Vypočítajte si cenu svojho domu
Námestie Andreja Hlinku 1, 010 01 Žilina
+421 911 613 911

Existuje na Slovensku pasívny dom skutočne, alebo len na certifikáte?

Čo sú to pasívne zisky?

Lajcky povedané, pasívne je niečo čo funguje samo od seba a netreba sa o to starať.

Tepelné čerpadlo, rekuperácia, pasíbne nie sú, a ani solár, lebo raz sa pokazí a treba ho opraviť prípadne vymeniť. Ale aj dom raz spadne, tak preto solár do pasívu počítať môžeme. Ale ak vieme, že v zime slnko nesvieti, tak solár nám síce ročne vykazuje zisky, ale vtedy keď to nepotrebujeme a to je v lete, čo je nám nanič..

Takže jedinými pasívnymi vecami v dome sú tepelná izolácia, vzduchová tesnosť a už nič, pokiaľ nežijem v nejakých Tepliciach a zo zeme mi nevyviera teplý prameň. Toto ale nie je systémové riešenie, ale skôr náhoda preto s ňou nepočítam. Ja sa skôr venujem univerzálnym veciam.

Týmto to ale nekončí.

Sranda začína vtedy ked na scénu nastúpi norma, ktorá nám vysvetlí, že dom so stratou do 15 kWh/m2.a je pasívny. To je ale mylná predstava no zaužívaná. Človek je však tvor jednoduchý a rád sa nechá oklamať ak výsledok je aspoň na papieri krásny.

 

o čo ide?

 

Vysvetlím na príklade.

Podľa štatistických údajov uvedených v norme STN 730540 je slnečnosť a teplota pôdy nejaká hodnota X. S touto hodnotou sa počíta vo výpočte a dom sa za istých okolností môže stať pasívny v zmysle tejto normy, napríklad správnym pomerom izolácií, plochy a orientácie okien a ich parametrov a podobne.

Nameraná realita:

Slnečnosť nameraná v rokoch 2012, 13, a 14 v Žiline bola taká, že slnko nevyšlo viac ako 2 mesiace v kuse. Ak aj vyšlo, tak na 10 minút. Po oprave výpočtu a po dosadení týchto hodnôt sa stal dom s veľkými oknami viac stratový ako vedľajší dom, nezateplený z roku 1950 +- a s oknami klasickými.

A tu vzniká otázka:

Ktorý že z tých domov dom vlastne pasívny?  

Áno, niekto môže povedať, že tak to nebude navždy. Ale ani to nie je isté. Tento rok (2015) je zatiaľ dobrý z hľadiska slnečnosti, ale zima ešte nenastala. V mojich domoch sa zatiaľ ešte nemusí kúriť, kým v bežných už áno. No ako to bude v decembri? A ako to bude v najhorších mesiacoch prelom január/február?

 

Druhá vec:

Teplota zeminy by mala byť podľa normy v Žiline 8°C. No, nameral som teploty nižžie aj vyššie pod platňou. Zaujímavé. A od čoho to závisí? O tom neskôr, to teraz nie je podstatné.

Dôležité je však to, že viem prečo a kde je vyššia teplota podložia a aj to ako túto teplotu zámerne zvýšiť. Ak postavíme dom kd je teplota podložia vyššia, tak je všetko v poriadku, ale potom je výpočet podľa normy zlý, lebo realita je lepšia ako výpočet. Ak dom dosiahne nižšiu teplotu podložia, tak výpočet podľa normy je tiež zlý. Realita je taká, že takmer žiadny dom nedosahuje normovanú teplotu podložia. Tak čo je to za norma?

A takýchto vecí je v norme vs. realita kopa.

Jedna vec je norma a druhá vec je realita a teda koľko človek pustí z peňaženky €.

Ja si robím vždy 2 výpočty pre kontrolu aby som si bol istý aj tým, že aj podľa normy bude všetko v poriadku

  1. je normovaný = nezmysel ale pasív dosiahnem podľa tej normy
  2. je môj s korekciami = realita. Tam dosiahnme v podstate pasív podľa normy ale reálne ako som už písal na Slovensku sa pasív NEDÁ dosiahnúť, lebo tu neexistujú reálne podmienky na pasívne zisky. No možno existujú ale je to skutočne výnimočné a nedá sa na to spoliehať. Napríklad v takom Jakutsku (republika Ruskej federácie) by sa na to spoľahnúť dalo.

 

Ako je vyššie spomenuté, pasivitu reálne dosiahneme kadečím, ale na Slovensku asi iba tepelnou izoláciu a tesnosťou (o tesnosti som písal inde).

Ale akú izoláciu si vybrať?

To, že má nejaká tepelná izolácia nejaké izolačné vlastnosti na doklade ešte neznamená, že ich má aj v reálnom svete. Len taký Ytong napríklad. Jeho lambda je výborná, ale nikto nevie, že sa udáva pri vlhkosti 0-5%. Dom pri potôčiku napríklad ak by bol iba z Ytongu a ten by navlhol od vlhkosti potoka, tak by sme zistili, že sa nespráva ako izolant ale skoro ako tepelný vodič.

Certifikát podľa normy by vychádzal ale realita nie. A už máme aj po pasívnej teplenej ochrane stavby. Ale aj toto sa dá obísť a bežne sa to aj robí.

To isté platí o streche a základoch.

