V článku naznačím základnú logiku ako správne pristupovať k návrhu kúrenia pre váš dom (chalupu). Na konci bude uvedená tabuľka v možnými alternatívami, ktorých popis nájdeme na rôznych miestach v článku.

Skôr ako pristúpim k úvodu a k samotnému článku vysvetlím základnú logiku tohoto článku. Ide v ňom o to, že nech sa snažíte akokoľvek, tak nakoniec vás rovnaký dom bude stáť všetkých rovnako bez ohľadu na použitý materiál alebo technológie. Líšiť sa jednotlivé domy budú iba v tom, že niektoré budú mať pomer ceny stavby ku cene technológií  80:20, a niektoré 95:5! Ak sa však pokazí dom s pomerom 80:20, alebo horším), tak oprava technológií bude veľmi drahá, kým v druhom prípade bude oprava veľmi lacná. Rozdiel je však aj v tom, že dom 80:20 je dom s vysokou stratou tepla čo sa podpíše pod životnosť konštrukcie stavby  a tiež spôsobí to, že v dome nebudú teploty príjemne vyrovnané. Dom 95:5 bude mať teploty krásne vyrovnané,  konštrukcia stavby nebude nijako tepelne namáhaná čím sa predĺži jej životnosť a zmizne praskanie stien ako v prípade 80:20. A samozrejme v prípade poruchy technológií bude oprava veľmi lacná, priam až zanedbateľná.

A teraz k samotnému článku…

Na začiatku tohoto článku by som sa však opäť vrátil k zamysleniu sa nad tým čo je to pasívny dom. Odhliadnúc od toho, že toto slovné spojenie v niekom vyvoláva zimomriavky a odpor, v iných istú životnú métu, alebo proste iba nejaký nový pojem v stavebníctve, ide o terminus technikus popísaný metodikou PHPP, ktorá sa akousi pomôckou pre návrh pasívnych domov. Táto metodika je veľmi kontroverzná a sama sebe v princípe odporuje. Nie je sa však čomu diviť, vznikla ako vznikla a v dobe kedy vznikala sa stavali rodinné domy hodné dnešných garáží.

Ja osobne som za ňu vďačný, lebo ľudí naučila premýšľať a bádať. Jednoducho, ľudí „donútila“ premýšľať o svojom bývaní inak ako iba: „veď to nejako postavme a ostatné sa dorieši potom…“

Ja osobne a celkovo naša firma vníma takzvané pasívne domy rôznymi pohľadmi.

Prvý pohľad a základný je to aby stavba bola pasívna, teda aby mala čo najviac pasívnych prvkov.

Druhý pohľad je ovplyvnený tým čo si o tomto slovnom spojení myslíte vy lajci, ktorí chcete stavať a čítate rôzne články na weboch.

Tretí pohľad je pohľad projektantov, ktorí tieto články nečítajú a spoliehajú sa na to čo sa naučili v školách od niekoho kto o pasívnom bývaní nemá takmer žiadnu šajnu.

A štvrtý pohľad je cez prizmu metodiky PHPP.

Ak by som začal od konca a takto nadviazal na môj úvodný odstavec, tak by som sa vrátil k vete: „Táto metodika je veľmi kontroverzná a sama sebe v princípe odporuje.“ Áno, PHPP sám sebe odporuje, je veľmi zastaralý a nedokáže obsiahnúť ani 10% z toho čo by sme pasívne mohli nazvať. Ako som však spomínal, je to zatiaľ najlepšie čo máme a vďčme mu za štart.

Prečo si PHPP odporuje? Z jednoduchého dôvodu – ide o metodiku „ako navrhnúť pasíbny  dom“ no projektantov a vás, ktorý sa PHPP zaoberáte navádza na to aby ste tú akože pasivitu dosiahli aktívnymi prvkami. Tento prístup je pre mňa osobne nelogický a žasnem ak si niekto postaví dom prepchatý aktívnymi prvkami ako tepelné čerpadlá, solár, fotovoltika, klimatizácia, exteriérové žalúzie, a dokonca už som počul, že niektorí logici si dali do domov aj okná s akýmisi aktívnymi sklami. No proste dnes prevláda všeobecne  názor, že pasívny dom je dom, ktorý musí obsahovať kopu technológií a je preto predražený, nehovoriac o pravdepodobnosti pokazení sa jedntlivých technológií. Nečudujem sa, že ľudia sú totálne dezorientovaní. Čo je však smutnejšie, dezorientovaní sú aj projektanti, čo sa prejavuje ich vedomosťami o tzv. Pasívnych domoch, ktorá často krát končí pri vedomosti o tom, že ide o stavbu s MPT (merná potreba tepla) do 15kWh/m2.rok. Akosi zabúdajú stále do projektov písať, že bez tesnosti nejde o nič iba ak o spôsob ako minúť desaťtisíce EUR navyše…

Na pripomenutie o tom čo je to pasívny dom podľa metodiky PHPP si môžete prečítať tento článok: https://www.semargl.sk/metodiky-vypoctov-energetickych-treid-stavieb-od-1-1-2016-a-ich-porovnanie-s-phpp-metodikou/. Budem rád ak pochopíme, že jedine tesnosť stavby, je jediné čo už zmeniť časom nevieme. Ostatné sa meniť vždy nejako dá.

Druhý a tretí pohľad nejdem v tomto článku opisovať. Nie je to dôležité, nakoľko na konci budeme vedieť minimálne principiálne ako správne postupovať pri úvahách o našom kúrení.

Prvý pohľad je pohľad prísne logický, a teda doslovným prebratím významu slova pasívny. Viac je o tom napísané napríklad tu: https://www.semargl.sk/zaklady-pasivnych-a-inak-uspornych-domov/. Áno, pasívne je ničo o čo sa netreba starať, nepokazí sa to požívaním, proste funguje to počas celého nášho života dovtedy kým nedôjde k havárií. SEMARGL, s.r.o. sa zaoberá výlučne takýmito riešeniami. A všetko ostatné je iba doplnok prípadne želanie vás klientov, ktorí aj napriek všetkému stále máte pocit, že si musíte technológie vo svojich stavbách navrhovať sami, lebo nikto iný to za vás správne neurobí. Nakoniec ani sa vám nečudujem keď počúvam od „odborníkov“  v problematike to čo počúvam. Súcitim s vami 🙂

POPIS SITUÁCIE NA ZAČIATKU NÁVRHU KÚRENIA pre náš dom.

Po dlhšom úvode sa môžeme pomaly prepracovať k niečomu čo sa naozaj už venuje kúreniu, a v spojitosti so týmto úvodom sa skúsme pozrieť na naše kúrenie ako na akýsi „svätý grál“ ktorý by sme si všetci želali, teda: mať v dome vždy teplo, bez drahej vykurovacej sústavy, a najlešpie také aby sme mesačne nemuseli ničeli nič platiť“ Áno, aj ja rád pozerám sci fi filmy :-D. No až tak scifi to nie je ak zabudneme na všetko čo sme sa dočítali o kúrení a pasívnych domoch na weboch kde píšu desiatky až stovky „nezamestnaných a úspešných odborníkov“, ktorí majú 24 hodín denen stále niečo písať. Ja sa priznám, že písať na weby nemám čas, lebo je toho moc čo sa treba učiť, merať, skúšať, po neúspešnom pokuse zase prerábať a začať zase odznova.

Prejdime však od sci fi k realite. Je teda možné mať také kúrenie, ktoré by de facto akoby ani neexistovalo a napriek tomu by sme mali v stavbe teplo? Odpoveď je ÁNO je to možné. V španielsku 😀

Ale teraz vážne. U nás na Slovensku to možné nie je. Ale je možné to, že sa k stavu bez kúrenia priblížime tak blízko, že ak by sme sa uskromnili, tak by sme bez kúrenia vedeli pohodlne prežoť aj najtuhšie mrazy! A to je dobrá správa si myslím pre každého kto tento článok číta. Ostatným prenecháme „zaručene správne riešenia“ za desaťtisíce EUR od firiem, ktoré tieto riešenia „samozrejme vymysleli“ a rozumejú tomu až tak, že zariadenia „vedia“ aj sami postaviť…

Ako teda uvažujeme na začiatku? Ako som už spomínal v inom článku, tak vašej stavbe venujete na žačiatku 80% času tomu z čoho budú múry vašej stavby, aj napriek tomu, že ich cena tvorí iba 5% ceny stavby a ich význam význam je v kontexte k stavbe ako celku absolútne zanedbateľný, a 20% času venujete kúreniu, ktorému nerozumiete, nakoľko technológií je také množstvo, že tomu „nerozumiem“ ani ja. Tu opäť musím pripomenúť iba to, aby ste sa venovali dispozícii a dizajnu, a ostatné nechali na akéhokoľvek projektanta, lebo aj ten najhorší projektant s praxou vám to navrhne lepšie ako vy sami. Vy akurát tak skombinujete tenisky s oblekom a k tomu účes Záporožského kozáka…

Informácie, ktoré sa od „vás“ dozvedám na začiatku pri otázke ohľadom kúrenia a ohrevu vody sú napríklad takéto:

• my chceme podlahovku, lebo ju má aj kamarát a je to príjemné na nohy.
• my chceme infra fólie, lebo sú infra a my sme „z toho hotoví“ z toho infra žiarenia, dávali to v nedeľu v telke.
• my chceme ohrev na plyn, lebo elektrika je drahá.
• chceli by sme fotovoltiku a sňou si prikurovať. Dáme asi 3kW aby sme pokryli aspoň polovicu spotreby kúrenia.
• vodu chceme ohrievať tiež fotovoltikou ako výpomoc. Inak plyn, to je jasné.
• nechceme tepelné čerpadlo, lebo to je drahé a môže sa to pokaziť.
• radiátory nechceme, lebo …. často vysvetlenie nedostanem. Ale asi ide o prežitok, lebo to mala babka a dnes to filmoch nie je vidieť, tak predsa nebudeme horší ako oni, nie? 😉
• na podlahovku chceme anhydrid lebo betónový poter zle vedie teplo.
• koberce? To čo je? To vo filmoch ani u susedov tiež nevidno… 😀 A aj keby, tak cez to neprejde teplo z podlahovky, a drží sa v tom predsa prach.
• my chceme krb, lebo máme horu a zadarmo drevo. My sme zvyknutí kúriť. Pred 30-timi rokmi som predsa kúril u babky v peci… Drevo? To bolo na dvore pod strechou. Ako sa tam dostalo neviem… 😀
• ten krb som pozeral na webe. Písali tam, že je to krb pre pasívne domy. Napojíme ho samozrejme na komín pre pasívne domy.
• základy domu? Prečo sa nás na to pýtate? Ako tie súvisia s kúrením? Veď na podlahu dáme aspoň 20cm polystrénu aby blo teplo od spodu, nie?
• a samozrejme my všetci chceme veľké okná na juhu aby sme si v zime pomáhali teplom od slnka.
• vodu chceme ohrievať solárom a keď nebude svietiť, tak elektrikou.
• atď, atď, atď. Proste chaos v hlavách 😉

Všetko čo je hore napísané je aj nie je pravda. Ono ide o to, že vždy niekde prečítame A, ale už sa nám nechce dočítať aby sme zistili aj B, C, D … Nejaké koncepčné riešenie, ktoré má aspoň náznak svedomitého prístupu k veci sa mi dostane do rúk tak 1 z desať ľudí. Ostatné návrhy sú zbrklé, pocitové, nekoncepčné, chaotické…

Vzhľadom na to, že lánok je ešte príliš krátky 😀 tak si popíšeme jednotlivé odrážky vyššie.

