Pri projektovaní pasívneho, ozaj pasívneho domu platí zásada tzv. integratívneho projektovania a funkčnej architektúry. Čo to znamená? Jednoducho to, že od samotného počiatku sa na nový projekt pozeráme ako na dom, ktorý má byť pasívny zo svojej podstaty a jeho architektúra musí zohľadňovať globálnu funkčnosť celého projektu.
Teda, od počiatku spolupráce ma bude zaujímať v prvom rade technická stránka vzhľadom na voľbu klienta, funkčné usporiadania priestorov, súvislosti pôdorysu s konštrukciami, umiestnenie a veľkosť otvorov domu, jeho správna orientácia na pozemku, jeho najvýhodnejší tvar z energetického pohľadu a funkčného využitia pozemku ako celku, vzťah pomocných priestorov k hlavnému obytnému priestoru, najvýhodnejšie umiestnenie vstupu do domu atď. Potreby na počet, funkciu, veľkosť miestností a priestorov je daná priamo potrebami klienta. ide teda o to, ako zosúladiť tieto potreby s energeticky najvýhodnejším riešením. Do hry vstupuje nespočetné množstvo faktorov.
Potreby na počet, funkciu, veľkosť miestností a priestorov je daná priamo potrebami klienta. ide teda o to, ako zosúladiť tieto potreby s energeticky najvýhodnejším riešením. Pôdorys by mal byť vždy najmä priestorovo, funkčne a technicky „na jednej vlne“. “ Priestorový dizajn pôdorysu je daný vlastne už zadaním potrieb, je však „skrytý “ a treba sa k nemu „prepracovať“ Zosúladiť všetko, tak aby to ozaj sedelo je dlhodobý proces. Všetko so všetkým súvisí.
Ak je pôdorys hotový, nie je koniec návrhu. Sme stále na začiatku. Nasleduje 3 a 4D priestorový návrh stavby a konštrukčné riešenie celej stavby. Dizajn sa prejaví priestorovo. Práve súhra pôdorysového dizajnu a konštrukčných riešení a ich prepojení vytvorí prvý celkový dizajnový návrh.
Ja sa zaoberám dizajnom len okrajovo. Nie som dizajnér ani architekt, ale len človek, ktorý má rád krásne veci a snaží sa hľadať znaky, ktoré robia veci peknými, a preto nakoniec niekedy viem niečo dizajnovo zladiť, ale nepoznám žiadne sofistikované zásady platiace pre dizajn. Ja sa v prvom rade sústredím na naprojektovanie skutočne pasívneho domu.
A mám zásadu, že nestaviam domy pre seba ani pre dizajnérsky časopis. Preto sa musím podriadiť estetickej vnímavosti a vkusu klienta, aby dom bol skutočne jeho. Môžem navrhnúť, usmerniť, ale posledné slovo musí mať on. Ešte viac sa to prejaví pri výbere povrchových riešení stavby, či už v exteriéri alebo v interiéri. Tam sa naplno prejavia priania a predstavy klientov. Návrh je spoločným dielom. A celkový dizajn nie je „môj“.
Neznamená to, že sa nám nepodarí vytvoriť na základe mojich návrhov aj vyslovene pekné domy. Ale vždy je aj miera vkusu klienta pre mňa svojím spôsobom smerodajná. Ak si niekto želá rustikálnu chalúpku, nebudem ho presviedčať, že má zlý vkus No a pre prípad, že niečo „nesedí“, klient sa môže obrátiť na architekta-dizajnéra, ktorý mu projekt skonzultuje a môže dotvoriť . Avšak veľmi často sa nám s klientami podarí spraviť vyslovene pekný dizajn a služby dizajnéra/architekta nevyužijú, lebo sa im páči to, čo sme spolu vytvorili. (Predsa len dizajnér/architekt nestojí 5 korún, ale často sa hýbeme aj v tisícoch eur podľa rozsahu).
Mám okolo seba tím dizajnérov, architektov a dokonca aj sochárov a maliarov. S nimi diskutujem a snažím sa nasávať čo najviac od nich. No konečné rozhodnutie, pokiaľ ide o dizajn, nechávam nakoniec aj tak na nich a na klientoch. Prax je ale taká, že hlavne kvôli cene zvyčajne s klientom navrhnem základný dizajn domu aj tak ja, ale len nahrubo, a klient, ak chce dom potom dizajnovo upraviť tak, aby bol krajší, tak mu odporučím dizajnéra/architekta. Ak to využije, tak využije, ak nie, tak nie. Je to na ňom a na jeho finančných možnostiach.
