V predchádzajúcom článku som riešil situáciu kedy si ľudia myslia, že majú dom A1/A0 lebo to majú v napísane v certifikáte ale netušia že v skutočnosti to býva v 99% prípadoch úplne inak. Prípadne že tieto triedy dosahujú nie tým že stavba je navrhnutá nejak extra moderne, ale iba preto, že projektant tam hodil krb ktorý celý výsledok zlepšil 10 násobne, čím by sa aj chata pod Suchým dostala do A0.

A práve takýmto domom, ktoré sú navrhnuté veľmi lacno no splnia A0 sa chcem venovať v tomto článku z hľadiska plesnenia.

Najskôr si nájdime niekde na gúgli tabuľku s podmienkami na plesnnei. Veď na gúgli nájdeme všetko 😉 ak vieme čo máme hľadať.

Zdroj: https://www.sbdbb.sk/sites/default/files/dokumenty/plesne-graf1.pdf

Na grafe vidíme 3 základné pásma:

I oblasť bez kondenzácie

II oblasť tvorby plesní

III oblasť kondenzácie

V tomto článku ma budú zaujímať oblasti II a III. lebo tieto oblasti sú rizikové z hľadiska životnosti stavby, a niekedy aj z hľadiska súdržnosti domu pokope….

Vo viacerých článkoch pred týmto som písal o tom ako sa šíria pary konštrukciou. Ešte raz to zhrniem.

Pary sú z istého pohľadu tok energie (v pare uchovanej) nejakým prostredím. Z pozorovania vody, alebo elektriky vieme že asi všetko čo poznáme sa šíri tak, že energia tečie vždy cestou menšieho odporu. Teda ak chcem napríklad vodu niekde usmerniť tak jej urobím járok, keď chcem elektrike uľahčiť tok, tak v obvode znížim odpor a tam sa všetka tá elektrika nahrnie 😀 vulgárne povedané. To isté je aj s teplou vodnou parou, ktorá v domácnosti vzniká z:

• varenia
• dýchania
• prania
• atd

 Paru „ženie v pred“ zjednodušene povedané toto:

– rozdiel teplôt medzi interiérom a exteriérom,

a to tak, že para putuje z miesta kde je teplejšie do miesta kde je chladnejšie

– a tlak,

a to tak, že para putuje z miesta s vyšším tlakom pár na miesto s nižším tlakom pár, a to je vačšinou tiež z interiéru do exteriéru.

Ale občas hlavne v lete je to naopak, no teraz nás zaujíma zima, lebo sa ideme zaoberať plesňami a kondenzáciou vodnej pary.

Aby článok nemal zase 22 strán A4 🙂 skúsim to urýchliť. Použijem príklad modelovej steny kedy nám vznikne plieseň medzi múrom a tepelnou izoláciou a tá nie lenže splesnie ale nakoniec odpadne pod vlastnou váhou.

Popíšem najskôr o akú stenu ide. Ide o stenu ktorú tvorí nejaká omietka, ktorá nás až tak oc nezaujíma a ďalej:

– tvárnica 300mm s lambdou 0,18 W/m.K a

– Vata 150mm s lambdou 0,038 W/m.K.

Čiže niečo úplne bežné u nás, an čo povie každý stavbár: „Jožo, to ti stačí“ 🙂

Celkový tepelný odpor steny je R=5,61 m2.K/W

A teraz si popíšme ako sa to celé reálne postaví:

– tvárnice sa na seba nalepíme dajme tomu PUR penou. Ale najčastejšie sa to urobí tak že keď sa cez tú stenu pozrieme tak tam vidíme škáry až na druhú stranu.  Na čo nám murár s tisícročnou praxou povie: „Jožo, to je dobré, to sa zakryje polystrénom a z vnútra omietkou“ na čo si vy totálni lajci poviete OK asi vie o čom hovorí.

– vatu potom na tú deravú stenu nalepí na tzv- buchty ktoré spôsobia to, že vata je od steny 5-10mm. Toto ale na svete nevadí asi nikomu, lebo „nikto“ nevie, že to je zle!. Ale o tom neskôr….

A teraz sa pozrime čo urobí vodná para?

Vodná para sa začne dobíja z domu von. A hľadá si na to cestičky. Keďže v múre je dier ako v plote, tak para to s tým únikom nemá vôbec ťažké. Miesta a možností má dosť. To sú tie diery medzi tvárnicami na ktoré murár povedal, že omietka to zakryje. Para cestuje a cestuje až kým nepríde do oblasti kde je jej zima a skondenzuje a v niektorom z týchto miest nezačne niekedy aj plesnieť.

Samozrejme tá para môže skondenzovať len tam kde má na to aj fyzicky priestor. Čiže v mikro-póroch tvárnice, dreva, polystrénu a podobne skondenzovať nemôže, nemá na to doslova miesto. No v takej škáre medzi múrom a vatou by skondenzovať mohla ak tam na to má priestor.

A má? Áno, v reálnom svete má! Teraz už iba zistiť či má na to aj podmienky z hľadiska teploty a vlhkosti.

