Týmto článkom začínam sériu článkov, ktoré sa budú venovať samostatne hlavne vzduchotesnosti stavieb a jej vplyve na spotrebu energií v ZIME a v LETE. Ako som už inde viac krát spomínal, vzduchotesnosť je niečo čo sa nedá „dorobiť“ neskôr, ale ide o parameter, ktorý máte buď od začiatku, alebo ho už nedosiahnete trvalo pravdepodobne nikdy.

Pre mnohých z vás je pri návrhu vášho domu prioritnou otázkou hlavne zimné obdbie a teda kúrenie, no táto séria článkov vám ukáže, že nie zima je problém, ale práve naopak leto.

Z PHPP – pomôcka pe návrh pasívnych domov – vieme, že existujú nejaké základné okrajové podmienky, ktoré ak dodržíme, tak budeme mať dom tzv. „pasívny“. Viac krát som už ale spomínal, že pasívne je niečo čo „funguje samé od seba“ aj o stovky rokov a v súvislosťou s domami bez dodania energie. Je nám preto jasné, že takýto dom existovať nemôže a nikdy nebude, lebo by sa porušila prvá termodynamická veta, známa ako veta o perpetum mobile.

Berme preto slovné spojenie „pasívny dom“ v súvislosti s PHPP ako terminus technikus platný pre daný prípad.

Pripomeňme si teda ešte raz okrajové podmienky z PHPP v skratke.

V Nemecku v roku 1992 sformuloval jeden pán na základe výskumu nie len fyzikálneho ale aj ekonomického, že aby bol dom optimálny, teda aby sa stretli v jednom bode realizačné náklady, kvalita bývania, a návratnosť investície súvisiaca s jeho spotrebou a realizačnou cenou, tak musí stavba spĺňať nejakézákladné podmienky.

Z PHPP sa budem teraz venovať iba časti, ktorá sa zaoberá konštrukciou stavby, no PHPP posudzuje aj vplyv spotrebičov, ale o tom inokedy.

Na začiatku bádania ako každý vedec sa enchal uniesť a navrhol stavbu, v ktorej by asi ťažko chcel niekto bývať. Potom sa proste „pozrel“ na realitu života a výstavby a začal pracovať s tým čo je k dispozícii. Boli to pre neho tieto vstupy:

• ľudia chcú domy tradičného dizajnu
• taktiež chcú domy s tradičnou dispozíciou – s tým súvisí to, že nie každý je ochotný si dať do stredu domu pec a okolo nej obostavať ostatné – napríklad.
• k díspozícii sú iba vybrané tradičné stavebné materiály
• a „murári“ nedokážu urobiť zázraky, teda nerealizovateľné konštrukcie.

Z tohoto následne na to vyšli isté predpoklady, a to, že stavba musí mať nasledovné:

• musí mať istú hrúbku tepelnej izolácie, ale nie tak veľkú aby sa jej aplikácia stala neekonomickou a zároveň nie tak malú aby sa interiérový povrch ochladzoval, alebo prehrieval od okolia stavby. Teda mala by byť tak „hrubá“ aby v zime v stavbe nevznikali tepelné mosty a teda chladné miesta, na ktorých by došlo ku kondenzácii, a pre leto tak hrubá aby sa stavba neprehrievala prestupom tepla z fasády vystavenej slnku (niekedy až 70°C aj viac).
• v súvislosti s hrúbkou tepelnej izolácie však zistil, že ak bude jej hrúbku zvyšovať do „nekonečna“, tak sa nedosiahne jednak „tepelný“ ale ani ekonomický efekt aký chcel doasiahnúť, a preto do podmienok pridal aj tesnosť stavby, pri ktorej zistil, že ak sa tesnosť zvyšuje, tak úniku a vniku tepla do stavby vieme efektívne zamedziť, a nemusíme na to používať tak masívne teplné izolácie.

Doteraz sme riešili tepelné straty no ďalším faktom v tejto „rovnici“ boli tepelné zisky. Tie sú rôzne, napríklad od spotrebičov asamotného života v stavbe (to teraz riešiť nejdeme) ale aj iné. Tými sú rôzne zisky od geotermínych energií až po solárne a iné. No len niektoré z nich sa PRIAMO dotýkajú výstavby, a to hlavne okná. Teda vedel, že veľká plocha okien spôsobí vyšší zisk tepla od slnka, čo by bolo v zime pozitívne no v lete je to negatívne. Tiež vieme, že sklo má R=2 kým múr niekedy až R=12 a tu už sa nebavíme o ziskoch, ale o prestupe tepla ako takého (o tom viac v ďalších častiach článku) a nakoniec zistil, že správnym vyladením týchto troch základných predpokladov sa dosiahne želaný efekt.

