Vypočítajte si cenu svojho domu
SEMARGL SK, s.r.o. 9. Maja 752/16 01004 Žilina
+421 911 613 911

AKO POSTAVIŤ DOM SO SPOTREBOU TYPICKOU PRE DOMY A0

ROK 2021 A MAGICKÁ HRANICA A0 alebo AKO POSTAVIŤ DOM SO SPOTREBOU TYPICKOU PRE DOMY A0 a nepreplatiť ho?

…odpoveď je jednoduchá: nenechať sa oklamať zázračnými materiálmi a metódami výstavby, a  využiť čo najviac znalostí o tom ako fungujú deje v rodinnom dome a jeho okolí.  Aj preto vznikol tento a iné články…

Prešiel nejaký čas a v hlave sa nahromadilo veľa vecí, ktoré by bolo dobre opäť zapísať. Pozrime sa teda na všetko čo už poznáme ale zase z úplne iného pohľadu. 

Článok bude hlavne o:

  • triede A0 a firmách, ktoré vedia zrazu tieto domy s prehľadom stavať no „včera“ nevedeli  postaviť ani nízkoenergetický dom triedy B
  • zjednodušené modely/výpočty vs. realita
  • rekuperácia je naozaj tak potrebná ako sa hovorí
  • o rôznych stavebných materiáloch vs. ich lacnejšie obdoby, a fenomén difúzne otvorených  skladieb
  • a iné

Článok bude ako vždy pomerne dlhý ale každá z tém by mohla byť námetom na knihu takže pôjde o veľmi veľmi skromný výcuc hlavných myšlienok. Samozrejme ako vždy na osobnom stretnutí  vysvetlím viac a odpoviem na otázky potenciálnemu záujemcovi o výstavbu domu.

Pasívny dom .vs. „Pasívny dom“ vs. cena. 

Od 1.1. 2021 bude platiť nariadenie aby všetky nové projekty rodinných domov (RD) odovzdané na stavebný úrad pre vydanie stavebné povolenia na spĺňali hodnotu pre globálny ukazovateľ (viac v  tomto článku) v triede A0, čo je hodnota niečo pod 50kWh/m2.rok, a súčasne majú mať RD  zariadenie pre nútené vetranie vzduchu. V článku o vzduchotesnosti stavieb som písal viac o tom  ako vplýva nútené vetranie na spotrebu energií tesnej a netesnej stavbe. Články nie je teraz nutné si  čítať, lebo neskôr vysvetlím to čo bude pre tento článok potrebné a k nim sa môžete vrátiť na konci  tohto článku. Ak ale niektorí z vás články v priložených linkoch prečítali tak by si mohli myslieť že: „veď už všetko viem a ďalej čítať nemusím“, ale veci nikdy nie sú až tak jednoduché ako by sa  zdalo a v ďalšom texte si budem zdanlivo protirečiť. O tom ale neskôr, a postupne sa k tomu  prepracujeme. Kto by si ale myslel, že už všetko vie, tak tu naozaj s čítaním môže skončiť 😉 

K triede A0 viac

Na Slovensku platí, že do Globálneho ukazovateľa zahŕňame: 

– merné potrebné teplo na vykurovanie. 

To je v podstate skutočná strata energie, ktorá z domu neprikrášlene unikne. Píšem neprikrášlene  preto lebo podľa normy si túto energiu na konci výpočtu krásne upravíme a to napríklad tak, že  energia sa vynásobí pri vykurovaní drevom x 0,1 čím sa aj tá najhoršia stavba okamžite dostane do  triedy 10x lepšej.  

– spotreba energie na ohrev teplej úžitkovej vody (TUV)
– a už nič… 

Kdežto v Nemecku, Rakúsku a inde sa do tohto výpočtu zahŕňa absolútne všetka spotreba  všetkých spotrebičov v RD! Ako iste každému dôjde, tak naša norma je veľmi veľmi mierna, lebo  ak by sme zahrnuli do tohto ukazovateľa aj napríklad varenie na indukčnej varnej doske, pranie,  varenie kávy na rýchlovarnej kanvici a iné, tak RD by bol šmahom ruky v triede A a možno aj B. To len aby ste vedeli, že už len v tomto bode váš RD nie je v triede A1 prípadne A0 ak by ste si ho  porovnali s RD v Nemecku… 

Tu sa mýlite 1. krát ak si myslíte, že máte dom triedy A0 

Dobre…. Na Slovensku ale platí, čo platí a venujme sa tomu. 