Na obrázku nižšie je priebeh teplôt v tejto našej stene. A keď sa zameriame na medzeru medzi vatou a tvárnicou (asi do 10mm) tak vidíme že je tam pri výpočtovej teplote -11°C a vnútornej normovanej teplote 21°C teplota 10,97°C. Vlhkosti v domoch keď sa napríklad varí alebo perie bývajú niekedy naozaj vysoké, povedzme pokojne cez 60-80%. No časť z tejto vlhkosti cez stenu neprejde z rôznych dôvodov, ktoré nejdem popisovať teraz. No vlhkosť okolo 40-50% v tej škáre na fasáde bude. Ak sa potom pozrieme na graf na začiatku článku, tak uvidíme že sme v oblastiach plesnenia. Ak by teplota vonku ale ešte klesla, čo sa stáva bežne, a povedzme na -20°C tak potom

graf: teplota interiér 21°C / exteriér -11°C 

by bola teplota v škáre na fasáde medzi vatou a tehlou až 8,23°C a to už sme bezpečne buď v oblasti plesní alebo kondenzácie. Čiže ak nám tam nič nesplesnie tak nám vznikne voda a ak je ako tepelná izolácia použitá tá obľúbená vata „ktorá vraj dýcha“ 🙂 tak sa nám krásne napije vodou. Ak by táto vata nebola prikotvená k stene tak určite do nejakého času od steny pod vlastnou váhou odpadne.

No a teraz sa pozriem na to čo hovoria normy?

1. norma ktorá nám vraví ako navrhovať konštrukcie domov z hľadiska tepelno-izolačných (aj iných) vlastností má jednu tabuľku, v ktorej sú uvedené minimálne tepelné odpory pre jednotlivé stavebné konštrukcie a súčasne podmienky ktoré ak dodržíme tak nám podobná situácia nemôže nastať. Ako však vidíme, tak pri takomto lajckom návrhu steny nám tie podmienky z hľadiska teploty vznikli.

2. norma (hlavne výrobcovia) hovorí o tom, že vata ale aj polystyrén sú kontaktné tepelné izolácie. Ale to neznamená, že majú kontaktovať niekoho 🙂 ale hovorí to, že celá tepelná izolácia po celej ploche musí byť v kontakte so stenou!

Hm, zdá sa že tí, ktorí normy urobili vedeli prečo ich tak urobili, a zdá sa že tí ľudia niečo vedia. Ale niekedy murár na stavbe, ktorý celú učňovku prechlastal „vie viac ako norma“ a potom sa môže stať čo som tu popísal.

graf: teplota interiér 21°C / exteriér -20°C

Ako by sme sa vedeli tomu brániť?

Ja si myslím že sú tieto spôsoby ochrany:

• buď zabrániť vodnej pare aby sa dostala do tej medzery
• alebo nevyrobiť tú medzeru
• alebo použiť hrubšiu tepelnú izoláciu
• alebo urobiť obe opatrenia naraz, a tým by sme doržali všetky normy tak ako sú uvedené v projekte pre stavebné povlenie,
• alebo ak nedodržíte tesnosť steny a ani celoplošné lepenie, tak namiesto vaty použite polsytrén a ten sa už vodou nenapije. Ale plesni sa nevyhnete aj tak…

 Áno, v projekte máte uvedené na začiatku alebo na konci normy, ktoré keby sme použili pre tento prípad tak by nám povedali v skratke toto:

• dajte tehly v stene ku sebe tak tesne že cez ne neuvidíte na druhú stranu,
• dajte na steny také povrchy ktoré neprepustia pary (za istých predpokladov)
• a fasádnu izoláciu nalepte po celej ploche na stenu.

A napriek tomu, že toto máte de facto v projekte „napísané“, tak vy dovolíte stavbárom aby si to robili ako chcú, a hlavne ako je im lepšie. No je to na vás, vy to platíte, teraz aj potom keď sa to o 15 rokov všetko pokazí…

Nejdem sa venovať možnostiam lepenia tehiel k sebe tak tesne že cez ne nevidíte lebo bojovať s veternými mlynmi nemá cenu 😀 a nejdem sa venovať ani utesneniu tejto steny z vonku aj z vnútra, lebo to som popisoval v iných článkoch, a nejdem sa venovať ani možnosti že namiesto vaty si dáme polystyrén, lebo to je z dažďa pod odkvap, ale pozrime sa na situáciu ak by sme dali hrubšiu tepelnú izoláciu.

Príklady

Príklad 1.

Povedzme, že by sme dali namiesto vaty s lambdou 0,038 W/m.K povedzme vatu s lambdou 0,032 W/m.K, čím hrúbka steny 450mm ostáva.

R konštrukcie = 8,08 m2.K/W

Použijeme pre porovnanie normované teploty povedzme -11°C a 21°C

Tu vidíme že na pomedzí vata/tehla je už teplota v bezpečnej oblasti.

Príklad 2.

Teraz si predstavme že namiesto izolácie 150mm priemernej kvality, teda s lambdou 0,035 W/m.K by sme použili hrúbku 200mm pôvodnej najobľúbenejšej keramickej tehly, čím vznikne stena 500mm.

R konštrukcie = 7,55 m2.K/W

A.) Použijeme pre porovnanie normované teploty povedzme -11°C a 21°C

V tomto prípade sme tiež v bezpečí…

Príklad 3.

A teraz si pozrime ako by to dopadlo keby sme pri hrúbke 500mm použili 250mm tvárnice, a priemerne kvalitnú tepelnú izoláciu 250mm, pri lambde 0,035 W/m.K.

R konštrukcie = 8,7 m2.K/W

A.) Použijeme pre porovnanie normované teploty povedzme -11°C a 21°C

Tu je už teplota cez 15°C

Skúsme teda teplotu vonku znižovať až dovtedy kým povedzme teplota na pomedzí nebude povedzme 12°C

A dostali sme sa na teplotu okolo -30°C

Záver.

A nejako takto je to na rodinnom dome aj pri základoch, v streche, okolo okien atd atd atd. Len všade sú okolnosti iné a aj problémy iné. Keďže ale nechcem aby bol článok moc dlhý tak skončíme pre dnes pri obvodovej stene. Zbytok vecí na osobnom stretnutí 😉