Do strechy si bežný internetový “odborník” dá vatu, alebo celuózu (o nej neskôr) a zase sa spolieha na ich lambdu a iné vlastnosti (vždy zavádzajúce), ktorá je udávaná pri 0-5%. Tu už ale aj lajkovi niekedy docvakne, že by sa to mohlo napiť vody. Tak zisťuje a zistí, že strechy sa odvetrávajú a paroutesňujú. Tak sa spolieha na odvetranie strechy a “dokonalú” utesnenosť parozábrany. No realita je taká, že dokonalý nie je ani Boh nie to páska na parozábrane.
Zase však výpočet vychádza ale kotol v kotolni ide naplné pecky aby sa dom vôbec vykúril. A okrem iného sa tiež človek čuduje, že o 5 až 10 rokov mu spadla strecha, lebo celá zhnila, nakoľko tieto látky (vata a celuóza) sú ideálne nasiakavé materiály a cez tie netesnosti v páskach na folii sa “napijú” a ak nestihnú vypadnúť cez SDK do izby, tak úplne zhnije krov a spadne im do tej izby rovno strecha.
Ale aj toto sa dá vyriešiť a bežne to riešim.

Ešte niečo málo k celuóze.

Ide o materiál, ktorý je de facto z dreva. Sú to také malé vlásočnoce dreva = celúzy, ktorá majú veľmi dobré tepelnoizolačné vlastnosti a okrem toho, tým, že sú z dreva tak majú oproti bežným izolačným látkam diametrálne lepšiu akumulačnú schopnosť.

Výrobcovia a dodávatelia celuózy na toto vsádzajú a vysvetľujú ľuďom, že táto celuóza do seba dlho akumuluju teplo a to až tak dlho, že aj pri nižšej hrúbke izolácie nestihne chlad prejsť (je to naopak. Lebo teplo prechádza podľa termodynamickej vety) do interiéru, nakoľko ho celuóza pohltí a potom už je ráno a nový deň kedy v dome žijeme a celuózu vyhrejeme zase.
K tomuto naozaj neviem či sa mám vyjadrovať, lebo mám pocit, že ten kto číta tieto články je človek, ktorý rozmýšľa a teda už mu dávno došlo, že celá akumulácia = fázový posun je iba to, že zim do domu príde o pár hodín neskôr a odíde o pár hodín neskôr ale aj tak príde stále tá istá zima do domu, len ako je správne napísané, príde v istom fázovom posune… Zákon zachovania enrgie je neúprosný ale marketingoví odborníci vsádzajú na to, že tento zákon nikto nepozná.

Poďme teraz k základom.

Tam každý “odborník” počíta s tým, že podložie = zem,ina pod platňou má teplotu napríklad 8°C (alebo iná), čo je relatívne pravda. No realita je znovu iná.
Pri mrazoch je základový pás v nezámrznej hĺbke. Ale nezámrzná teplota je už aj 1°C. A práve tento 1°C tento základový pás “ťahá” do domu a vykurovacia sústava toto ochladzovanie múru adekvátne dokuruje. Áno, pod platňou môže byť aj tých 8°C priemerne, ale to je v tomto prípade irelevantné. No výpočet už neuvažuje s tým, že základový pás má teplotu okolia niekedy až -1°C, ale uvažuje ibas tým, že teplota podložia pod platňou je 8°C a takto sa výpočet vykoná a je správny. No a človiečik má síce v ruke certifikát, ale čuduje sa, že vykurovacia sústava to nerešpektuje :-D, asi ju treba naučiť čítať aby sa aj ona správala podľa certifikátu.

Iní, už trošku inteligentnejší ľudia, no stále ignoranti, si niekde prečítajú niečo o penovom skle. Paráda, ideme do toho si myslia. A urobia na äom plávajúcu dosku. Super. No nikto z nich nie je ochotný ponamáhať si mozog a nechcú premýšľať nad tým, že v penovom skle dochádza jednak k vysokému vzlínaniu vlhkosti a tiež k prúdeniu vzduchu. No a potom je výsledok taký, že pod doskou je chladnejšie ako keby bola na obyčajnej hline. Ale výpočet zase sedí, len dom zase viac kúri. Zase to hlúpe kúrenie si neprečítalo výsledok energetického certifikátu.

Ešte, že normovaný výpočet počíta s hĺbkou spodnej vody. Ale ani v tomto okamihu zadávania hodn§t do výpočtu inžinierovi nedochádza, že pod domom má penové sklo, ktoré túto vlhkosť naťahuje a dosku ochladyuje miesto toho aby ju tepelne izolovalo. Penové sklo má ale naozaj veľmi dobré vlastnosti, to je pravda. Ale iba tá jedna samostatné granulka, no už nie celý podsyp pod domom. To je jedna veľká špongia o čom norma nevie a certifikát zase vychádza dobre.

Ako potom dosiahnuť to aby to čo je na papieri bolo aj v skutočnosti?

Jednoducho. Napríklad aj tak, že sa poradíte u nás a v istom štádiu spolupráce vám všetko vysvetlíme.

Záver je taký, že na Slovensku reálne pasívny dom pravdepodobne neexistuje. Ak aj existuje, tak ide o naozaj šťastlivcov, ktorým pod domom vyviera teplica, alebo ide o “pasiv milionárov”, ktorí si navŕtali geotermálny prameň, čo však nie je riešenie normálne v mojich očiach. Ja som za také riešenia, ktoré sa dajú aplikovať vždy a všade a u každého, aj chudobného človeka, nie iba u bohatých.
Záver je tiež taký, že nie je všetko zlato čo sa blyští a niekedy sedliacky rozum je víťaz. Za predpokladu, že ten rozum má dostatok informácií a nie je lenivý ich získavať a hlavne tvorivo myslieť, a tiež za prepokladu, že neklame sám seba.

Prajem pekné, suché domy a teplý aj voňavý vzduch.