Tým chcem len povedať, že dizajn si u mojich pasívnych stavieb nie je určite to, čo si treba všímať na prvom mieste. Nepodriaďujem dizajnu zvyšok, ale naopak, snažím sa vytvoriť funkčný a technicky a technologicky dokonalý dom, to je moja odbornosť.
Ľudia, ktorí sa na mňa obracajú chcú nejaké „referencie“ . A keďže sme všetci formátovaní reklamnými katalógmi stavebných spoločností, pod referenciou si predstavujú dizajnové fotografie. Čo je prirodzené, lebo je to najľahšie uchopiteľná informácia, ktorá im umožní sa „vidieť“ v dome. A aj keď čítajú rôzne články na webe, ktoré sa zaoberajú tzv. pasívnymi domami, ako laikov ich nezaujíma technická stránka, ktorej menej rozumejú, tak nakoniec reagujú z väčšej časti na ten dizajn. Žiaľ a to je práve to, s čím sa počíta. Nechajú sa preniesť do pocitovej roviny a nie vždy sú dosť opatrní v racionálnom zhodnotení riešení, ktoré sa im spolu s peknými fotografiami predáva. Toto si firmy uvedomujú. A preto sa nenaháňajú za inováciami, ktoré vám môžu podstatne ušetriť peniaze pri výstavbe i pri prevádzke domu. Skôr sa zameriavajú na marketing, obchodných zástupcov, na dizajn a z technologického hľadiska ponúknu maximálne nejaký komerčný zázračný materiál.
Takže si to zhrňme. Okrem toho, čo úž bolo povedané, ja sa v projektovaní zameriavam od začiatku až do konca hlavne na:
- technickú stránku riešení z hľadiska materiálov, technologických postupov
- používanie inovatívnych riešení
- termodynamické vlastnosti stavby
- na životnosť stavby
- spotrebu energií celkovo
- pasívne riešenia, teda bez nutnosti aktívneho zdroja energie
- a samozrejme na zohľadnenie najrôznejších požiadaviek klientov.
No a pri samotnej realizácii sa zameriavam na projektový dozor a poradenstvo, aby návrh bol aj dobre zrealizovaný.
- sledujem dodržanie správnych technologických postupov (až po druh a veľkosť spojovacieho materiálu) sa snažím odsledovať na dennej báze
- zariaďujem stavby rôznymi zariadeniami od kúrenia až po mikrovlnku
- a nastavujem parametre technológií, ak ich stavba obsahuje. A to nielen po dokončení, ale aj po roku, dvoch, pretože život v pasívnom dome je dynamický a treba technológie donastavovať podľa skutočných hodnôt v závislosti od skutočného spôsobu užívania domu.
V žiadnom prípade sa nevenujem stavbám, ktoré by využívali takzvané „staré osvedčené riešenia“, vďaka alebo kvôli ktorým je treba dokupovať tepelné čerpadlá, fotovoltikou, prípadne iné zázraky vedy a techniky, čo spôsobí, že podľa litery zákona/normy STN/ je stavba síce zaradená do triedy A0, ale nejde o pasívny dom z podstaty veci.
Mojím výslovným záujmom je navrhovať PASÍVNE DOMY tak, aby využívali čo najviac pasívnych riešení. A preto celú svoju činnosť venujem hľadaniu pasívnych princípov, ktorých je v prírode veľa, len ich treba odhaliť. Hľadať sa dá aj v minulosti a učiť sa od našich predkov, prípadne aj od zvierat. Ale o tom nie je tento príspevok.
Bežný klient sa môže v ponuke pasívnych domov len ťažko zorientovať. Nie je odborník a tak zverí projekt a stavbu tímu inžinierov, ktorí mu povedia, že mu navrhnú pasívny dom. Nakoniec nie je dôvod im neveriť, keďže majú potrebné vzdelanie, certifikáty a samozrejme aj svoje výsledky.