Ako som na vyššie uvedenom príklade uviedol ste mohli vidieť, že ak je RD v triede napríklad B  alebo C tak stačí ak si do RD naprojektujeme napríklad krb a hodnota merného tepla na  vykurovanie + spotreba energie na ohrev TUV okamžite znížia 10 násobne a váš dom vám hravo  vyjde v triede A0. 

A ak nevyjde ani tak, tak v projekte „teplotechniky“ alebo Projektové Energetické Hodnotenie  stavby (ide o samostatný projekt k stavebnému povoleniu) sa váš projektant architektúry dohodne s  projektantom „teplotechniky“: „Hej počuj Jano, aj tak sa do toho nikto nevyzná, napíš tam hrúbky  izolácií tak aby ti to vyšlo a dáme to klientovi. Veď je tam výpočtov na mraky a kto by to luštil?“. Áno, je to presne takto.  

V 80-90% prípadoch pri kontrole projektu teplotechniky zistí, že firmy ktoré stavajú RD v triede A1 a A0 majú absolútne nereálne hodnoty v projekte teplotechniky. 

Vždy keď tieto projekty čítam, tak klientom poviem podobnú vetu: Pozrite, treba ísť za  realizátorom a povedať mu, že žiadate do zmluvy napísať, že RD bude vyhotovený podľa  schválenej projektovej dokumentácie. 

Čo by teda nastalo ak by toto realizátor napísal do zmluvy? 

Asi toto…. 

V jednom z posledných prípadov bol RD navrhnutý v architektúre asi takto: – hrúbka izolácie v podlahe 80mm 

  • hrúbka izolácie v streche 300mm
  • hrúbka izolácie v stenách 150mm 

Hodnoty v projekte Teplotechniky boli nasledovné: 

  • podlaha 180mm
  • strecha 360mm
  • steny 200mm

a projektant teplotechniky napísal ku oknám nasledovné hodnoty: 

  • Ug 0,5
  • g (solárny faktor) 0,6 

– a k podmienkam zatienenia, „špinavosti okien“ a uhlu dopadu slnka napísal že ide o ideálny stav  (100%) kedy slnko preniká sklom v ideálnych podmienkach. Tieto hodnoty sa však udávajú čo  najviac reálne ale na Slovemsku to nikomu nevadí lebo na stavebných úradoch tomuto projektu  nikto nerozumie. 

Začnem oknami

Platí, že čím lepšiu hodnotu Ug má sklo tak tým horšiu hodnotu má v solárnom faktore g. Ak mám  sklo povedzme Ug=0,6 alebo 0,7 tak hodnotu g=0,6 nie je až taký problém dosiahnuť, ale pri skle  Ug=0,5 je 60% priepustnosť (g=0,6) solárneho tepla takmer nemožná požiadavka. A ak áno, tak ide  naozaj o drahé sklá ktoré na trhu musí človek hľadať „za bieleho dňa s baterkou“. Solárny faktor g  má vplyv na solárne zisky cez sklá, ktoré ponižujú straty RD, ako aj iné tepelné zisky (od osob,  zariadení, fotovoltiky a podobne) 

Čiže ak by klient takéto sklá žiadal, tak realizátor stavby by sa riadne zapotil ak by také okná dodal. Ak by som mal odhadnúť aké sklá by dodávateľ stavby naozaj použil, tak by som si tipol, že pôjde  o sklá Ug=0,6 a g=0,53, čo sú bežné sklá dodávané do RD. Podotýkam, že nie sú vôbec zlé a ja  osobne by som pokojne použil aj 2-sklá, ale ide v tomto prípade o princíp.

Pokračujem hrúbkami tepelných izolácií. 

Ako ste si všimli tak v teplotechnike boli v: 

– prípade podlahy hodnoty lepšie o 125%
– prípade strechy hodnoty lepšie o 20%
– a v prípade stien hodnoty lepšie o 33% 

Ak by teda klient žiadal od realizátora aby dodržal projekt, tak by musel dodržať hodnoty v  nadradenom projekte ktorým teplotechnika určite je, lebo tento projekt bol podmienkou vydania  stavebného povolenia – trieda A0 

Poznámka: 

V projekte teplotechniky sa dá „čarovať“ ešte na veľa veľa miestach a nakoniec skutočne z RD  triedy B sa hravo dá urobiť RD triedy A0.  

A takto sa z firiem ktoré „včera“ nevedeli dať dokopy RD v triede B „cez noc“ stávajú firmy, ktoré  si hrdo píšu na svoje weby a reklamy, ako oni vedia stavať RD v triede A0.  