Teda zistil, že ak budú v správnom pomere hrúbky tepelných izolácií – tesnosť – zisky a straty, tak že až vtedy sa dosiahne želaný efekt, ktorým je ako sa na Slovensku hovorí „za málo peňazí veľa muziky“, teda, že stavba bude maximálne optimálna čo sa týka realizačnej ceny – nákladov na prevádzku – kvalitu bývynia – a spotreby.

Ako som ale písal, v tejto sérii článkov sa budeme venovať hlavne vzduchotesnosti a preto do ostatných oblastí iba občas jemne zabŕdneme.

Tak aby sme mali úvodný článok úplný ešte raz v krátkosti spomeniem niečo aj o tepelných izoláciách a oknách ako hlavnému otázniku v celom návrhu stavby.

Tepelné izolácie

Ako som už vo veľa článkoch spomínal, tak tepelná izolácia nie je všemocná. Jednak jej lambda s hrúbkou klesá, čo má za následok to, že 1000mm EPS nemá taký istý tepelný odpor ako 10x100mm EPS, ale menší. Teda nie je medzi nimi lineárna priama úmera.

Taktiež ak stavba je netesná tak vám nepomôže iba tepelná izolácia lebo stavbu prefúkne a v lete vám v bobre zaizolovanom dome ostane vzduch o teplote napríklad 40°C čo sa nepáči nikomu hlavne keď má večer spať.

Poznámka mimo:

…v zime sa chlad dokúriť dá a spí sa pekne, ale v lete v prehriatom dome by som nechcel spať.

S teplou izoláciou je to ako s pleteným svterom na horách. Kým nefúka, tak aj pri -30°C je nám teplo. Ale ak začne fúkať, tak nám nepomôže ani ďalší sveter a aj tak pokojne zamrzneme.

A preto pridávaním tepelnej izolácie sa stavba nestane „teplejšou“ ale iba drahšou a mohutnejšou.

Okná

Okná na rodinný dom je téma z môjho pohľadu absolútne katastrofálna pokiaľ ide o vzdelanie predajcov v tejto oblasti. Oni by myli byť tí, ktorí by mali presne vedieť o čom to je, ale naozaj a je mi to ľúto, skutočne naozaj o tom nevedia o nič viac ako ktokoľvek z vás, ktorý sa bude „špŕtať“ pár dní na webe.

S oknami súvisia ako som už písal dve základné veci:

1. sú zo skla a dokážu prepúšťať slnečné žiarenie
2. sú zo skla a nemajú moc dobré tepelnoizolačné vlastnosti

Add2.

Zámerne začínam 2. bodom. Všetci hľadáte u predajcov okien a skiel ich parameter Ug. Ide o obrátenú hodnotu R, takže Ug=0,5 je to isté ako R=2 (jednotky pre jednoduchosť textu neuvádzam). Samozrejme, že sme okamžite spokojní ak nám niekto predá za dobrú cenu okno Ug=0,5 a sme až takí radi, že v zime cez tie sklá „nič vonku neunikne“… No akože nie? R=2 je nejako extra veľa? Veď váš múr má prinajhoršom R=7 a teda okno je asi 3,5x horšie a má teda aj 3,5x väčšie úniky v zime.

Pozrime sa ale na leto.

Ak má múr kvalitne navrhnutého domu R=10 a sklo R=2, čo je 5x menej, tak az cez sklo dokáže prejsť teplo do domu 5x lepšie ako cez múr. A ak uvážime, že teplota v okolí múru môže byť pokojne aj 60°C a viac, tak cez veľké sklá aj keď na ne nesvieti slnko prejde do domu naozaj veľké množstvo tepla iba obyčajným prestupom.

Je preto na logike a skúsenostiach projektanta ako dokáže zladiť:

• veľkosť skiel
• solárne zisky
• straty cez sklá
• zisky cez sklá
• tienenie a clonenie
• ekonomiku výstavby.