…my chceme podlahovku, lebo ju má aj kamarát a je to príjemné na nohy.

Táto skúsenosť vychádza z istého poznania, ktoré nikomu nechcem brať, a chápem, že všetky okolnosti nám nemusia vždy na prvý krát docvaknúť. Tým poznaním je to, že sme u kamaráta v dome, ktorého okamžitá spotreba kúrenia je 5kW a viac a teda ak chce kamarátovo kúrenie do domu dodať isté množstvo tepla, cez určitú plochu podlahy, tak logicky musí mať podlaha istú teplotu aby sme cez plochu toto teplo do priestoru dodali. Výsledok je ten, že podlaha je tak teplá, že to cítime na nohách aj cez papuče niekedy.

Ak by sme si chceli túto situáciu predstaviť matematicky, tak potom:

Q = S . k . (t_{vody v kúrení} – t_{vzduchu v dome} )

Kde:

Q – teplo, alebo zjednodušene aj výkon

S -plocha podlahy

k – koeficient charakterizujúci typ podlahy – koeficient prestupu tepla

a teploty sú označené.

Z tohoto vzťahu je na prvý pohľad jasné, že ak chceme udržiavať interiérovú teplotu na tej istej hodnote v dvoch rovnako veľkých domoch, no z súčasne v domoch s rôznou spotrebou tepla, tak výsledný vzťah sa obmedzí iba na pomer teplôt vody v podlahe a teploty vzduchu. Ak si však chceme postaviť „pasívny“, teda úsporný dom s nízkou spotrebou tepla, tak nemôžeme očakávať teplotu podlahy takú istú ako u suseda. Kým u suseda potrebujeme na dodanie istého tepla do domu napríklad rozdiel teplôt t_{vody v kúrení} – t_{vzduchu v dome} = 4°C, tak v našom plánovanom dome sa môže stať, že tento rozdiel bude už iba 0,5°C,, a sami uznáte že rozdiel teploty 0,5°C a ani 1°C asi nikto z nás neucíti 😉 Dokonca mám osobnú skúsenosť s klientom, ktorý ma obviňoval z nefunkčného kúrenia, nakoľko necítil tepolo na podlahe, a to aj napriek tomu, že v dome bolo 24°C a vonku bolo -20°C…

Na záver azda iba to, že podlahové kúrenie aj napriek všetkému niekedy odporúčam. Hm.. paradox, že? Áno, odporúčam tam kde to má zmysel, ako všetko čo robím aj toto sa snažím robiť tak aby to malo zmysel. A kde to má zmysel? Pre odpoveď sa ešte raz pozrime na vzorec: Q = S . k . (t_{vody v kúrení} – t_{vzduchu v dome} ). Sami iste uznáte, že nebolo v detstve moc príjemné keď sme mali nezatplené paneláky a radiátory išli na plné pecky. No logicky, ak sme mali pomerne malú plochu radiátorov, tak sa dodávané teplo muselo dohnať na rozdiele teplôt (t_{vody v kúrení} – t_{vzduchu v dome} ). A potom mali radiátory kľudne aj 70°C a my sme sa na nich pekne dopáli. Ale zase mokré ponožky zo sánkovania s premrznutými nohami sa na tom príjemne zohrievali a sušili 😀 Takže kde odporúčam podlahové kúrenie? Proste tam kde potrebujem dodať do stavby viac tepla a plocha radiátorov by bola malá. To sú hlavne úsporné (pasívne) stavby väčších rozmerov (dajme tomu nad 150m2 podlahovej plochy), alebo staré stavby.

Ako druhý prípad kedy odporúčam podlahové kúrenie, je vtedy keď ho vieme zohnať zadarmo :-D, alebo aspoň za veľmi nízku cenu. Nízka cena podlahového kúrenia môžu byť napríklad podlahové elektrické fólie zakúpené v číne (https://www.aliexpress.com/item/10-Square-Meters-220W-sqm-Carbon-PET-Film-Infared-Carbon-Warm-Floor-Linoleum-Heating-Film-With/32811091661.html?spm=a2g0s.8937460.0.0.aDhAYu) Na bežný dom nám stačí polovica plochy podlahy (týmto nepreberám zodpovednosť za nákup ani za montáž). Teraz však bude problém vysvetliť prečo tieto fólie neodporúčam 🙂 Poďme teda na to…

 …my chceme infra fólie, lebo sú infra a my sme „z toho hotoví“ z toho infra žiarenia, a dávali to v nedeľu v telke

ja doplním – …a v telke to vysvetľoval jeden moc múdry pán, ktorého argumenty boli perfektné. Tiež sa veľmi sofistikovane vyjadroval. No na úvod si povedzme jeden dôležitý fakt, a to, že VŠETKY ZDROJE TEPLA vyžarujú infra žiarenie. Neexistuje nič bez infra zložky, ani ľudské telo. Takže ako vždy ide o veľmi účinnú  marketingovú – dať všetkému čo najzložitejší a najtajomnejší názov, lebo aby sme pobláznili všetky dobré duše. Táto taktika je mi krajne nepríjemná a preto v mojich článkoch tieto tzv. múdre slová čítať nemôžete.

Nuž teda radšej sa nejdem vyjadrovať sofistikovane a napíšeme si to inak, tak nejako polopate, ako to máme všetci radi, a kto to tak nemá rád mal by prestať čítať a mal by navštíviť iné stránky.

Ako sme si všimli, v odstavci pred týmto, tak som si zavaril a akoby si budem teraz odporovať. No nie je tomu tak. Podlahové takzvané infra fólie sú predsa len elektrika pod nohami. Tečie cez ňu striedavý prúd (AC) a všade kde prúd tečie je aj magbetické pole, ktorého frekvencia sa v tomto prípade rovná frekvencii 50Hz, teda frekvencii našej siete. Napojenie jednosmerným prúdom (DC) však na veci nič zsadné nemení. Elektrické fólie však majú aj výhody:

– ľahká montáž, ktorú zvládne aj bežný elektrikár

– netreba ich vymieňať pri prederavení

– ak náhodou prestanú fungovať stačí rozobrať podlahu, vymeniť ich a podlahu zase poskladať. Kým vodné podlahové kúrenie treba niekedy doslova vysekať z poteru a spýtajte sa niekoho kto to robil, koľko za túto „výmenu“ zaplatil… (viac ako za kúrenie)…

Poďme ale k nevýhodám, lebo nejaké elektromagnetické pole by koho zaujímalo, že? Hlavnou nevýhodou je jeho cena. Drvivá väčšina z vás asi nebude kupovať fólie z Číny, ale kúpi si ich na Slovensku, alebo v Poľsku. Tu už sa pohybujeme s cenou fólií, termostatov schopných spínať vyššie prúdy, a s doplnkami na cenu cca 3x vyššiu. Cena sa navýši aj preto, lebo takmer nikto z nás si nedá fólie pod podlahu iba v takom množstve ako predpisuje výkon na miestnosť, lebo by sme sa dostali niekedy v miestnosti o ploche 20m2 na plochu fólii napríklad 5m2, a to už by sme cítili rozdiel v teplote podlahy. Bolo by nám to nepríjemné a chceli by sme si ich dať všade, čím by sme predimenzovali vykurovanie. Potom však nastáva okamih kedy sa pýtam: no načo si staviame úsporný dom keď tam máme aj tak kúrenie 10kW?!

 …my chceme ohrev na plyn, lebo elektrika je drahá.

O plyne sa samozrejme bavíme iba pri nejakom z typov vodného kúrenia. Teda radiátory, alebo podlahovka, prípadne iná podobná varianta. Samozrejme tu musím uznať, že 1kWh plynu je najlacnejšia energia dnes dostupná. A to bez debát. 1KWh plynu stojí podľa kraja okolo 0,05€. Kým najlacnejšia elktrika stojí raz toľko 0,1€/kWh.

Plynové kúrenie odporúčam VŽDY tam kde už existuje plynová prípojka. Napíšem to ale trošku lopatisticky – všade tam kde je na plote tá skrinka, v ktorej sú hodiny, a ide z toho nejaká žltá rúra. Ak je však plyn ešte len niekde v zemi, ako realiťáci radi povedia: „plyn na pozemku“, čo v človeku evokuje pocit, že bude mať už hotový plyn, tak tento prípad je ešte veeeľmi ďaleko od toho aby ten plyn bol vnašom dome a my s ním kúrili, prípadne orievali teplú vodu. Dostať plyn z trubky v zemi do domu nás bude stáť v priemre do 3000€ (podľa lokality). A to ešte nekúrime. K tomu musíme pripočítať ešte plynový kotol (ktorý je o dosť drahší ako postačujúci elektrický kotol), komín (ten je lacný) a samozrejme aj to, že musíme platiť paušálny poplatok každý mesiac navyše, lebo keby sme mali iba elektriku, tak platíme iba za elektriku, no tú mať musíme tak či tak.

Poznámka mimo: Plynom však odporúčam variť, a to tak ako sa varilo kedysi a to LPG bombou. Ale o tom v inom článku, napríklad tu: https://www.semargl.sk/ostrovny-system-realita-alebo-sci-fi/ článok je už starší, ale niečo dobré v ňom možno ešte bude.

Záver asi iba taký, že ak plyn máme už vybudovaný, tak nie je nad čím váhať a plynové kúrenie je prakticky najlacnejšie pokiaľ tečie plyn, no ak plynové hodiny na plote ešte nemáme, tak nás bude zavvedenie plynu stáť pri úsporných domoch toľko že by sme s tým kúrili 10 rokov elektrikou.

A tu je celý pes zakopaný. Ak si predstavíme príklad, že by sme chceli nákladnou Tatru so spotrebou 50L/100km ísť na nákup do mesta, tak je nám nič platné, že jazdí na lacnú naftu, ak si môžeme kúpiť benziňák so spotrebou 10L benzínu.

 …chceli by sme fotovoltiku a s ňou si prikurovať. Dáme asi 3kW aby sme pokryli aspoň polovicu spotreby kúrenia.

V článkoch o fotovoltike: https://www.semargl.sk/fotovoltika-mytusy-a-realita/ sa môžete touto témou zaoberať omnoho viac ako v tomto článku. Samorejme prečítať si iba prvú časť série článkoiu je strata času, takže niečo si o fotovoltike povedzme aj v tomto článku.