Tu sa teda mýlite 2. krát ak si myslíte, že máte dom triedy A0 

Treba si uvedomiť, že ak chcete RD triedy A0 tak musíte splniť aspoň 2 podmienky:

1. musí vám ho vedieť niekto naprojektovať
2. a potom to musí vedieť niekto aj postaviť.
  

Nakoľko RD triedy A0 pozostáva z „milión“ detailov, na ktoré bežný murár povie: „To sa tak  nerobí. To stačí takto, veď takto sa to nerobí… a podobne“. Ja sa snažím takéto domy stavať skoro  10 rokov (k 2020) a niekedy ani sám neviem či to naozaj A0 aj bude, za predpokladu, že nechcem  dom prepchať tepelnými čerpadlami a fotovoltaikou a súčasne nechcem klamať v projekte  teplotechniky.  

Ako dosiahnuť legálne triedy A1 a A0? 

Ale… 

Aby som bol objektívny, tak musím napísať, že naozaj existujú renomované firmy, ktoré A0  postaviť naozaj vedia a súčasne neklamú v projektoch! Tieto firmy to vedia dosiahnuť nasledovne: – použitím tepelného čerpadla na kúrenie a ohrev TUV, 

– a ak to nevychádza stále tak použitím fotovoltaiky. 

Ale… 

Ani toto nie je niekedy pravda a sú firmy, ktoré nepoužijú tepelné čerpadlá ani fotovoltaiku a napriek tomu dosiahnú hodnoty pre A1 alebo A0. Dá sa to dosiahnúť napríklad aj veľkosťou domu. Pýtate  sa ako? Jednoducho. Ak si uvedomíme, že s nárastom podlahovej plochy RD výška stavby  nenarastá, tak zistíme, že nad istú podlahovú plochy začína byť plocha obvodového plášťa menšia  ako podlahová plocha a vtedy (za predpokladu že strecha je vždy izolovaná pomerne dobre)  zistíme, že sa pomery obracajú v prospech mernej hodnoty ktorou vyjadrujeme hospodárnosť budov – kWh/m2.rok. 

Príklady: 

  1. RD o rozmeroch 1x1m má plochu podlahy 1m2 a pri výške steny 3m má plochu plášťa (obvod x  výška) 4m x 3m = 12m2 

Čiže v prípade 1. je pomer plášťa ku ploche podlahy 12:1 ! 

  1. RD o rozmeroch 10×10 má plochu podlahy 100m2 a pri výške steny 3m má plochu plášťa (obvod x  výška) 40m x 3m = 120m2 

Čiže v prípade 2. je pomer plášťa ku ploche podlahy 120:100 alebo 1,2:1 čo je 10x lepšie ako v  prípade 1. 

  1. RD o rozmeroch 20×20 má plochu podlahy 400m2 a pri výške steny 3m má plochu plášťa (obvod x  výška) 80m x 3m = 240m2 

Čiže v prípade 3. je pomer plášťa ku ploche podlahy 240:400 alebo 0,5:1 čo je 24x lepšie ako v  prípade 1. a 2,4x lepšie ako v prípade 2. 

Tu môžete sami vidieť, že ak porovnávame RD o ploche 400m2 s RD o výmere 100m2 tak RD  400m2 vychádza automaticky 2,4x lepšie ako bežné RD ktoré sa snažíme dostať tiež do triedy A0!!! A to už vôbec nebudem písať ako sa to podpíše pod energetickú triedu ak by RD 400m2 bol  poschodový. Pomer by sa oproti RD100m2 bungalov ešte viac vylepšil… 

Nesmieme sa tu ale nechať oklamať POMERNÝM ČÍSLOM ktoré sleduje pomernú hospodárnosť  budov, lebo realita bude taká, že väčší RD bude mať vždy vyššiu spotrebu energie (za predpokladu,  že porovnávame RD v rovnakej triede). 

Z tohto príkladu môžeme môžeme vidieť, že postaviť „malý“ RD (okolo 100m2) a dostať ho  súčasne do triedy A0, bez použitia tepelných čerpadiel, pece na drevo, FVE prípadne použitia iných  aktívnych prvkov, je podľa mňa úloha, ktorú nezvládne za istých okolností asi nikto na svete. Teda  aspoň „na papieri“. 

A tu sa dostávame do rozporu medzi výpočtom a realitou, a túto vetu by som rozdelil na niekoľko  častí. Podľa môjho názoru môžu nastať tieto prípady pri malých RD (okolo 100m2): a.) dom bude v triede A0 na papieri aj v realite. 

