Večná tema laikov klamanych predajcami!

Prexo predajcovia s touto temou tak radi narabaju? Podla mna pravdepodobne preto ze oni sami tomu absolutne nerozumeju, a vedia ze kupujuci este menej ako oni. A preto aby ste uz navzdyvedeli viqc qko oni vam napisem tento clanok.

Ludia chcu verit zaxzakom, a nerozumeju realite, preto je pre nich zazrak skoro vsetko co v stavebnicve vyzera inak ako vsetko ostatne, a preto velmi dobre reaguju na zahadne slovne spojenia ktorym sice nerozumeju, ale nevhvu vyzerat ako hlupaci, tak sa pri predajcovi tvaria ze tomu rozumeju aby nevyzerali ako idioti.

V tomto krátkom clanku sa pozrime na VODNE PARY a PAROTRSNOST alebo DIFUZNOST stavby, nech uz mame v tom jasno.

Kazdy z nas niekedy v zivote videl ako stupa vodna para. Napriklad z hrnca. A vacsina asi videka aj to ze ako sa z vysokeho komina uvolnuje para a stupa hore cim vznikaju biele oblaky. Cize kazdy videl uz najmenej raz v zivote ze para vie bez najmensich problemov prejst samovolne aj stovky metrov vzduchu.

Na jej ceste, napriklad z toho komina musi prejst nejaku drahu a v kazdom rocnom obdobi jej prejst tu drahu trva iny cas. No nakoniec prejde, je to len otazka casu. A toto bude v dalsom vysvetleni dolezite!

Nejdem vysvetlovat vsetky okopnosti ale uz len zhrniem vsetko do par faktov ktore sme zistili v laboratoriach.

A zistili sme to, ze ak ma nejaky material pre paru taky odpor ako najmenej 300m vzduchu tak ho zaciname povazovat za parotesny material. No tych 300m je len taka spodna hranica, a para cez to stale viac menej prejde. Preto sme vyvinuli materialy ktore maju taku parotesnost ako 2600m (ide o jednu parozabranu Dupont Tyvek Air Guard) ale su aj materialy ktore maju skoro nekonecny odpor pre paru, ako napriklad sklo.

Tu by som skoncil k parotesnosti a ukoncil to tym, ze pre ucely stavebnictva je patoresny material taky, ktory je ekvivalentom hrubky vzduchu povedzme 1500m (primerna hodnota).

A teraz prejdime k beznym stavebnym materialom:

– Vata je ekvivalentom vzduchu. Cize 10cm vaty je ako 10cm vzduchu. Na tento ekvivalent sme vymysleli sucinitrl difuzneho odporu μ a pre catu ma teda hodnotu 1 lebo je so vzduchom v pomere 1:1.

– parozabrany maju v sebe flinikove folie tenke 0,01mm (oklo nich je este plastova folia) a maju pre vzduch odpor 2000m. Aky je potom ich sucintel μ? V tomto pripade prsne 2000:0,01=200.000

Vsimnite si ze vata ma μ=1 a tato parozabrana ma μ=200.000. cize parozabrana je 200.000 krat vacsi odporom pre vodnu paru ako vata

Tu len pre informaciu uvediem ze bezny igelit, je na tom asi 100-1000x horsie ako parozabrana, cize je uplne logicke ze vodnu paru hravo prepusti….

– teraz sa pozrime napriklad na tehly. Tie maju skoro vsetky spolu aj s betonom μ≈10, a to aj porovity Ytong. Cize tehly a beton su pre paru len 10x vacsi odpor ako vzduch. Ale pripomeniem ze parozabrana je 100.000x vacsi odpor. A co je to 10 ku 200.000? Nic. Tu sa potom javi pomer tehly 10 ku vate 1 ako skoro to iste.

A ono to tak aj je.

Tehla o hrubke napriklad 30cm ma teda pre vodnu paru taky odpor ako keby 3m vzduchu Myslite si ze 3m vzduchu je pre vodnu paru nejaky odpor? Ze para neprejde bez problemov 3m vzduchu? Samozrejme ze prejde. Cize tehla nie je pre paru takmer „ziadny“ odpor.

– polystyren klasicky ma hodnotu μ οkolo 15-25. Cize 10cm polystrenu je paru ako keby 1,5-2,5m vzduchu. Cize zase velmy maly odpor pre vodnu paru.

– a teraz sa pozrime na tento material na obrazku – Baumit Open Plus. Predajca sa dusuje ze to je neskutocna az sci fi dobrq vec. Ona vsak faktor difuzneho odporu μ = 10 ale bezny polystyren asi 15-25. Ked tento rozdiel vdi laik, alebo projektant = laik tqk si povedia – oooo ved to ie o viqc ako 1/2 menej!!! To je sila!!!! On ale stale prepusta paru 10x horsie ako vzduch ale sucasne 20.000x lepsie ako nasa parozabrana.