1. panely vyrobia v lete 8x viac elektriky ako v zime. Z toho logicky vyplýva, že na kúrení ročne ušetríme asi 50€. Avšak táto „výpomoc“ nás bude stáť asi 4000€, za čo môžeme kúriť v úspornom dome okolo 10 rokov bez toho aby sme čokoľvek optimaliozvali. „Veľmi ekonomické riešenie“… Naopak letnú výrobu energie zas nemáme šancu v lete spotrebovať. Jedine že by sme mali nejaký elektromobil, alebo vykurovali bazén. Samozrejme, snom každého človeka topiacich sa v dlhoch (úver z banky) je mať vykurovaný bazén… Existujú však stavby vyššej triedy kde je táto služba automatickou požiadavkou. Tam sa však všetko mení a pohľad na veci sa odvíja z iných vstupov.
2. najväčší problém fotovoltiky je však v tom, že energiu máme práve vtedy keď ju vlastne vôbec nepotrebujeme. Ak sa bavíme o kúrení tak najchladnejšie je vtedy keď zapadne slnko. V zime svieti slnko cca 3-4 hodiny denne, z čoho logicky vyplýva, že 20 hodín je nám fotovoltika úplne nanič…
3. fotovoltika je prednoste určená ako „záchrana“ tam kde nie je možné si elektriku vyrobiť iným spôsobom. Určite nie je určená tam kde existuje verejná sieť.

– vodu chceme ohrievať tiež fotovoltikou ako výpomoc. Inak plyn, to je jasné.

Existuje jedno riešenie kedy by sa dalo povedať, že je fotovoltika návratná. Ide o kombináciu 1kWp elektráreň a meničom s modifikovanou sínusoidou, s čím môžeme ohrievať vodu a keď ju v lete ohrejeme, tak s prebytokom vieme napájať chladničku, alebo nejaký spotrebič do 1000W. V zime nám samozrejme 1kWp elektráreň stačiť nebude nanič, čo je ale veľmi dobre, lebo energiu z nej spotrebujeme tiež úplne celú.

Takýmto spôsobom vieme použiť FVE a spotrebovať celú jej výrobu efektívne. Cena takejto elektrárničky je okolo 1000€ aj s montážou.

– nechceme tepelné čerpadlo, lebo to je drahé a môže sa to pokaziť.

Tepelné čerpadlá (TČ) to je téma na dlho, ale pokúsim sa v skratke niečo k tomu napísať. Popíšem 3 základné situácie.

1. Základný fakt je ten, že TČ šetrí energiu priemerne za rok asi 3x. To znamená, že ak by sme mali rpičnú spotrebu na teplo, teplú vodu a klimatizáciu dajme tomu 3000€, tak s TČ to bude už iba 1000€/rok. Ročná úspora je v tomto prípade 2000€, a ak stálo celé zariadenie napríklad 15.000€ tak ho máme návratné za asi 7 rokov. To je dovré číslo…
2. Ak však máme stavbu ktorá ročne spotrebuje tej istej energie za napríklad 1200€, tak ušetríme asi 800€. Cena zariadenia však o moc neklesne. Dajme tomu na 10.000€. Potom máme návratnosť už asi 12 rokov. To už nie je až tak výhodné.
3. Samozrejme ak je spotreba energií ešte nižšia, čo je v dnešených domoch celkom možné, tak sa návratnosť pohybuje aj na úrovni 20 rokov a viac.

Z napísaného vidíme kde sa TČ oplatí dávať a kde nie. Do pasívnych domov logicky NIE! Do domov staršej konštrukcie sa oplatí veľmi dobre. A čím je taký dom väčší tak je jeho návratnosť rýchlejšia. Oplatí sa ho dať tiež do veľkých prevádzok, hotelov a podobne.

V tomto bode vidíte asi najlepšie ako je potrebné prepočítať si úsporu a náklady.

– radiátory nechceme, lebo …. často vysvetlenie nedostanem. Ale asi ide o prežitok, lebo to mala babka a dnes to filmoch nie je vidieť, tak predsa nebudeme horší ako oni, nie? 😉

Radiátor je však asi najuniverzálnejší, najjednoduchší a nnajlacnejší spôsob ústredného kúrenia. Z jednoduchých dôvodov:

– radiátor používa médium vodu. Dokonca vodu o teplote až do 75°C. Preto je možné radiátory napájať všetkými zdrojmi tepla od pece, cez elektriku, až po atómovú energiu, a ak o 100 rokov niekto vymyslí niečo úplne iné, tak aj to sa na radiátor bude dať zapojiť. Nieže by to do vodnej podlahovky nešlo, ide. Ale tá je drahšia a horšie sa opravuje.

– radiátor vymeniť pri jeho prípadnej poruche je otázkou pol hodiny a stojí nás to pár „drobných“ dajmo tomu do 100€. Kým vymeniť poškodenú podlahovku môže prerásť do niekoľkých tisíc EUR a obytnosť miestnosti sa úplne znemožní na mesiac minimálne.

– na radiátore sa celkom dobre sušia premočené detské veci keď prídu zo sánkovačky, ako som spomínal aj vyššie. NA podlahovke je dosť obtiažne a aj celkom nezmyselné a komické. 😉 K podlahovke som sa už vyjadroval vyššie.

– panuje ešte taký mýtus, že ak sú v dome radiátory tak nie je teplo na nohy. Nuž je to naozaj pravda, ale pri domoch konštrukcie garáže, ako som spomínal tiež vyššie. Domy ktoré sú postavené tak ako ich staviame my sa vám nestane aby ste cítili chlad od nôh ak sú všetky zariadenia funkčné. Nezabúdajme, že pri pasívnych domoch sa bavíme o tak nízkych tepelných tokoch, že optori „garážam“ je to ako keby sa z domu ani nič netratilo (teplo).

– na podlahovku chceme anhydrid lebo betónový poter zle vedie teplo.

Ďalšia pravda aj mýtus zároveň.

Treba si uvedomiť, že inak sa správajú domy konštrukcie „garáže“ teda 99% domov na trhu so spotrebou 10kW pri -20°C, a inak sa správajú domy so spotrebou okolo 1kW pri -20°C. V týchto moderných domoch je naozaj všetko úplne iné. Dokonca v takýchto domoch zatapliť podlahu je asi jeden z najväčších hriechov, ale budiš.

Ak je dom navrhnutý správne tak v interiéri sa nachádza celý objem základovej dosky (asi 40-60m3 betónu!), ktorá je odizolovaná od zeminy nejakým polystyrénom. Penové sklo naozaj neodporúčam ak chcete mať v dome teplo a nepreplatiť zbytočný nezmysel (v inom článku viac). Ak máme teda v interiéri také množstvo betónu, ktorý v sebe ukrýva energiu okolo 28kWh pri zmene teploty o každý 1°C, tak je zybtočné sa zaoberať tým ako vedie teplo poter, či rýchlo či pomaly. Taktiež si treba uvedomiť, že v dome so spotrebou 1kW sa všetko deje akosi pomalšie. Takže ak vonku klesne teplota o 10°C tak my na to prídeme možno až za 3 dni, kým „garážové“ domy to zistia za hodinu, a preto také domy potrebujú naozaj aby bol nábeh podlahovky rýchly, inak kúrenie nestihne dorovnať teplotu a nám sa bude zdať, že je zima. Ono sa to za nejaký čas dorovná samozrejme ak je výkon kúrenia dostatočný.

– koberce? To čo je? To vo filmoch ani u susedov tiež nevidno… 😀 A aj keby, tak cez to neprejde teplo z podlahovky, a drží sa v tom predsa prach.

1. je veľmi dôležžité veci si naštudovať veľmi podrobne. Existujú koberce, ktoré sú určené aj na podlahové kúrenie a nie sú nijak drahšie. Proste sú.
2. koberec je veľmi príjemná a lacná podlaha, ktorú vymeniť dokáže aj lajk. Aj ktorákoľvek žena či dôchodkňa. To sa samozrejme odráža na celkovej cene podlahy. Častokrát vychádza drahý koberec 30€/m2 lacnejšie ako plávajúca podlaha za 10€. Ono tých 10€ je len podlaha, ale ešte treba podložky, lišty, šróby, a prácu zaplatiť. A zrazu je z nepohodlnej plávačky za 10€ cena 30€/m2. Plávajúca podlaha je podľa mňa pre kancelárie a nie do domov kde žijú ľudia = deti.
3. plávajúca podlaha má vysokú súčiniteľ prestupu tepla a preto sa javí ako chladná. Kým koberec má tento koeficient výrazne nižší a v dome sa nám javí podlaha výtazne teplejšia ako v skutočnosti je. S týmto súvisí aj nepoužívanie podlahového kúrenia v spojení s kobercom – je to toiž zbytočné aj v neúspornom dome, nie len v úspornom.
4. koberez v sebe uržuje prach a pri chodení sa tento prach nevíri. Čo sa u plávačky povedať nedá a preto by som plávačku ľu´dom s alergiou neodporúčal.
5. koberez mení aj tzv emisivitu povrcgu čo má za následok menšiu stratu tepla do podlahy pod kobercom.

– my chceme krb, lebo máme horu a zadarmo drevo. My sme zvyknutí kúriť. Pred 30-timi rokmi som predsa kúril u babky v peci… Drevo? To bolo na dvore pod strechou. Ako sa tam dostalo neviem… 😀

Krb odporúčam aj neodporúčam. Toto je jedna z najdiskutovanejších tém, ktoré riešim s ľuďmi. Narážam vždy na základný problém, že bežný človek si nevie presne spočítať koľko ho krb stojí.

1. NA začiatku si tú cenu spočítajme a potom poďme ďalej:

– vložka dajme tomu 1000€ – 2000€ taká lepšia pre pasívne domy

– obmurovka s nehorľavými doskami až  1000€ podľa materiálu a akumulácie

– obklad 500€ – 1000€ v závislosti od kvality a plochy

– komín exteriérový 1500€ aj s omietkou. Okolo 2500€ interiérový vzduchotesný! Lebo sa bavíme o pasívnych domoch a tie sú hlavne vzduchotesné.

– externé nasávanie vzduchu pár stovák €

– a teraz základná cifra, ktorú nikdy nikto nepočíta ale platí ju. Tou je miesto, ktoré krb zaberie. Ak zaberie iba 1m2 tak už sme na asi 1000€/m2, ak viac tak viac.

A v tomto okamihu sme na nejakých 5-8.000€

2. Skúsme sa teraz pozrieť na spôsob využitia krbu. Počiatočné nadšenie je obrovské. To sme ochotní odpustiť si aj tých pár uhlíkov yvskočených na podlahu, aj tu trošku dymu a smradu, aj popol pri vymetaní ohniska, a aj tých pár triesočiek a úlomkov z kôry dreva. No prejde nejaká doba a už nám to začne poriadne liezť na nervy. Po čase už kúrenie obmedzujeme a po pár rokoch je krb iba kus nábytku v izbe, ktorý si naložíme možno na Vianoce. Takže vužitie je asi 2x do roka. A to vec ktorá stála tisíce EUR!
3. To však samozrejme nie je všetko. Nezabúdajme, že vzduchotesný komín a krb už vôbec neexistujú!!! Takže nie len že nám uniká teplo keď sa v krbe nekúri, ale dokonca nám do domu prúdi aj chlad cez komín. Ak si myslíte, že si dáte do komínu klapku, tak sa upokojme = nejde to. Klapka musí mať aspoň 25% voľného otvoru. Komín klapkou zapchať je dovolené možno tak v Kanade alebo Fínsku.
4. Pokračujem ďalej. Náš prekrásny a drahý krb je často krát tak výkonný, že dom rpekurujeme a potom vetráme oknami.
5. Záver? Krb je vec za 7000€ ktorá nám ročne ušetrí 10€ -100€ na kúrení. Čím si krb vyslúžil prvé miesto v nenávratnosti spomedzi všetkých sprvu bežne logických domových zariadení.