Toto podľa mňa nastane vtedy ak je v RD použitý niektorý z aktívnych alebo pasívnych prvkov  úpravy globálneho ukazovateľa, akými sú: 

– fotovoltika, ktorá vystupuje vo výpočte so zápornou hodnotu
– tepelné čerpadlo na kúrenie, ktoré zníži MPT asi 3 násobne
– a samozrejme pec, ktorá všetko zvráti 10 násobne 

alebo, je RD umiestnený v lokalite s relatívne vysokou priemernou ročnou teplotou, a súčasne je  lokalita veľmi slnečná, čím využijeme solárne zisky. Ide najmä o juh Slovenska a krajiny nižšie od  Slovenska na rovinatom teréne. 

b.) dom nebude v triede A0 na papieri ani v realite. 

Toto podľa mňa nastane vtedy ak v RD nie je použitý žiadny z aktívnych ani pasívnych prvkov  úpravy globálneho ukazovateľa. Na základe dlhoročných prepočtov som zistil, že pre väčšinu  Slovenska je za normálnych okolností „nemožné“ aby RD bez technológií z bodu a.) vyšiel  výpočtom na A0. Tými normalnymi okolnosťami je napríklad to, že nikto si nedá na múry  pravdepodobne izoláciu 1000mm polystyrénu, 2x okná za sebou a podobne…. V tomto modeli  predpokladám že RD je postavený naozaj veľmi dobre podľa všetkých zásad pre výstavbu  pasívnych domov, a teda je aj vzduchotesný a má aj rekuperáciu (o nej neskôr). c.) dom nebude v triede A0 na papieri ale bude v A0 reálne. 

V tomto modeli predpokladám východiská z bodu b.) kedy nie sú v RD použité žiadne prvky na  zníženie globálneho ukazovateľa, ale súčasne RD v meraní v realite dosiahne triedu A0. Tu sa zastavím a pripomeniem, že existujú najmenej 2 metódy ktorými sa určuje energetická  hospodárnosť budov. Ide o výpočtovú metódu a metódu meraním reálneho stavu. Samozrejme že  pre potreby úradov sa využíva výpočtová metóda nakoľko metóda meraním by zabrala niekoľko  rokov zisťovania a podľa zákona by bolo nemožné ju uskutočniť pred kolaudáciou, nakoľko v  neskolaudovanom dome nemôžete bývať… Samozrejme neskôr, po pár rokoch vieme energetický  certifikát získaný výpočtom overiť certifikátom vytvoreným meraním reálneho stavu. No priznám  sa že som ešte nikdy nepočul o nikom kto by toto reálne vykonal a vyhotovil z merania certifikát. 

Pri tomto bode sa zastavím a skúsim naznačiť nejaké východiská. 

Podľa mojich skúseností by sme sa mali na vec pozerať takto. Ako som uviedol vo viacerých  článkoch tak kedysi „dávno“ (1992) jeden profesor prišiel pozorovaním a meraním na to, že ak  sledoval vlastnosti materiálov a ich ceny, tak zistil, že aby sme postavili veľmi dobrý a zároveň  relatívne lacný RD, tak musíme dosiahnúť isté parametre. Túto metodiku voláme ľudovo PHPP.  Táto metodika z počiatku vychádzala naozaj aj z cien materiálov, čoho dôkazom je aj fakt že stavba  má byť vzduchotesná, prípadne že stavba by nemala byť v lete chladená. Lebo ak by sme chceli  dosiahnuť nízku cenu stavby tak by sme logicky v tej stavbe nemali chcieť použiť drahé  technológie, prípadne moc hrubé a drahé tepelné izolácie, inak by už nešlo o lacný dom s istou  kvalitou bývania z hľadiska rozloženia teplôt v stavbe. 

Príklad: 

Ako som už písal v inom článku, ak chceme dosiahnuť nízke náklady na kúrenie tak je to možné  dvomi spôsobmi. Ako príklad si uveďme RD povedzme v cene 100.000€: 

  1. postavíme RD po stavebnej stránke čo najlacnejšie (povedzme 70% z celkovej investície)  a do takéhoto domu napcháme rôzne technické zariadenia (TZB) (povedzme 30% z celkovej  investície) tepelné čerpadlo, krb, a fotovoltaiku, čím sa dostaneme kľudne na spotrebu tzv. nulového  domu. 
  2. postavíme RD po stavebnej stránke čo najdokonalejšie (povedzme 90% z celkovej  investície) čím sa stavba dostane do úplne iného stavu z hľadiska straty energie (MPT – merné  potrebné teplo) a do RD už nemusíme dávať drahé TZB (povedzme 10% z celkovej investície). 