Cize 10cm tohoto polystyrenu je pre paru odpor ako keby 1m vzduchu. A pozrime sa vyssie, kde vidome ze 1m bezneho EPS ma ekvivalent vzduchu 11,5-2,5m Cize zase nic aj ked suhlasim s ttm ze je to o 150-250% lepsie. No mat v penazenke 1 cent a 2 centy je „naozaj vyznamna zmena“….

Alebo este iny priklad. Je to podobne ako ked idete autom na dovolebku do chorvatska 1000km+- a budete pred kamaratom frajerit ze vy ste to mali blizsie, lebo byvate o 1km blizsie ku chorvatsku ako on….

Pri extremne ale naozaj extremne paropriepustnuch stavbach (ktore na Slovensku vsak nikto nestavia), by sme sa mohli hrat na to ze vata je na tom lepsie ako polystyren, ale v realnom svete kde stena ma ekvivalent 3m vzduchu, omietka ekvivalent dalsi 1m vzduchu, a polystyren ekvivalent 2m vzdixhu, co je spolu 3+1+2=6m, je uz naozaj uplne jedno ze s vatou sme to znizili zo 6m na 5m. Ta vodna para to ani nespozoruje ze sme na fasadu dali namiesto vaty polystyren ..

Co z tohoto vyplyva?

Asi len tolko, ze ci mate na stene vatu, polystyren, beton, tehlu, ytong alebo cokolvek z tohoto, tak pre vodnu paru je to sice vzdy iny odpor, ale realne to pre nu odpor nie je az tak velky aby sme sa tu hrali na bejqke scifi valstnosti lebo tou stenou vodna para vzdy prejde bez najmensich problemov.

Avsak nejaky cas jej to trva kym stenou prejde, a ten cas je takmer vzdy dlhsi ako rychlost s akou vodna para v dome vznika. A toto je podstatne! Lebo toto nam hovori ze interier musime vzdy vetrat Jednoeucho vzdy. U niektorych domov menej a tuch tesnejsich, lepeie urobenych treba vetrat viac. Jednoducho cim je dom urobeny horsie tym menej treba vetrat ventilatorom v stene (rekuperacia dnes pouzovivana) lebo ta vodna para unikne z domu medzerami a skarami, ktorych plocha leby sme ju scitali by nam dala spolu jedno male okienko. Cize z tohoto pohladu by sa zdalo ze tie skary v stenach a konstrukcii su dobré. Nie nie, nie su! Su zle lebo cez ne do domu naopak prudi chladny vzduch ktory musime zohrievat. A ak vonku fuka silnejsi vietor (s tlakom napriklad 50Pa) tak sa nam v takomto netrsnom dome moze vymenit qj 500-1000m3 vzduchu. A ak je vonku napriklad -10⁰C tak ide o teplo 4-8kWh kazdu hodinu. Co moze byt za jednu zomu kludne aj 4000-8000kWh (ak by fukalo 100 dni a 10h denne. Pozn.: Vykurovacia sezona trva 230-290dni, a 3/4 cetrov z roka fuka prave v zime)

Nehovoriac tom ze tieto netesnosti byvaju casto prqve tqm lde su idealne podmienky na kondenzaciu a plesnenie…

Tu sa este zastavim a treba povedat ze vodna para nejde vzdy rovnako rychlo ale mq iste „pohonne sily“ ktorymi su rozdiel teplot medzi vnutrom a dvorom. Teda naprikald 23⁰C a -17⁰C. Vtedy ide para rychljsie ako pri 23⁰ a 13⁰C. Ale ked je vonku nqozaj vysoka vlhkost tak aj ked je rozdiel teplot taky ze vonku je chlqdnejsie ako vnu, tak vodna parq sa vyberie cez stenu do domu a vtedy tam moze uviaznut a znicit celu stenu. To iste nastava aj vtedy ak je vonku teplejsie ako dnu.

Oba tieto stavy na soovensku vznikaju a preto je dobre na Slovensku si postavit radsej dom co najmenej difuzny, teda ako hovoria neznali veci – dom difizne uzavrety- a vterat ho, lebo tym sa vyhneme zbytocnym provlemom so zivotnostou stavvy, a budeme mat najnizsie tepelne straty.

Zaverom len tolko ze domy treba vetrat, a spokiehat sa na nejake zazracne paropriepustne veci moze domu na Slovensku len uskodit.

A o tomto vlastne vsetci vediete bekonecne debaty. O nicom v podstate. Len ste nevdeli ze tie debaty su o nicom, lebo nikto vam to doteraz takto nevysvetlil.