Ale napriek tomuto všetkému vykurovacie telesá na drevo vrelo odporúčam 😀 No ako je to u mňa, tak vždy v istom logickom spojení s niečim iným s čím tem krb/pec tvoria dokonalé spojenie, o ktoré sa niekedy až nie je nutné vôbec starať. Lebo byť otrokom veci za 8000e nemať z nej nič užitočné je prejavom inteligencie hraničiacej s ….

Rôzne kombinácie krbov budú popísané nižšie.

– ten krb som pozeral na webe. Písali tam, že je to krb pre pasívne domy. Napojíme ho samozrejme na komín pre pasívne domy.

Tento bod je už vysvetlený v dobe pred tým. No ešte zopár viet. NA trhu existuje komín, ktorý je prezentovaný ako komín pre pasívne domy, lepšie povedané pre vzduchotesné domy. Ako vždy ide o reklamu. Nič ako vzduchotesný plášť komína neexistuje. Je však možné si z bežného komína urobiť vzduchotesný. Stačí ho viac násobne presieťkovať tekutou hydroizoláciu a namontovať si naň dvierka z komínov pre napojenie plynových „pecí“.

Tento bod je skôr iba ako rada tým, ktorí si myslia, že všetko je iba v tejto úprave. No nie je.

– základy domu? Prečo sa nás na to pýtate? Ako tie súvisia s kúrením? Veď na podlahu dáme aspoň 20cm polystrénu aby blo teplo od spodu, nie?

Základy vedia všetko vylepšiť aj pokaziť. V bezpečnom prípade, nič nepokazia ak má staviteľ šťastie.
Základy bežných rodinných domov (garáží) sú vyhotovené tak, že sú pásy v nezámrznej hĺbke kde je 0°C aby sa dom nedvíhal keď mrzne zem, potom sa medzi ne vyleje nejaký betón, naň sa neskôr položí polystrén na ktorý sa dá poter a naň podlaha. No a podlaha je hotová.

Takéto základy sú základy, ktoré nič nevylepšia ani nepokazia, ak sa tie základové pásy ešte zaizolujú zvislým nenasiakavým polystrénom aspoň do tej nezámrznej hĺbky.
Ak si ich však niekto zaizoluje iba do úrovne zeminy ako to častokrát vidím, tak takéto zíklady sú naozaj základy ako pre garáž a o nich sa baviť nemusíme.

Všeobecne prevláda názor, že podlahu treba zaizolovať polystrénom aby nešiel od zeme chlad. Áno ja tak sa dá a väčšinou je to jalpešie riešnie. No sú situácie kedy je lepšie polystrén na podlahu vôbec nedať ale dať ho viac po obvode základov a čo najhlbšie ako to je len možné. Týmto riešením si vytvoríme vodivé prpeojenie medzi zemou a interiérom. Toto vodivé spojenie má 2 základné výhody:

1. v lete je interiér krásne chladený
2. v zime si vytvárame pod podlahou akumulátor tepla, ktorého množstvo môže byť značné, nakoľko sa nám tento akumulátor dobíja celé leto a jeseň. V zime ho dopĺňame tiež kúrením. Kúriť musíme. A tých pár kWh ktoré prekúrime do zeme zaizolovbanej napríklad do hĺbky 2m alebo viac sa oplatí, lebo v lete nás tento akumulátor zachráni pred prehrievaním.

Avšak neskúšajte to ak nemáte základové pásy zaizolované aspoň do 2m hĺbky. Ideálne je ísť čím hlbšie, pokojne až do hĺbky 5m ak to bager zvládne.

U nás používame základy so zemným akumulátorom zaizolovaných namenej do 2m hĺbky. Nad týmto akumulátorom necháme medzeru minimálne 250mm cez ktorú prúdi vzduch ktorý v zime vie dodať do stavby okolo 1 až 2kW tepla.
Cez túto škáru sa môže nasávať aj vzduch pre TČ na ohrev TUV.
Takto nejako vplývajú základy na kúrenie a ohrev vody. Prípadne aj na chladenie.

Všetko má však zmysel iba vtedy ak sme si to vopred veľmi dobre premysleli a nevkladali do nášho domu veci chaoticky tak ako sme sa to práve dočítali na nejakom „zaručene “ dobrom webe.

– a samozrejme my všetci chceme veľké okná na juhu aby sme si v zime pomáhali teplom od slnka.

O tejto téme som viac písal v iných článkoch. Jedným z nich bol aj tento: https://www.semargl.sk/ako-by-mal-vyzerat-rozumne-navrhnuty-dom-2-cast/
Okná samozrejme vedia dodať teplo, o tom niet pochybností. Ale skutočne ak slnko svieti v zime 4 hodiny a 20 hodín je tma, tak je asi bilancia každému jasná. Potom tu máme prechodné obdobia ako jeseň a jar, kedy je teplota už ako tak dobrá a slnka je už skutčone dosť. Jeď nakoniec máme jarnú a jesennú rovnodennosť kedy je to v pomere 12/12 hodín. Ak sa teda jar a jeseň vydarí tak so slnečnými ziskami počítať môžeme samozrejme. No ak okno nejako na noc neochránime a teploty klesajú aj na okolo nulu, tak teplo pekne krásne aj stratíme a dokurujeme. Lenže to by sme dokurovali aj tak.

Môžeme sa tomuto však vyhnúť.
Sklo okna je dosť veľká plocha na to aby ostala bez povšimnutia. O to viac ak R okna je 2 a R múru 12 pri pasívnych domoch. Takže vidíme že tepelný odpor skla je 6x horší ako múru. Z toho vyplýva že cez okná unikne toľko tepla ako cez celý múr. Preto musíme sklá chrániť pred výmenou tepla v lete smerom do domu a v zime z domu vonku. Toto treba jednoznačne urobiť exteriérovými roletami, alebo okenicami (žalúzie sú pre tých ktorí nevedia kam pchať peniaze) a z interiéru ťažkým hrubým závesom a záclonou. Ak použijeme takúto ochranu okna tak sa okno bude javiť ako keby tam bol takmer až múr, a takto si vieme znížiť straty tepla a v lete nežiadúce zisky. Takáto úspora je X krát výhodnejšia ako sa spoliehať na nepredvídateľné solárne zisky, ktoré sú aj tak najvyššie keď nie sme doma, ale v práci, čím sú nám platné ako mŕtvemu kabát…

Záver je asi taký, že okná na Slovensku aj v treťom tisícročí je stále lepšie mať menšie ako väčšie, a tak to bude aj na konci tretieho tisícročia.

– vodu chceme ohrievať solárom a keď nebude svietiť, tak elektrikou.

V tomto prípade máme namysli termický solár, teda tie trubice na streche domu. Termiocký solár má presne tie isté úskalia ako fotovoltika, no v tomto prípade s takou chybyčkou krásy, že tu ak vziknú prebytky, tak nám systém vyvrie a môžeme to všetko zahodiť do koša. Preto tu ľudia už naozaj požívajú rôzne bazény a bazén prezentujú ako zámer, no nikto neprizná že ide skôr o hasenie havarijného stavu.

Potom nás celý solár výde = cena soláru + cena bazénu = „veľmi rozumné riešenie…“ v uvodzovkách samozrejme.

– atď, atď, atď. Proste chaos v hlavách 😉

Celý problém týchto riešení je stále ten istý ako píšem vo všetkých článkoch a to je – že ľudia v bývalom Československu majú z minulosti akýsi zakódovaný problém v tom, že si chcú domy navrhnúť sami.

Ja Vám to naozaj neberiem! Ale používajte teda staré overené konštrukcie akými sú zrubový dom s ťažkou akumulačnou hypokaustovou pecou, malými oknami a okenicami. Toto spojenie je tak dokonalé pre naše územie, že tisíc rokov nevymyslí nikto nič lepšie.

Ak ale chcete niečo čo už je pre nás neprirodzené, tak to treba dať urobiť niekomu kto tomu obetuje život ako napríklad ja a naša spoločnosť. Netvrdím, že vieme všetko, ale určite tisíc krát viac ako vy…

 NIEKTORÉ ZAUJÍMAVÉ VARIANTY KÚRENÍ, OHREVU VODY A KONŠTRUKCIÍ

V tejto časti už iba v krátkosti spomeniem niektoré overené spôsoby a kombinácie technol=ogií vhodné pre kúrenie a ohrev teplej vody.

 Starý dom má vysokú spotrebu energií

Tento prípad je najvyužívanejší. Ľudí na staré kolená prestáva baviť nadrapovať sa s uhlím a drevom, tak hľadajú riešenia ako ušetriť. Vždy postupujú logicky, tak ako boli počas života zvyknutí, a teda zatepliť stavbu. Ve´d ak je niekomu zima tak sa oblečie.

V tomto prípade, ide ale takmer vždy o pomerne veľké stavby, kde to neskončí iba pri zateplení, ale pokračuje sa aj oknami a aj strechou. Potom si zrazu povedia, že vymeníme aj kúrenie za iné a už je katastrofa na svete. Takáto investícia je častokrát tak vysoká, že sa niekedy načo to vôbec robili!? Veď ak by si tých 20-30.000€ dali niekde nakopu, tak s tým mohli do konca života doklepať aj an elektrike…

V týchto prípadoch odporúčam nerobiť nič, iba na existujúci vykurovací okruh (v 99% prípadoch ide o radiátory) stačí použiť výkonné tepelné čerpadlo a možno niektoré menšie radiátory vymeniť za väčšie, nakoľko z TČ nejde tak horúca voda. Investícia bude stáť 10-15.000€, spotreba klesne 3 násobne a netreba nič robiť. Proste na druhý deň už kúrime s 3x lacnejšou elektrikou.

K tomuto si ísť potom na elektrárne nahlásiť zmenu tarify na tarifu „tepelné čerpadlo“ a spotreba peňazí nám klesne zase nieked až o polovicu. No a zrazu máme náklady na 6x nižšie. To nedokáže žiadne zateplenie…

Problém však nastáva ak nemáme dostatočnú kapacitu prípojky. V tom prípade bu´d požiadať o zvýšenie kapacity a ak to nejde, tak hľadáme ďalšie riešenia.

Druhým riešením je kúpiť moderný plynový kotol. V podstate toto je prvé riešenie ak máme plyn.

Ak nemáme ani plyn a elektriku slabú tak potom už nám naozaj neostáva nič iné iba dom zatepliť až tak aby spotreba energií klesla na tak nízku hodnotu, že s existujúcou elektrickou prípojkou môžeme kúriť. V tomto prípade ale zase musíme použiť TČ aj keď už menej výkonné. Treba však nájsť rozumný kompromis medzi zateplením a výkonom TČ.

Nový dom, ktorý nechceme postaviť až tak dokonalo ako je pasívny dom, ale chceme mať spotrebu ako v pasívnom dome.