Bohužiaľ nedarí sa to, lebo nie každý je ochotný využívať všetko čo sa raz v škole učil, no myslel si, že: „načo mi toto bude keď budem iba kresliť projekty“. Poznáte tú vetu, že?

 Add1.

Toto poznáte všetci. Zasvieti slnko a v dome je teplo. V zime ako tak a v lete, že sa nedá dýchať.

Každý však pri návrhu domu zabúda na leto ale súčastne chce mať v zime od skla teplo. To je ako keby ste chceli na rodinnej dodávke jazdiť závody F1. Proste ide o nezlúčiteľné počiadavky.

Niekto však môže povedať, že: „veď v lete sa dajú okná zatieniť presahom strechy, alebo zakryť žalúziami z vonku“, áno dajú! No už poruššujeme ekonomické kritérium na dom a stavba sa nám týmto predraží.

VZDUCHOTESNOSŤ

 Ako vidíme v predchádzajúcom príklade o svetroch na horách, nie je všetko iba o tepelnej izolácii, ale aj tenučký „šuštiačik“ na Veľkom Kriváni nám môže zachrániť život pred umrznutím.

 Tesnosť je preto neoddeliteľnou súčasťou EKONOMICKY zamýšľaných stavieb!

 Ako sa bežný človek dostane k niečomu ako tesnosť stavby, alebo pojmu pasívny dom?

No najčastejšie na weboch s diskusiami ale v poslednej dobe aj v TV v rôznych reláciách kde sa o takýchto pasívnych domoch hovorí (o tesnosti samozrejme nie…). Tam sa niečo povie, lebo to znie „moderne“ a sledovanosť sa zvýši, a všetci sú spokojní.

No až tak moc niekedy nie.

Predstavte si situáciu:

Muž pozerá nejakú takúto reláciu a začuje niečo o spotrebe energií a pasívnych domoch. Žena to nepozerá a nemá ten istý dojem ako muž. Muž začne na weboch hľadať všemožné informácie a za dva mesiace je už väčší odborník ako ja. Potom žene vysvetlí, že idú stavať taký dom a žena mu verí, veď si ho brala ako múdreho človeka, prečo by mu neverila.

Tak teda obaja idú za projektantom aby im navrhol pasívny dom.

Projektant s kľudom angličana zoberie/opráši nejaký PHPP výpočet a začne navrhovať ich dom.

Samozrejme že bol na školení, ktoré trvalo pár hodín, možno viac krát.

Prvé čo spraví, tak logicky ide na hrúbku tepelných izolácií. Bez toho to ani nejde, to je jasné.

Druhé čo urobí načne navrhovať okná? „lebo veď cez tie k nám príde v zime teplo, ne?“, tak je veľmi potešení, že klienti chcú práve „pasívny dom“, lebo veď okná nám dajú tepláááááá habadej… A hneď mu to aj začne vychádzať.

Ak by nevychádzalo, tak proste zvýši plochu skiel a ak zase nevychdáza tak pridá nejaké tie hrúbky izolácií.

Iba taká poznámka:

Ak je pod zemou celý rok 10°C a na strechou aj -30°C a fúka tam vietor, tak prečo je na podlahe 20cm ESP a v streche iba 50cm???

Ja neviem, treba sa spýtať inde….

No a pasívny dom je nasvete.

Také ľahké, že? Ten PHPP sa dá stiahnúť aj na weboch, tak si to všetci hneď stiahnite a môžete robiť návrhy pasívnych domov a zarobíte si, že?

Keby to však bolo také ľahké, tak by to naozaj vedel urobiť každý ….

Tento špecializovaný projektant, ktorý robil „optimalizáciu“ podľa PHPP však zabude (ako vždy) klientom povedať ZÁSADNÚ INFORMÁCIU… A ňou je, že

PHPP výpočet uvažuje automaticky s tesnosťou stavby aspoň 0,6/h!!!

Áno vážení, toto je tá zásadná vec, kedy sa muž s manželkou vracajú od projektanta spokojní, a po dostavaní ich domu je dom predražený, s vysokou spotrebou a v lete sa prehrieva!

Potom nasleduje hádka, výčitky a rozvod…

Takže správne odovzdaný projekt od projektanta by mal obsahovať minimálne takéto upozornenie, ktoré bude viditeľné minimálne vo výkrese pôdorysu a rezov.

Ide o nasledovný, alebo jemu podobný popis.

