov sa totiž stane to, že ten „najslabší“ ovplyvní výkony aj tých silných tak, že „ich stiahne so sebou“ na jeho napätie a moduly je tak menej výkonný ako by mohol byť.

Preto odporúčam vždy nakupovať najvýkonnejšie moduly v typovej rade.

Tie aj bývajú vždy najdrahšie ale investícia sa podľa mňa oplatí.