V tomto prípade ide o riešenie také pomerne dosť využívané. V podstate všetci, ktorí si na začiatku mysleli, že idú stavať pasívny dom, ale nepodaril sa im test tesnosti, čo znamená, že dom už nemôže byť úsporny primárne, sa musia uchýliť k riešeniu s tepelným čerpadlom. Len ak bol dom mienený ako pasívny tak už je aj tak dosť drahý a bola škoda ho nedorobiť ako pasívny.

Ak si ale hneď na začiatku vieme sebakriticky povedať: nemáme na to – tak potom treba ísť do klasického NED a tak ho aj od začiatku koncipovať. Teda neriešiť nejakú rekuperáciu, ani parotesné pásky na okná ale urobiť ich úplne klasicky, taktiež sa netreba moc zaoberať základmi ale treba urobiť klasické pásy iba ich trošku hlbšie zatepliť, a do takejto stavby potom dať zase staré známe plynové kúrenie, alebo tepelné čerpadlo na kúrenie aj ohrev vody ak nemáme plynovú prípojku v plote už hotovú.

Tu naozaj nič lepšie nevymslíme.
Proste spojenie bežne kvalitného domu s tepelným čerpadlom alebo plynovým kúrením je určite veľmi rozumná voľba, ktorou nikdy nikto nemôže nič pokaziť.

Lacnejším spôsobom je už azda iba kotol na tuhé palivo s kotolňou. Ale tu si treba započítať peniaze za miestnosť a potom si prečítať v článku vyššie ako je to keď máme 75 rokov a nevládzeme štiepať drevo…

Spotreba prepočítaná na peniaze v dome s plynom alebo TČ sa bude rovnať finančnej spotrebe v kvalitnom pasívnom dome! Takže si teraz ako keby … do vlastného hniezda 🙂
Samozrejme, nie je to tak, lebo kvalita bývania v optimalizovanom pasívnom dome a v takomto dome sú dosť dosť odlišné, aj napriek tomu, že finančne je to isté!

Chceme výslovne optimalizovaný dom!

V taomto prípade existuje viacero spôsobov ako sa k tomu vieme dopracovať. Treba si však vždy zvoliť spôsob bývania o aký máme záujem, nakoľko optimalizácia je tým dokonalejšia čím dokonalejšia je analýza  režimu života a organizovanosti domácnosti. Tieto varianty sú rôzne, ale napíšem niektoré, ktoré sa zdajú byť výhodné. Pripomínam, že ide o riešenia pre veľmi úsporné domy, pri ktorých zohľadňujem aj letné prirodzené chladenie stavby. Ak totiž stavba potrebuje chladenie tak ide o známku obrovského amaterizmu a diletantstva!

1. Doska na XPS + múry z porovitej tvárnice + podlahovka + zdroj tepla (viaceré typy, najčastejšie plyn)

Ide o najštandardnejšiu kombináciu konštrukcie a kúrenia v tzv. „pasívnych“ domoch. Touto kombináciu človek nič nepokazí. Odporúčam hlavne začiatočníkom, ktorí sa chcú pokúsiť o tesný dom. Porovite tvárnice ako Ytong a podobne sa dajú totiž utesnoť asi najľahšie zo všetkých materiálov. Stačí iba vedieť ako. V prípade otázok som k dispozícii (0911613911).
Budúci majiteľ tejto kombinácie predpkladá, že doska na XPS ho zachráni pred stratou tepla, neuvedomujúc si, že pod doskou je celoročne okolo 8-15°C, ktorých sa báť naozaj nemusí, a keby si postavil dom aj koloch tak ostatné použité tepelné izolácie ho zachránia. Tento spôsob zakldania je však výhodný aj z iných dôvodv ako z dôvodu zimnej straty tepla. Ak totiž medzi dosku a poter nevložíme polystyrénovú systémovú dosku ale sieťovú podložku a dosiahneme priamy kontakt poteru s doskou, tak doska sa nám počas jari relatívne vychladí a v lete dokážeme touto doskou dosť účinne uchladiť svoj dom.

Často sa stretávam s názorom a v tejto časti sa k tomu aj vyjadrím, že ľudia chcú mať akýsi akumulačný dom. Ja síce úplne presne neviem čo tým chcú dosiahnúť lebo ak je dom navrhnutý správne tak akumulácie bude v dome dosť aj keby bol urobený z dreva a SDK…

Ale vysvetlím na príklade množstvo akumuláie ak máme dosku v interiéri vs stavby s doskou zaizolovanou aj z hora a spoliehaním sa iba na priečky a múry.

stavba s doskou vo vnútri / ostatné múry a priečky NEAKUMULAČNÉ

Objem dosky a poteru cca 50m3
Ostatné veci zanedbáme zámerne takže akumuláciu postavíme rovnú NULE!
Rozdiel teplôt si zvolíme pre 1°C (1K)

Akumulácia je 35,4kWh na každý 1°C. Ak uvažujeme v lete rozdiel teplôt medzi večerom a dňom aspoň 10°C tak sa bavíme o akumulácii 354kWh!

stavba s doskou z hora zaizolvanou / ostatné múry a priečky sú akumulačné

Objem dosky a poteru už v tomto prípade postavíme rovno  nule.
Priečky a múry odhadneme tiež na 50m3, ako materiál si zvolíme to čo si každý na akože akumuláciu volí. Pri izolačnej keramickej tehle si dajme ako mernú tepelnú kapacitu hodnotu 1000J/kg.K, a hustotu 700kg/m3.
Rozdiel teplôt si zvolíme pre 1°C (1K)

Akumulácia je 14,86kWh na každý 1°C. Ak uvažujeme v lete rozdiel teplôt medzi večerom a dňom aspoň 10°C tak sa bavíme o akumulácii 148,6kWh!

Ako vidíme, človek ktorý naletel na reklamu vytrhnutú z konceptu o akumulácii keramickej tehly doplatil na svoju lenivsť spočítať si akumuláciu kalkulačkou so vzorcom zo základnej školy…

 Aby bol však výpočet kotektný, tak dom A. obsahuje okrem základovej dosky aj ďalších asi 50 ton materiálu s mernou tepelnou kapacitou okolo 1000-1500J/kg.K, čo je ďalších asi 20kWh energie na každý 1°C. Dom B. takéhoto materiálu obsahuje asi už iba polovicu čo je okolo 10kWh.

Záver: Dom postavený na doske ktorá je v interiéri celá a má priečky z aspoň Ytongu, má asi 3x vyššiu akumulačnú schopnosť ako dom postavený klasickou metódou s akumulačnými stenami.

Do domu s doskou v interiéri je použitie podlahového kúrenia veľmi vhodné. Hysteréza je síce veľká ale reakcia domu na exteriér je tiež veľmi veľká, takže sa nemusíme zaoberať teplotou v stavbe. Takéto stavby takmer vždy majú aj reuperáciu, ktorá má takmer vždy v sebe nejakú elektrickú spirálu, ktorá aj tak drobné výkyvy dorovná.

Ako zdroj tepla by mal byť primárne použitý plyn ak je dostupný a už VYBUDOVANÝ, ak vybudovaný nie je tak elektrika s tarofou tzv. 20 hodinovou, alebo pri extrémne úsporných domoch je to tarifa pre SSE známa ako DD2.

Na ohrev vody je možné použiť buď elektrický/plynový bojler, alebo bojler s integrovaným TČ. TČ je v tomtoprípade pomerne lacné a návratné do pár rokov. TČ nám vie tiež pomáhať v chladení stavby v lete a to úplne zadarmo!

Doska na XPS + ideálne zase porovité tvárnice + radiátory + zdroj tepla

V tomto prípade platí takmer všetko ako v prípade 1. no s tým rozdielom, že radiátorové kúrenie je lacnejšie a praktickejšie hlavne na prevádzku.

Ak máme dom úsporný tak chladu od podlahy sa báť nemusíme nakoľko doska je pomerne dosť naakumulovaná a vyhriata na teplotu interiéru už po pár rokoch.

Tento prípad je však vhodné skombinovať s lacnými krbovými kachľami s vodným výmenníkom. Rozdiel peňazí použijeme na nákup takýchto kachlí a systém sa zefektívni až do takej miery, že sa staba dostáva do kategórie A0.

V spojení s malou FV elektrárňou do 1kWp a meničom s trapézovým sínusom sa stáva systém ešte efektívnejší a v lete veľmi jednoduchý a bezproblémový.

body 1 a 2 v kombinácii s drevenou konštrkciou.

Tento bod som sem zaradil zámerne, nakoľko drevenú nosnú konštrukciu s vhodne upravenou vzduchotesnou rovinou je pri rovnakých rozmeroch jednoznačne najúspornejší pasívny dom! Existujú rôzne názory o om, že drevostavby je zložité dostať do stavu tesnosti okolo 0,2/h napríklad, ale ak vieme ako, tak práve táto stavba tútu aj nižšiu hodnotu dosiahne najľahšie.
Drevostavba je taktiež najpevnejšia z už vyššie spomenutých konštrukcií, a je najodolnejšia voči ohňu, čím sme myslím vyblokovali všetky mýtusy o drevostavbách. Do drevo stavby je tiež najťažšie sa dostať zlodejom.

Ako som vyššie spomínal, ak nechceme nič pokaziť tak najdokonalejším spojením je plyn + radiátory. Je to variabilné do budúcnosti a ľahko opraviteľné.

Avšak…! Ak už máme drevostavbu s plášťom 400-500mm tak sa tu bavíme o R= blízko k 15 m2.K/W a to je hodnota kedy pravdepodobne budúci majiteľ nepodcení ani strechu a jej hodnota tepelného odporu sa bude určite pohyboivať niekede okolo 25m2.K/W čí sa dostávame do situácie, že investícia do kúrenia plyn + radiátory (podlahovka) stráca zmysel a ide o predražené kúrenie vzhľadom k vlastnostiam stavby. V tomto prípade odporúčam na „kúrenie zabudnúť“. Dom takýchto parametrov je predurčený na prevádzku bez hlavného kúrenia (uvažujeme dom normálnych rozmerov, hlúposťami nad 150m2 podlahovej plochy sa nevenujem a budúcim majiteľom odporúčam buď prečítať si všetky články ktoré som napísal, alebo navšítíviť psychiatra, lebo ide o megalomanstvo. Samozrejme inou skupinou sú Rezidencie a vily, kde sa plocha žiada!)