Popis tesnosti stavby:

• – vodorovné a zvislé roviny/plochy stavby je nutné vyhotoviť s čo najvyšším dôrazom na vzduchovú tesnosť nakoľko stavba je zaradená do stavieb s tesnosťou do n50=0,6/h.
• vykonávať prestupy cez vzduchotesné roviny je prísne zakázané! Je nutné sa im vyhnúť a využiť iné spôsoby.
• všetky výplne otvorov vyhotoviť vzduchotesne po obvode a použiť také výplne, ktoré vykazujú zvýšenú tesnosť, ide najmä o rámy okien, krídla okien, pánty, spojenie dvoch fixných okien, zámky, prahy dverí, kľučky
• elektro a vodoinštaláciu ako ja odpady inštalovať do obvodového plášťa „vzduchotesne“ 

Vzduchotesné roviny sú nasledovné:

• vodorovná rovina medzi základovou doskou a podlahou
• vodorovná rovina medzi SDK podhľadom a stropom (prípadne definovať inak)
• zvislá rovina na obvodovom plášti v exteriéri
• zvislá rovina na obvodovom plášti v interiéri

POZNÁMKY:

– PUR pena, betón, stavebné lepidlo, tvárnice murovacie, bežný „igelit“, drevo a iný konštrukčný materiál nie sú považované za vzduchotesné materiály!!!

– nevyplnené škáry v plášti stavby sú považované za tepelné mosty a budú odhalené termovíziou!

– všetky práce na obvodovom plášti musia byť priebežne kontrolované orientačným testom tesnosti a vyplatenie prác by malo nasledovať až po vyhotovené priebežnej skúšky tesnosti!

Takéto poznámky však v projekte nie sú a manželia spokojní, že majú projekt pre pasívny dom ho takýto odovzdajú nejakým „stavbárom“, ktorí im projekt nacenia bez toho aby o týchto poznámkach vedeli. Cena je teda veľmi optimistická a manželia sa rozhodnú že si ich najmú. Príde všk k realizácii stavby a klienti natrafia na napríklad tút stránku a tento alebo iný článok, a zrazu je tu problém… Zavolajú ma na ich stavbu a vo väčšine prípadov zistíme, že sú len dve možnosti: zbúrať a postaviť nanovo, alebo sa zmieriť s tým že to tesné nikdy nebude. Niekedy stihnem prísť skôr a veci zachrániť,  iekedy neskoro a vtedy ľuďom navrhnem často aj iný typ kúrenia a ohrevu vodu, lebo je jasné že dom tesný nebude a teda je tam zbytočné dávať aj rekuperáciu (o tom neskôr).

Záver

Na záver snáď iba toľko, že nie je všetko zalto čo sa blyští, a teda v tejto súvislosti, kým sa vydáme na cestu do nesnáma v podobe ekonomického domu, tak by bolo najlepšie sa najskôr viac o vec zaujímať, neponáhľať saa hľadať na weboch o niečo viac. JA osobne poznám minimálne jedného projektanta, ktorý vie skutočne navrhnúť pasívny dom tak, že aj klientovi pomôže a poradí s tým aby bol tesný. Samozrejme, že naša spoločnosť toto robí bežne.

Sami sme videli, že iba nejaký PHPP, ktorý je mimochodom zastaralý a nepočíta so všetkým významným nie je všeliekom, ale treba o týchto veciach aj niečo vedieť z praxe, teda vedieť niečo o cenách, lebo PHPP vznikol hlavne z toho dôvodu a za tých predpokladov, že domy z neho navrhnuté budú ekonomicky optimálne!

Nejdem teraz rozpisovať ako správne narábať s PHPP výpočtom, to niekedy nabudúce, ale iba zhrniem čo som doteraz napísal.

Stavba aby bola správne navrhnutá tak musí:

• byť čo najtesnejšia
• mať optimálne hrúbky tepelných izolácií posudzované pre zimu aj leto súčasne!
• mať správny pomer medzi plochou skiel a obvodového plášťa!
• mať také technické, konštrukcčné a technologické riešenia, ktoré plnia viac funkcií súčasne (o tom neskôr) a sú z ich podstaty lacné.
• a nakoniec musí mať správne vyladené všetky tieto veci medzi sebou súčasne.

 

Príklady kde všade by sa dali očakávať úniky