Bežný človek, ktorý nemá skutočnú skúsenosť s ozajstným pasívnym domom napr. podľa normy PHPP, považuje za pasívny dom ten, ktorý zaň označuje legislatíva. tá sa však nezaoberá pasívnosťou domu prvoplánovo. A tak nemá možnosť obsiahnuť všetky technické nuansy a preto sa musí spoliehať iba na odbornosť tímu, ktorí mu stavbu projektuje. No a potom sa musí spoľahnúť na systém, ktorý má za ručiť za to, že výstavba bude vykonaná správne. Zákon na to určil stavebné dozory, stavebný úrad a iné.
Ak chce však človek nájsť správny tím, tak jediné, čo dokáže zhodnotiť, je v konečnom dôsledku výsledok ich práce.
Ako teda urobiť dobrú voľbu? Ja si myslím, že by mal človek hodnotiť rovnocenne tieto veci:
- dizajn, a celkový vzhľad stavby
- cenu stavby
- spotrebu energií
- množstvo použitých technológií, ktoré sa môžu časom pokaziť. To súvisí s peniazmi do budúcna
- a tiež životnosť stavby, čo zase súvisí s peniazmi do budúcna
Ľudia, ktorí ma poznajú, vedia, že vždy vravím, že ja nemám názor, lebo v stavebnej fyzike názor neexistuje, sú len čísla a fakty, ale teraz napíšem svoj názor. Môj názor v tejto súvislosti je taký, že:
- dizajn je nakoniec najpodstatnejší a netreba ho podceňovať! Lebo na dom sa bude človek pozerať celý život. Dizajn však nie je prejavom kvality technických riešení, ale je to výsledkom umeleckého cítenia architekta. Toto sa nedá naučiť, to musí človek v sebe mať. A neviem, či ho v sebe mám dostatok. A tak sa snažím využívať rady architektov, ktorých však ľudia z dôvodu ceny nevyužívajú veľmi často. Možno sa to časom zmení?.
- cena stavby má byť čo najnižšia. Čo sa dá dosiahnuť iba tak, že sa využíva fyzika na maximum. Moje pozorovania mi ukazujú, že bežné stavby sú v priemere predražené o asi 300 €/m2 podlahovej plochy vplyvom nedomyslenia niektorých vecí.
- spotreba energie na kúrenie a chladenie by mala byť približne nulová a malo by to byť možné dosiahnuť výlučne pasívnym spôsobom, keďže Slovensko sa nachádza v miernom podnebnom pásme. Spotrebu na ohrev TUV je tiež možné znížiť aj o viac ako 30 % pasívnym spôsobom.
Ak stavba nedokáže mať v dnešnej dobe nízku spotrebu energie bez použitia technológií, tak ide o fyzikálne zlý návrh stavby, a takmer vždy je stavba predražená.
- technológie v rodinnom dome nie sú v miernom podnebnom pásme nutné. Samozrejme bez vetrania sa nezaobíde, čiže rekuperácia je vhodná. Ale chladenie, vykurovacia sústava, fotovoltika a podobné veci nie sú na Slovensku nutné. Možno v Škandinávii. Ak však stavba potrebuje nutné technológie, aby fungovala, tak ide o fyzikálne najhoršiu variantu. Čo je dôsledok zlého návrhu stavby.
- životnosť rodinného domu norma určuje na najmenej 80 rokov, a takúto životnosť treba určite zachovať. Tým som myslel to, že za 80 rokov nie je nutná rekonštrukcia, ale len drobné opravy, ktoré je schopný zvládnuť majiteľ domu sám. Samozrejme, viem, že dnes sa budú stavať domy aj na 20, 30 či 50 rokov, lebo je to biznis, ale technicky to možné je. Stavby sa dajú robiť veľmi kvalitne, keď je cieľom predovšetkým kvalita.
Domy „na 30 rokov nestaviam„, lebo je to proti môjmu presvedčeniu a proti môjmu svedomiu. Ak to má byť inak, radšej to nebudem robiť vôbec.
Na záver napíšem len toľko, že môj záujem je robiť pasívne stavby lacno, kvalitne a s ohľadom na nízke prevádzkové náklady, lebo dnešná doba a vedomosti, ktoré máme, to umožňujú.
Toto je ale možné iba vtedy, keď sa do návrhu domu zapojí samotná fyzika, a to sa dá robiť rôznymi spôsobmi, ktoré sú veľmi jednoduché a veľmi účinné, len sa musia rešpektovať fyzikálne zákony a normy. A preto sa snažím do návrhu pasívneho domu vnášať fyzikálne princípy.