Takémuto domu stačí jeden centrálny elektrický napríklad olejový radiátor v obývačke a dom dokážeme vykúriť veľmi elekgantne s kúrením do 500€.  Ak by si však niekto povedal, že: “ mali sme predsa vyčlenených na kúrenie 3000€ tak si dajme ešte niečo“, tak pre týchto ľudí mám jednoduché a lacné riešenie: je ním kombinácia exteriérový antikorový komín + lacné krbové kachle napríklad Romotop a podobne. Exteriérový komín preto aby sme si neporušili tesnosť stavby a lacné kachle preto, lebo sú lacné 🙂 a pre dom s potrebou výkonu 1kW aj zbytočne silné. Výkon týchto kachlí vieme znížiť 2 spôsobmi. 1. je akumulačná sada, ktorú inštalujeme do kachlí, a 2. je elektronická regulácia horenia napríklad tatarek RT 08 GX, ktorou vieme na jedno naloženie udržiavať ohneň na výkone nad 1kW po dobu niekedy aj 5 hodín.
K tomuto typu kúrenia a kombinácie sa ešte vrátime, lebo je naozaj veľmi efektívne a lacné. Z môjho pohľadu a skúseností ide o najlacnejšie kúrenie so záložným zdrojom.
Treba si uvedomiť, že bežné výmysly „odporníkov“ v oblasti výstavby domov, ktorí „študovali“ na weboch je: výkonné hlavné kúrenie niekedy až do 10kW o cene cca 5000€ so všetkým čo k tomu treba a + záložný krb za cenu okolo 7000€. Nezmysel za 10-15.000€! Ktorý vieme pohodlne v domoch tohoto typu nahradiť kúrením do 3000€ s rovnakým úžitkom a ostatné peniaze môžeme použiť na zariadenie bytu napríklad.
Každý má však právo byť v živote občas za hlupáka…

Doska na XPS (alebo penovom skle) + teplovzdušné kúrenie

V tomto prípade už nejde len tak o nejaký pokus amatéra, nakoľko kúriť vudcuhom z ventilácie chce mať dom naozaj s veľmi nízkou potrebou výkonu. Cca rádovo okolo 1kW. Ide teda o podobný prípad ako vyššie, ibaže tu sa jedná o človeka, ktorý chce skúsiť niečo nové, alebo o tom čítal, alebo mu na Coneco nanútili centrálnu jednotku s tepelným čerpadlom – k tomuto sa ešte vrátim.

V totmo bode som zámerne pridal konštrukciu základov na penovom skle, nakoľko ľudia sa domnievajú, že ak granulka penového skla má naozaj veľmi dobré parametre, tak že aj ten bordel pod základmi ich bude mať. No pravdupovediac mal by ak by bol suchý a udržiavaný vo vzduchotesnom obale. Podľa mňa nerealizovateľné podmienky a preto sa týmto nezmyslom v tomto článku už viacej nejdem zaoberať. No penové sklo sem patrí, nakoľko ono je práve tým akože super top moderným materiálom – NIE JE! Je to opak a ak si niekto chce dať pod dom penové sklo, tak by sa mal pripraviť na pekne výkonné kúrenie aby náhodou nemusel v zime kupovať ohrievače do domu.

Ale poďme už k niečomu normálnemu.
Ak naša stavba dosiahla tak nízku hodnotu mernej potreby tepla MPT, že si môžeme dovoliť ju vykurovať teplovzdušným kúrením cez rekuperáciu, ktoré vám z nedokonalého PHPP vyšilo, tak tento spôsob je možné použiť, no odporúčam ho iba vtedy ak sme si naozaj istý, že nám to nevychádza iba v PHPP ale bude to vachádzať aj v realite!!!

Ide o najjednoduchší a najlacnejší spôsob vyjurovania, nakoľko špirála v rekuperčke stojí pár stovák € ak vôbec. Prachu alebo podobných hlúpostí z diskusných fór sa báť netreba, v rekuperácii sú minimálne 2 filtre.

Tento systém je zase vhodné spojiť s malým lacným krbom a antikorovým exetriérovým komínom. Lacný krb myslím krb okolo 1000€ ako som spomínal vyššie, a exteriérový antikorový komín je tiež položka asi do 1000€ aj s montážou. Ak si v tomto spojení dokúpime od istej Poľskej firmy zariadenie na reguláciu spaľovania za asi 250€ RT 08 GX, tak sa nám predĺži horenie asi až 3 násobne a nemusíme sa tak starať ani o kúrenie v peci ale iba na začiatku naložiť a otom už nechať všetko na elektroniku, ktorá riadi množstvo nasávaného vzduchu z exteriéru.

Vrátim sa však na úvod tohoto bodu kde som spomenul centrálnu jednotku s integrovaným tepelným čerpadlom, bojlerom a rekuperáciou. K tomuto len tľoko, že som tom vyskúšal pár krát, keď som bol ešte mladý a sprostý 🙂 Prečo to je hlúpoť? Zase iba kvôli cene a aj kvôli tomu, že ideme na komára s tankom! Hovoríme predsa o dome so stratou okolo 1kW pri -16°C až -20°C a pri takejto „gigantickej“ spotrebe nám je tepelné čerpadlo na dve veci… nanič a zbytočná hlúposť na pokazenie sa. V spojení s tepelným čerpadlom tu ročne ušetríme tak zanedbateľnú sumu, že je škoda o tom písať. Niekto môže povedať, že sa to dá kúpiť aj bez TČ. No dá, ale prečo by som to robil keď si kúpim bežnú rekuperáciu do ktorej „pichnem“ elektrickú špirálu, alebo vodný výmenník ktorý napojím na bojler napríklad?

Zhrnutie najčastejších a najrozumnejšíh kombinácií

Pred záverečenou zoptimalizovanou konštrukciou zhrniem a spomeniem ešte niektoré pomerne rozumené kombinácie kúrení a ohrevu vody:

– plynové kúrenie a ohrev sa nám oplatí lebo plyn je lacný. Ale iba vtedy ak máme vybudované „hodiny“ na hranici pozemku. Inak sa to neoplatí pre „pasívne“ a NED.

– tepelné čerpadlo ako som písal sa nám oplatí iba v starom dome, ktorý je lepšie nezatepľovať ale dať tam rovno takýto zdroj, čím máme za 3 dni to čo by sme zateľovaním nedosiahli ani za 2 mesiace prerábok. Niekedy aj rok ako kamarát v Rudine… 😉

– výhodný nosič tepla je vždy voda, ak sa nevieme rozhodnúť inak. Vodu je totiž možné zohriať každým existujúcim zdrojom tepla.

– výhodné vykurovacie teleso je radiátor, lebo podlahpovka sa ťažko opravuje. Podlahové kúrenie bolo vymyslené hlavne pre stavby veľkých rozmerov kde bol potrebný vysoký výkon kúrenia.

– zaujímavým spôsobom kúrenia je aj akumulačná teplovodná pec. Toto kúrenie je veľmi príjemné  na teplo, ale je náročné na prítomnosť človeka v dome. Kým je manželka tehotná, tak je to fajn,a le ak už je v práci, tak sa vieme dostať do problémov a často musíme vykurovanie v dome prehodnotiť. Inak je veľmi vhodné na chaty. Musíme počítať s nemrznúcou zmesou v okruhu nakoľko na chate môže mrznúť keď tam nie sme.

– na chaty je jednoznačne najdokonalejšou a tisícročiami overenou metódou kúrenia ťažká akumulačná pec (prípadne „hypokaust“) v spjení so zrubovou konštrukciou. Ide skutočne o nezabudnuteľný zážitok, jednoduchosť, a blbuvzdornosť konštrukcie a vykurovania. Toto kúrenie vie ovládať naozaj každý a to s veľkou radosťou. Zrubová konštrukcia má zase výhodu trvácnosti v situácii kedy sa mení často teplota stavby, takáto konštrukcia sa totiž neustálym vykurovaním a vychladovaním rokmi nerozsype a vydrží stáročia. To ak by niekto chcel po sebe niečo zanechať.

Zhrnutie drahých a neúčinných nezmyslov!

A.) Nový dom + základové pásy + keramická tehla + podlahovka + úplne nový plyn + krb + interiérový krb
Táto kombinácia je vrchol vrcholov katastrofálnych reišení. Budem po napísaní článku dlho premýšľať či ešte väčšiu blbosť dokážem nakombinovať. No bežný smrteľník to takto nakombinuje raz dva 😀
No ani tak nie on ako bežný projektant. Ak by bol nejaký etický kódex projektanta a jeho porušenie by bolo dôvodom na odobratie pečiatky, tak toto je jeden z dôvodov.
Prečo etický kódex? Lebo ide o najdrahšie riešenie aké si viem za normálneho stavu predstaviť.

Popis sistuácie:

Základy na pásoch – ide zdanlivo o lacné základy, nakoľko pod pojmom „základy“ si murári predstavujú a aj tak naceňujú iba výkjon, vyliatie betónu do výkopu, naťahanie potrubí, elektriky a vodovodu, a zaliatie zhutnenej sute zase betónom. Nikto už nezapočíta do základov aj zvislý „styrodur“, podlahový polystyrén, ktorý ako keby nemal so základmi nič spoločné, hydroizoláciu, ktorú započítavajú až pri priečkach, drenáže, ktoré započítavajú až pro chodníkoch a podobne. Takto nacenené základy výdu nejakú sumu, no po započítaní všetkého čo som spomínal sa dostaneme na najdrahšie základy aké existujú a s objemom betónu asi 2x vyšším ako pri základovej doske na XPS!

Keramická tehla – ide o akože „tradičný“ materiál, ktorý je akože „akumulačný“ a pevný. O akumulácii sme si už písali vyššie a v prípade soky v interiéri nemá tento argument žiadne opodstatbenie. O pevnosti sa baviť nemusíme, lebo drevo a železobetón pred tehlov vedú v celkovej tuhosti stavby. Keramická tehla má však jedno prvenstvo a tým je neschopnosť nabiť „hmoždinku“ do steny. Táto vlastnosť je TOP, ak ste to už niekto skúšali, tak viete o čom píšem, a ak nie tak prajem veľa zážitkov.
Záver pre keramickú tehlu – nerozumiem prečo sa vôbec ešte vyrába, mala by byť zákonom zakázaná!

Podlahové kúrenie – ako som písal vyššie, nie je to až tak zlé, ale zbytočne drahé na začiatku a suverénne najdrahšie na prevádzku a opravy!

Úplne nový plyn – Už som tiež písal vyššie, že ak plynovú prípojku naozaj nemáme vybudovanú tak si treba pripraviť asi 3000€ aby sme mali plyn až v dome.

Krb v interiéri – v prípade, že nejde o chatu, tak ide o riešenie kotolne v obývačke. Niekomu však špina z dreva, smrad, a čireny strop nevadí. Nehovoriac o cene interiérového krbu v NED a pasívnych domoch. Je závrazná. Vložkou to nekončí ale iba začína, pokračuje to obmurovkou, obkladom, atd. Cena niekedy až 7000€ a viac. Bežne sa ale s cenou vieme dostať na nejakých 3000€ aj s prácou. Avšak nemôžeme sa baviť o tesnom krbe, ale iba o nejakej srandičke z baumaxu.

Komín v interiéri – Nuž ak sme plánovali mať do pasívny = vzduchotesný, tak sa môžeme s tesnosťou rozlúčiť a nepomôže nám ani kadejaký pofidérny „absolut“ či ako sa to volá. Ide o komín za 2000€ aj s prácou, ale je hodný komína za 500€ nakoľko výsledok je úplne rovnaký. Nakoniec tesnosť nedosiahneme a komín musíme zatesniť čo nás stojí ďalších 1000€.

Suma sumárum sme 20.000€ v mínuse. Prinajmenšom.

B.) Starý dom + tepelná izolácia múru a strechy 100mm + nové lacné okná + nové kúrenie + zateplenie podláh.

