Všeobecne uznávaný pojem globálne otepľovanie je témou číslo 1 na západe a v OSN. Na západe preto, lebo de facto inde sa touto témou moc nezaoberajú.
Poďme sa pozrieť na to, ako by mohlo dochádzať k otepľovaniu Zeme alebo atmosféry nad povrchom Zeme. Ak by sme zanedbali iné vplyvy, tak na Zemi za to môžu určite najmenej tieto dva plyny: vodná para a CO2.
Fyzika udáva, že vplyv vodnej pary je značný, keďže jej vplyv je takzvaný „skleníkový“. Vodná para udržiava teplo v hornej vrstve atmosféry a vytvára akúsi kopulu, od ktorej sa odráža červené žiarenie nazad na Zem. Ide o vlnové dĺžky medzi 700 nm až 10 μm. Voláme ho ľudovo aj „infra“.
CO2 ako dvojatómová molekula zadržiava teplo iným spôsobom. CO2 sa udržiava pri zemi, lebo je ťažší ako vzduch a zachytáva infračervené žiarenie tak, že sa ním saturuje a premieňa ho na kmitanie molekúl. Čiže plyn sa ako taký zohrieva a nám je potom omnoho teplejšie, ako keby okolo nás CO2 nebol. Tento efekt majú však aj ostatné molekuly s viac ako dvoma atómami, teda aj NOx, SOx a iné plynné zlúčeniny vo vzduchu.
A teraz sa pozrime na zastúpenie CO2 a vodnej pary vo vzduchu. Podľa obrázku je CO2 0,037% a vodná para 0-4% (vysvetlím nižšie).
CO2
V atmosfére je 0,037% CO2. Je to plyn ťažší ako vzduch, ktorý sa udržiava pri zemi a spôsobuje prehrievanie najnižšej vrstvy atmosféry, a to tým, že pohlcuje červené žiarenie. Jeho zmena z 0,027% na 0,037% (posledných 50 rokov) nedokáže z fyzikálneho hľadiska spôsobiť žiadnu zmenu teploty, hlavne z toho dôvodu, v akom zastúpení sa vo vzduchu nachádza. Je to proste nemožné z celosvetového hľadiska, ale z lokálneho hľadiska (väčšie mestá) teplotu zvyšuje.
Tiež je potrebný pri fotosyntéze, kde spolu so slnkom vytvára podmienky pre život rastlín. Test ukázal, že objem CO2 pod 0,02% rastliny zabíja. Test bol vykonaný v laboratóriu, kde sa rastlinám znížil obsah CO2 vo vzduchu a rastliny zomierali. CO2 sa nadmerne a neprirodzene tvorí v mestách, kde sa udržiava pri zemi, následkom čoho je v mestách omnoho vyššia teplota vzduchu ako napríklad na lúke (dôvody v mestách sú však aj betón a tmavé povrchy, kde práve CO2 zadržiava sálavé teplo z horúceho asfaltu).
Na trávnatých povrchoch vzniká tiež CO2 z rastlín v noci. Avšak tráva udržiava zem relatívne studenú a výsledná bilancia teploty je omnoho nižšia ako v mestách, kde sálanie tepla z asfaltu je značné. Tento rozdiel cítime hlavne v lesoch nadránom vs. v mestách nad ránom.
VODNÁ PARA
Je jej 0 až 4%. 0 je skôr nad púšťami a 4% nad lesmi alebo vodnými plochami, kde sa vodná para odparuje. Jej vplyv je vysvetlený v úvode a viac k tomu dodať netreba.
PLOCHY, KDE VZNIKÁ VODNÁ PARA A CO2
Vodných plôch je na Zemi asi 71% a lesov asi 7,6%. Teda plochy, na ktorých vzniká vodná para alebo CO2 prirodzene, tvoria na Zemi okolo 78%. Ak je nad týmito územiami 4% vodnej pary a 0,04% CO2, vplyv vodnej pary je na tomto území 1000x významnejší. Miesta, kde vzniká CO2 neprirodzene, sú mestá. V mestách žije asi 55% obyvateľov planéty. Zvyšok ľudí žije mimo mesta. Tieto mestá zaberajú menej ako 1% plochy Zeme.
ZHRNUTIE
- Mestá ako tvorcovia CO2 neprirodzenou cestou zaberajú do 1% plochy Zeme.
- Tvorí sa v nich neprirodzenou cestou menej ako 1% CO2 z celkového podielu vzniku CO2 na planéte, čo je asi 0,0004% všetkého CO2 planéty.
- Plocha, kde vzniká vodná para a CO2 prirodzenou cestou, zaberá 78% plochy planéty.
- Vodnej pary je nad týmto územím 1000x viac.
- CO2 je nad týmto územím 1000x menej.
Čiže plynu, ktorého sa bojíme, človek vytvára na 78x menšej ploche a je ho tam 1000x menej ako iného plynu, ktorého sa nebojíme, čo je spolu 78.000x menší vplyv na teplotu okolia.
Alebo obrátene. Vplyv vodnej pary na globálne otepľovanie je najmenej 78.000x vyšší ako vplyv CO2.
ĎALŠIE VPLYVY NA OTEPĽOVANIE PLANÉTY
Ak si odmyslíme iné vplyvy, ktoré sú sporné, ostáva nám jeden vplyv, ktorý opäť súvisí s vodou. Je to vodná plocha a tepelná kapacita vody.