Tak ako riešenie A vyhrávalo v novostavbách, tak toto riešenie vyhráva v prerábkach. Toto riešenie je nie len že drahé ako aj to vyššie, ale okrem toho nemáme krb ako záložný zdroj, a v lete sa v takomto dome môžeme akúrat tak zblázniť od tepla. Prečo od tepla v lete?  No lebo sme si zaizolovali podlahy polystyrénom a teplo sa nám nemá kam odvádzať – pred tým to bolo do zeme a dom sa chladil. No v zime nám nejakých 10°C pod podlahou nevadí ako -30°C vonku. Povedal by som že tých 10°C je skôr plus pre nás aj v zime. Aj z tohoto dôvodu staviam niektoré domy úplne bez izolácie, je to totiž dosť logické, ale o tom neskôr.
Nelogické riešenia projektantov a bežných smrteľníkov pokračujú však ďalej. Zateplenie podlahy podlažia je už naozaj podľa mňa na pečiatku u projektanta a možno facku pre murára ktorý to navrhne človeku keď mu prerába dom!!!
O čo ide?
Keď sa v lete dostane teplo do domu, tak stúpa hore a zohrieva stropnú dosku, ktorá sa akumuluje teplom (tu máte tú vašu akumuláciu 😀 ). V noci keď cchceme dom chladiť, tak chladný vzduch klesá k zemi a ochladí nám iba ak laminátovú podlahu a nie stroip. No a na druhom poschodí nám ochladí tiež iba tú plávačku.
Ak by však človek potrápil trošku mozgové závity, tak by si dal tepelnú izoláciu na stropnú dosku zo spodu! Čím by zabránil jej zohrievaniu v lete cez deň stúpaním vzduchu a v noci by podlahu 2.NP vedel chladným vzduchom ochladiť a „predakumulovať“ si ju deň dopredu. Takto by sme dom vedlei vychladiť aj v lete pomerne úspešne.

K ostatným veciam sa myslím nemá zmysel vyjadrovať, nakoľko každý kto dočítal až sem, ho článok asi zaujal a vie si všetko ostatné domyslieť ľahko aj sám.

Optimaláne riešenie pre pasívne domy.

Na začiatku napíšem, že ide o môj pohľad v januári 2018, ktorý sa bude pravdepodobne meniť s tým ako budem ďalej veci porovnávať, hodnotiť a upravovať. Keď už nie technicky, tak minimálne cenovo. Dbes však lepšie a lacnejšie kombinácie nepoznám, teda pokiaľ nám nevadí, že v dome je „smrádeček ale teplúčko….“ Tento prípad som už vysvetlil vyššie a najlacnejšie rieššenie je postaviť lacný dom garážovej konštrukcie a dať si doň tepelné čerpaldo vzduchové!!! To neprekoná nič, azda iba kúrenie drevom, no to už je iná liga o ktorú nemáme záujem!

V tomto článku sa venujeme „pasívnym“ domom, a teda domom, ktoré:

– majú vyrovnanú teplotu v stavbe

– nemajú vlhké steny ani na dotyk

– nemajú plesne

– majú vždy čerstvý vzduch

– v lete sa neprehrievajú

– nie je potrebná klimatizácia ničiaca zdravie

– kúrenie je lacné a nízkovýkonné

– majú čo aviac pasívnych prvkov

– majú čo najmenej aktívnych prvkov (čo je proti logike pasívnosti)

Ak by sme mali teda splniť tieto požiadavky, podľa mňa veľmi príjemné a normálne za predpokaldu, že chceme dať za dom s pozemkom cca 200.000€ ako aj sused, ktorého dom toto nespĺňa, tak by som sa opäť zastavil pri podmienke spomínanej aj na začiatku článku a tou je maximálny počet pasívnych a minimálny počet aktívnych zariadení!

POROVNANIE CENOVO PODOBNÝCH STAVIEB

z hľadiska konštrukcií a použitých technológií pre kúrenie, chladenie a ohrev vody.

Ako základný model domu som si zvolil dom:

– o rozmeroch 12x10m (120m2 zastavanej plochy)

– s plochou interiéru asi 92m2 (úžitková plocha stavby)

– bungalov so sedlovou strechou

– s plochou okien okolo 25m2

Ide o dom bežných rozmerov a ako príklad úplne postačuje. Myslím si aj tak, že v dnešnej dobe kedy má „každý po 12 detí“, a tiež v dobe kedy ľudia priemerne zarobia po 800€/mesačne je to dostatočne veľký dom. Ale nedá mi ešte v tejto irónii pokračovať, lebo je mi naozaj zaťažko rozprávať sa s ľuďmi o ich domoch, kedy vidím, že ten človek nemá najmenšej potuchy o tom koľko za dom nankoniec vlastne zaplatí. Najčastejšie predstavy ľudí sú také, že ak im poviem cenu za holodom napríklad 100.000€ tak oni si k cene pripočítajú pozemok a + nejakých 15.000€, a sú v tom, že to je všetko. No naozaj nie je! Treba si pripočítať ešte aspoň 30.000€ k tomu čo som už vymenoval a vtedy je ako taká šanca, že naozaj budete slušne bývať.

Ale k veci…

K dispozícii máme teda priemerne veľký bungalov, ktorý ako model ostane vo všetkých variantách na obrázku nižšie.

V tabuľke na obrázku sú uvedené orientačné ceny, ktoré však nie sú ďaleko od pravdy za predpokladu, že je dodržaná konštrukcia, ktorú som v tabuľke popísal a popíšem aj nižšie.

Niektoré ceny ako napríklad:

– krb s komínom

– kúrenie a ohrev vody s tepeleným čerpadlom

– plynová prípojka s plynovým kotlom a komplet kúrením aj s bojlerom

– ventilácia s rekuperáciou

som odhadol na základe skúseností. Možno som sa v tých číslach mierne sekol, ale na konečneom výsledku to aj nič významné nezmení ako uvidíme. Ide tu skôr o princíp ako o sledovanie cien, ktoré budú o 3 mesiace aj tak neaktuálne.

K cenám ešte toľko, že niekomu sa môžu zdať prehnane vysoké v niektorých položkách. Áno viem, ľudia všeobecne nevedia presne a správne spočítať ceny v stavbe nakoľko nevedia čo všetko majú do ceny započítať a preto sa k tomu troľku rozpíšem.

Do cien je započítané:

– všetky náklady súvisiace s popisovanou časťou stavby, ako napríklad bagre, náradie, lešenie, odvoz odpadov a podobne

– komplet príslušenstvo k danej časti stavby

– a niektoré etapy majú cenu komplexnejšiu ako sa v bežnej praxi naceňuje.

Vysvetlenie niektorých cien v tabuľke

ZÁKLADY

V cene základov je –  zameranie stavby, vytýčenie lavičiek aj s materiálom na „lavičky“, vykladanie materiálu, napočítanie materiálu na základy komplet, výkopové práce, odvoz zeminy, napojenie sietí do bodov napojenia ako sú „elektrika, voda, kanalizácia, dažďová kanalizácia“, ďalej drenáž, zvislá izolácia základov, prestupy, chráničky, samotné základy a základová doska s výstužou, polievanie dosky, geotextília na polievanie, a všetek materiál aj s prácou, prepravou a uskladnením.

STRECHA

V cene strechy je – zloženie materiálu, manipulácia s materiálom, uskladnenie vecí, samotný krov, latovanie, fólie, strešná krytina, plechovanie strechy, strešné doplnky, prestup komína, obitie podstrešia a čela strechy teda totálne uzavretie celého krovu, zvody dažďovej vody, tepelná izolácia strechy z vnútornej časti, parotesná fólia, prestupy cez fólie, odvezenie odpadu, preprava materiálu a podobne.

Tu sa trošku zastavím a popíšem akým spôsobom si bežný človek spočíta cenu strechy:

– cena strechy = krov + strešná krytina = XY € Lenže krov stojí 1000€ a krytina možno 700€. No celá strecha stojí ako vidíte omnoho viac. A preto sa niekomu môžu zdať ceny prehnané. No stačí začať stavať prípadne sa opýtať ľudí ktorí stavali a veci si poctivo zapisovali koľko ich naozaj dom stál!

KÚRENIE vo variante plyového kúrenia

V tejto cene je:

– projekt na plynové prípojky

– vybudovanie plynovej prípojky

– plynový kondenzačný kotol + práca

– komín

– bojler

– samotné vykurovanie + práca + príslušentvo

– termostaty

– elektroinštalácia k termostatom

Preto niekedy uvažujem či tá cena ktorú som tam napísal nie je nízka.

Samozrejme ak niekto plynovú prípojku už má reálne vybudovanú a nie iba tzv. „na pozemku“ ako to realiťáci radi píšu po inzerátoch, tak potom je to celé lacnejšie asi o 2500-3000€ oproti elektrickému kotlu.

Pri NED som však eleltrický kotol nedával. Je to síce najlacnejšia varianta na realizáciu ale nákldy na prevádzku sú 2- násobné oproti plynu. Ide teda o najdrahší spôsob vykurovania a ohrevu vody /Elektrické kúrenie/.

Verzia /Optimalizovaný 3.“ časť Rekuperácia

…má navýšenú cenu rekuperácie asi o 500€. Je to z toho dôvodu, že ventilačný okruh má v tejto variante rôzne odbočky, servo-poháňané klapky a jeden vodný výmenník navyše. Tento výmenník predhrieva nasávaný vzduch do zemného výmenníka pod podlahou.

Prvé dve varianty sú domy klasickej až tradičnej konštrukcie. Ide o takzvané nízko-energetické domy. Teda v preklade do pravdivej reči – domy konšrukcie rovnajúcej sa garážovej konštrukcii, ale s peknými oknami, drahou kuchynskou linkou a nejakou hlúposťou v interiéri, ktorá z toho urobí moderný dom. Ide v podstate o klasický dom, v ktorom sa bývať samozrejme dá a dá sa v ňom prežiť aj celý život.

Neskôr uvidíme, že či sa vôbec tento dom oplatí finančne. Ako iste tušíte, nakoľko ma poznáte už z iných článkov, tak nie.

Prvý dom v poradí je dom na základových pásoch, ktoré nie sú nejak extra zaizolované ako je to zvykom na Slovensku. Veď predsa pod zemou je tpelo. No málokto vie že do 10cm je v zemi taká istá teplota ako nad zemou, takže niekedy aj -30°C!

Slovač však zaizoluje iba cokel, lebo je to lacnejšie. Áno, tieto základy sú suverenne najlacnejšie. Veď na podlahu sa dá podlahovka a ona tie mrazy ťahajúce sa z vonku do interiéru oteplí…

Ako vidím v 90% prípadov Slovač si do domov dáva krby, čo je pre mňa stále nepochopiteľné, že prečo si niekto urobí z obyvačky kotolňu, v ktorých kúri prvý rok každý deň asi 2 mesiace kým ich to neprestane baviť, ďalší rok raz do týždňa, a tretí rok iba na Vianoce… Veď preto sme si dávali do domu komín za 1500€ (ak je komín aj zaizolovaný a nasieťkovaný. Samovrahov to výde samozrejme aj na 1000€) a krb za 3000€, a s obkladom aj za 5000€.

Ako som už spomínal do tohoto domu som navrhol plynové kúrenie lebo 0,05€/kWh je lepšie ako 0,1€/kWh pri najlacnejšej elektrike. Samozrejme ak niekto prípojku nemá, tak pri NED sa ju oplatí zrealizovať, lebo náklady na kúrenie sú tak vysoké, že ročná úspora na plyne sa vždy oplatí a táto investícia je návratná do asi 5 rokov. Čo je pri „pasívnych domoch“ nemožné.

Preto je táto kombinácia logická.

POZNÁMKA:

V tomto variante je cena za kúrenie vypočítana tak, že kúrenie je vykonávané aj krbom, z čoho logicky vyplýva, že ak by sa kúrilo iba plynom na teplotu interiéru 24°C tak by bola spotreba ešte väčšia.

PS:

Ako som písal už skr – ak si chce niekto robiť z obyvačky kotolňu, a zaplatiť za to ešte aj viac peňazí ako by mohol, tak takému človeku netreba nijako brániť.

Druhý dom v poradí je takmer to isté ako prvý dom, ale s tým rozdielom, že tu už človek základy zaizoluje aj zvislo a dá tam aj nejaký štrk a nopovku. Samozrejme takéto nieoč je logicky drahšie ale oplatí sa to. Takto zmýšľajúci človek už asi aj prečítal nejaký ten článok a vie používať kalkulačku v mobile a teda si vie aj sám spočítať že dať do domu tepelné čerpadlo je dobré riešenie. Veď nakoniec vidieť to aj v spotrebe po 30-tich rokoch, kde tento dom dokonca vedie aj nad tzv. Pasívnym domom!

No nie je všetko zlato čo sa blyští. Neskôr vysvetlím

POZNÁMKA:

Prvý a druhý dom nemajú napojenú tzv. Rekuperáciu. Zámerne píšem napojenú, lebo v domoch sa nachádza, ale zapojiť ju by znamenalo nie znížiť spotrebu ako to vychádza všetkým vo výpočtoch, ale naopak znamenalo by to ZVÝŠIŤ spotrebu na kúrenie, vplyvom netesnosti ako popisujem v inom článku.

A prečo?

Lebo ak je dom netesný, tak zmena tlakov v stavbe pri použití núteného vetrania spôsobí zvýšenie tepelných strát vplyvom „vyfukovania“ teplého vzduchu z domu alebo „prisávania“ studeného vzduchu v zime. Podobne to platí aj pre leto.

Ak by som teda rekuperáciu započítal do tepelných strát a potreby chladenia domu, tak by som tam musel započítať možno aj 1000e ročne na spotrebe energií.

PS:

Možno práve preto tieto zariadenia ľudia nakoniec po istých skúsenostiach radšej vypínajú a vetrajú ventilačkami na mikroventilácii, čo je v konečnom dôsledku lacnejšie.

Ale ako píšem aj inde, kto chce, má možnosť skúsiť všetko čo len chce, nikoho do ničoho nenútim…

Ďalšie 3 varianty sú optimalizované, ale niekym tiež nazývané „pasívne“ domy.

Optimalizovaný 1 je stavba na základovej doske položenej na XPS. Ide o staršiu konštrukciu ktorú už na nových stavbách neodporúčam. Je za istých okolností cenovo zhodná s variantou Optimaliozovaný 3 ale neposkytuje ani z ďaleka také možnosti.

Tento dom má klasickú konštrukciu stavieb, ktoré sa ľudia rozhodnú realizovať svojpomocne do TZV pasívneho štandardu. Tu len pripomeniem že bez tesnosti nie je parametrov!

Stavba má rovnako nedokonalé okná ako varianty NED a viac izolácie v streche za rovnakú cenu ako NED, preto je strecha cenovo úplne zhodná!

Ak si všimnete, tak stavba má až primitívne kúrenie, a spotrebu energií rovnakú ako NED s TČ. No mať doma vec drahšiu ako 10.000€ a po 9 rokoch tŕpnuť kedy sa už pokazí je si myslím dosť „výhodné“. Za 30 rokov okrem toho že to čerpadlo a systém nevydrží, tak ho bude treba komplet vymeniť a to je cena ktorá už nie je len tak nejaká. Preto som toho názoru, že v dome nemá byť nič zložité, DRAHÉ a komplikované.

Zaujímavé je aj to, že ceny domov sú takmer zhodné, spotreby tiež takmer zhodné, výsledok po 30 rokoch je tiež zhodný, no zhodná nie je kvalita bývaia. Stavba Optimalizovaný 1 je prvá stavba v tabuľke ktorá spĺňa požiadavky na slušné bývanie uvedené v úvode aj v závere článku. A teda je to stavba kde je vždy čerstvý vzduch, kde je vždy teplota aj v najchladnejšom mieste taká istá ako v úrovni hlavy, kde netreba v lete chladiť a je v dome pekných 20°C, a iné.

Optimalizovaný 2 je stavba, taká istá ako Optimalizovaný 1 ale má drevenú konštrukciu čo sa prejavilo pri tých istých rozmeroch hrubšou tepelnou izoláciou na plášti stavby a teda aj nižšou spotrebou. Ide o prvý pevný dom v tomto porovnaní. Áno, drevené stavby sú jedny z najpevnejších a najodolnejších ohňu!

Samozrejme „internetoví odpornící“ to vidia inak. Tak keď inak, tak ich nechajme v tom a my ideme ďalej.

Cenu tejto stavby som zámerne nedával nižšiu aj keď by mala byť asi o 2000€ menšia. Nechcel som dráždiť klientov ktorí si vybrali murované stavby 🙂

Optimalizovaný 3 je stavba, z môjho pohľadu moderná. Tu nie je tamer nič také na čo je človek zvyknutý. Základy sú totálne viac účelové a prepracované, majú funkciu ohrevu v zime a chladenia v lete ako vidieť na obrázku. Do cenovej kalkulácie som však dal základy bez vykurovacieho hada.

Pokračujme však vo výpise toho čím je táto stavba zaujímavá.

Paradoxne do tohoto domu by sa oplatilo dať aj krbové kachle pre „pasívne“ domy značky ROMOTOP nízkeho výkonu s lacným exteriérovým komínom ako som spomínal vyššie. Malo by to zmysel, lebo opačný chod rekuperácie vy vyhrieval podložie pod domom čím by nám zeminu naakumuloval v prípade prebytkov tepla. No ako som tiež písal, nie je príjemné mať v obývačke kotolňu.

Stavba je vyhotovená s exteriérovými roletami a ťažkými interiérovými závesmi a záclonami, ktorých cena je zohľadnená v riadku ostatné + réžia. Tieto sa starajú o to aby bol výpočet spotreby naozaj taký aký výde v energetickom certifikáte a jie iný – čo je tiež jeden z dôvodov nedôvery ľudí vo všetky tieto energetické „nezmysly“ ako niektorí hovoria. Ako som písla vyššie rolety spolu so závesmi zamedzia rotácii vzduchu vplyvom prechladnutia a prehrievania skiel okien a čím sa v zime vyhneme ochladovaniu vetrom v spolupôsobení s rotáciou vzduchu v interiéri, a v lete sa vyhneme hlavne prestupu tepla z prehriateho exteeriéru (až 50°C) a rotácii vzduchu v interiéri.

Kúrenie v tomto dome je tvorené jedným kusom najlacnejšieho elektrického radiátora aký je možné na trhu nájsť, takže ak sa aj náhodou niekedy pokazí tak pôjde o opravu rádovo do 100€.

Kúreniu pomáha zmený výmenník výkonom do 2000W (pri -30°C vonku. Čím je teolota vonku nižšia, tým menší výkon dodávame do domu), ďalej vodným výmenníkom ktorý je vstupe do zemného akumulátora tepla, ktorý je ohrievaný striedavo prebytkami tepla z rôlznych zdrojov ale najčastejšie teplou vodou z bivalentného bojlera alebo iného zdroja.

Ohrev vody v tejto variante vyšiel nižší aj napriek použitiu toho istého TČ z toho dôvodu, že aj TČ nasáva teplý vzduch z pod stavby. Ide o malé TČ osadené priamo v bojlepri, ktorého oprava nestojí viac ako 500€, aj to by sme muslei vymeniť úplne všetky mechanické časti v ňom, čo sa po 30 rokoch môže stať. No ak to neurobíme tak sa nič nestane a stavba funguje ďalej.

Ceny v tabuľke.

Prvé ceny – sú Ceny stavieb samotných.

Toto je okamih kedy už niekomu stačí čítať a ďalej nemusí, lebo jeho zaujíma to čo je dnes a po mne potopa. Teda ho zaujíma absolútna cena stavby po dokončení.

Tu si všimnime že ceny domov nie sú nejak extra rozdielne. Povedal by som že sú zanedbateľné a ak uvážim to, že som veľa cien odhadoval, tak ak poviem že všetky domy sú rovnako drahé, tak nebudem ďaleko od pravdy. Nakoniec konečný výsledok závisí od mnoho faktorov a ikto dopredu nemôže tušiť aká bude konečná cena domu. Preto tolerancia +-5% je normálna, čo nám zase nahráva do tvrdenia, že ceny domov sú takmer rovaké.

Druhé ceny  v poradí sú ceny energií ročné.

Toto je tabuľka už pre trošku zorientovanejších ľudí, ktorích zaujíma aj to čo bude zajtra. V týchto cenách sa logicky prejavilo všetko čo sme do domu vložili. Teda ak sme dom len tak narýchlo zbúchali, tak máme garáž s drahou linkou. Ak sme sa o dom trošku postarali tak už máme niečo čo sa dá nazvať domom. To sa však začína od druhého stĺpca.

Tretie ceny  v poradí sú ceny všetkého po 30 rokoch prevádzky.

Táto časť už zaujíma naotaj tých, ktorí nie sú tak bohatí ab ysi kupovali lacné veci. Tu vidíme, že to čo sa na začiatku zdalo lacné je teraz suverénne najdrahšie. Ceny sú uvádzané s 3% nárastom cien energií ročne.

V tejto tabuľke sú aj náklady na opravy po 30 rokoch. Nzámerne som ju nevypĺňal. Nech si každý zistí koľko stojí oprava a ako často sa robí oprava na tepelnom čerpadle a na plynovom kotli, koľko stoja revízie za 30 rokov na plyn atd atd atd. Ak by sme tam doplnili tieto čísla tak v prvom dome by to bolo cca 5000€ za 30 rokov a v druhej varianate  niekedy cez 10.000€.

Ale aj keby nie, tak vidíte že tieto domy prehrávajú aj keď som tam nechal NULU!

ALE ANI TOTO NIE JE KONIEC NÁŠHO SKÚMANIA.

Nemôžeme sa totiž na dom pozerať iba cez prizmu cien. Respektíve môžeme ale potom jusíme znášať isté následky. Aké to sú o tom píšem asi v každom článku a spomínal som to aj v začiatku tohoto článku.

Pripomeňme si teda  čo by nás malo na dome zaujímať. Domy sú vtedy dobré ak:

– majú vyrovnanú teplotu v stavbe do +-1°C

– majú suché steny aj na dotyk a aj pod omietkou