Kým zemský pevný povrch má tepelnú kapacitu v priemere asi 1000 J/kg·K, voda má tepelnú kapacitu 4200 J/kg·K. A už tu vidíme, že vplyv vody oproti zemi je najmenej 4,2x vyšší v schopnosti ukladania tepla.
Ak zoberieme do úvahy aj fakt, že vodné plochy zaberajú asi 71% a plochy Zeme, ktorá sa vie prehrievať, teda mimo lesov, je asi len 12% (19% pevniny – 7,6% lesov), tak máme v pomere 12% pevniny, ktorá sa vie prehrievať, ku 71% vodnej plochy. Z tej pevniny však musíme ešte odpočítať zamrznuté povrchy. Ale už samotný pomer 12:71 je značný.
Ak započítame aj vplyv akumulácie 1000:4200, tak je pomer ešte významnejší pre vodu. Čiže, ak zohrejeme 1 m³ vody, uložíme do nej asi 2x viac energie ako do 1 m³ zeminy. 2x viac preto, lebo zemina je zvyčajne skoro 2x ťažšia ako voda a pomer tepelných kapacít je 4,2:1. Čiže výsledok je 4,2 deleno 2 = 2,1. Plocha, cez ktorú voda prijíma teplo, je ale v pomere 7:1. Čiže vplyv je najmenej 14x vyšší. Môžeme teda pokojne povedať, že ohrievanie svetového oceánu slnečným žiarením je asi 14x významnejšie ako ohrievanie pevniny. A ono tak aj je, čo nám dokazujú rôzne morské prúdy.
Čiže riešením ochladenia Zeme je ochladiť oceán. Je logické, že nad oceánom síce vzniká CO2 kvôli rastlinnému planktónu, ale tento CO2 tam vzniká milióny rokov prirodzene. Čiže neprirodzeného CO2 nad oceánom prakticky nie je. Oceán sa nedokáže prehrievať vplyvom CO2. Ale dokáže sa prehriať inak, napríklad priamym slnkom. Z vlastných pozorovaní vieme, že ak nad čímkoľvek urobíme tieň, tak je to studenšie ako to, čo je vystavené slnku. Oceán je vystavený slnku 24 hodín denne a formou prúdov sa v ňom teplo premiešava. Prirodzeným „slnečníkom“ oceánu je planktón, či už rastlinný, živočíšny alebo iný. Ale zaujíma ma teraz len ten rastlinný a živočíšny. Tento planktón tvorí dáždnik, cez ktorý slnko prechádza ťažšie a voda sa nezohrieva až tak rýchlo, ako by sa zohrievala bez neho. Rastlinný planktón, ktorý premieňa svetlo s CO2 na stavebnú látku svojho tela, spôsobuje to, že pri premene/fotosyntéze sa teplo spotrebováva, teda fotosyntézou oceán chladí dodatočne. Čiže tu vidíme, že vplyv planktónu je nezanedbateľný a o to viac, ak ide o plochu asi 7x väčšiu.
Zhrnutie:
- Vodnej plochy je 7x viac ako plochy pevniny, ktorá sa môže prehrievať.
- Voda má 4,2x vyššiu tepelnú kapacitu ako pevnina a súčasne je 2x ľahšia, čo vytvára vplyv akumulácie asi 2 až 2,5x vyšší ako pri pevnine.
- Planktón vo vode chladí vodu ako dáždnik.
- Planktón chladí vodu aj fotosyntézou sekundárne.
Čiže. Plochy vody na Zemi asi neznížime. To sa nám jednak nepodarí, ale ani to nechceme. Chladiaci efekt vody však dokážeme narušiť. Stane sa to jednoducho. Stačí, ak zabijeme planktón. A teraz sa zamyslime. Napríklad také mydlo, alebo WC čistič (kyselina fosforečná), alebo kyanid pri čistení zlata, alebo hnojivá, alebo… zabije planktón alebo nezabije? Kto si myslí, že nezabije, tak tomu ostáva teória CO2. Kto si myslí, že zabije, tak pokračujem ďalej. Spýtajme sa opäť:
- Ako dlho už púšťame do vôd tejto planéty jedovaté látky?
- V akých objemoch ich tam vypúšťame posledných 200 rokov?
- Kto ich tam vypúšťa najviac? Ľudia alebo továrne?
Odpovede netreba zodpovedať na to, aby sme zistili, že si dokonale zabíjame planktón vo svetovom oceáne, čím zvyšujeme jeho teplotu primárne (slnkom) aj sekundárne (tým, že ho nechladíme fotosyntézou).
Takže záver. Ak je vodnej plochy 7x viac a jej akumulačná schopnosť je 2x silnejšia ako pri pevnej zemi, a my si túto vodnú plochu už stáročia zohrievame, je tento vplyv relevantný alebo nie je? Podľa mňa je tento vplyv najrelevantnejší. Lebo zohrievaním oceánu dochádza aj k vyparovaniu vodnej pary a nad oceánom sa spájajú dva efekty súčasne: ohrievanie oceánu samotného a vznik skleníkového efektu vodnou parou, čo má za následok začarovaný kruh zohrievania planéty. To je ale len môj názor.