Oba domy budú mať približne rovnaké náklady na kúrenie a ohrev TUV a oba domy budú stáť po  započítaní všetkých nákladov na výstavbu približne rovnako. Avšak budú mať pár rozdielov v  reálnom užívaní. 

RD 1.: 

– bude neustále trpieť na výkyvy teplôt, plesne v najchladnejších mesiacoch v roku a pod.  následkom čoho sa ho majitelia budú snažiť prekurovať, 

– bude mať drahé technológie, povedzme že okolo 30.000€ (tepelné čerpadlo, alebo plynová  prípojka, plynový kotol, komín na kotol, nutnosť vodného podlahového kúrenia, záložný krb,  prípadne fotovoltaika) čím narastú náklady na prevádzku už po prvých 10 rokoch užívania stavby  kedy dôjde logicky k výmene niektorých technológií. Táto výmena, prípadne údržba bude stáť  rádovo v desiatkach tisíc €. 

RD 2.: 

– bude mať vplyvom dokonalého návrhu stavebnej časti (neskôr vysvetlím) veľmi nízke straty tepla  (MPT) čím nebude trpieť na výkyvy teplôt, ani na plesne, a teda ho jednak nebude nutné  prekurovať ale samotná spotreba energie na vykurovanie bude tak nízka že si budeme dovoliť  použiť jednoduché zariadenia 

– tento RD teda nemusí používať tepelné čerpadlá, plynové kúrenie, podlahové kúrenie vodné ani  fotovoltaiku, ale vystačí si s jednoduchým kúrením za pár stovák eur. Z čoho vyplýva aj cena  údržby zariadení, ktorá sa pohybuje taktiež v desiatkách až stovkách eur… 

Ak by sme teda zrátali náklady oboch RD po dobu povedzme 30 rokov tak často krát RD1 výjde  nakoniec o 50-100% drahšie ako RD2, no na začiatku stoja v konečnom dôsledku rovnako. Viac v  článku tu. 

POZOR! 

Keď si však dáme RD 2 do výpočtu tak môžeme zistiť, že to údajné lacné kúrenie by v tom RD  neobstálo a jeho spotreba by mala byť v realite vysoká. To je ten príklad o ktorom som písal vyššie  c.) dom nebude v triede A0 na papieri ale bude v A0 reálne. 

Ako ale vieme zabezpečiť to aby RD mal v realite tak nízke straty tepla, aby sme ich dokázali  pokryť z lacného zdroja, a súčasne neplatiť mesačne „pálky“ za kúrenie? A tu sa dostávame k 

ďalšiemu článku. 

Záver k prvej časti

Podľa môjho názoru a skúseností by som veci v zhrnutí popísal asi tak, že: 

A.) určite existuje veľa firiem ktoré vedia postaviť pasívny dom (A1, A0) tak, že spĺňa normu pre  triedy A1 a A0, a reálne má spotrebu zodpovedajúcu triede A1 a A0. O tom niet pochýb. B.) existuje však tisíc násobne viac firiem, ktoré stavajú A1 a A0 iba na papieri ale v realite ide o  domy B alebo C. Niektorí z nich sa však snažia dať klientom ako sa dnes moderne hovorí „viac“ a  prepchajú RD technológiami za desaťtisíce a vsadia na krásny vzhľad fasády, ktoré vždy zaujme a  klienta zláka, prípadne klienta ešte ohúria magickým slovným spojením „difúzna konštrukcia“ (o  tom viac nižšie). Takéto RD stoja rádovo 2000€-4000€/m2 podlahovej plochy. Je to často dané tým, že RD má fasádu prípadne interiér z drahých materiálov, a marketing obsahuje veľa „magických“  slovných spojení, v ktorých sa bohužiaľ niekedy nevyznám už ani ja ….! 

Ak by som sa zameral na serioznejšiu skupinu A.) tak by som zo skúseností povedal, že tieto firmy dosahujú tried A1 a A0 (v skratke A+) trojakým spôsobom: 

  1. stavajú rozlohou „veľké domy“, ktoré dosiahnú tried A+ pomerne jednoducho. Tu ide často o RD v cenách niekde do 2000€/m2 podlahovej plochy do fázy holodomu. Myslím ale  že toto nie je skupina RD (vily, rezidencie) ktorá by zaujala čitateľov tohto webu. Ide totiž o stavby  rádovo cez pol miliona až miliónov €. My sa radšej zamerajme na niečo čo vás všetkých naozaj  zaujíma a tieto skvosty architektúry prenechajme tým ktorí vedia zarobiť 100.000€ mesačne a  viac… 
  1. stavajú relatívne malé RD a triedy A+ dosahujú TČ, plynom, fotovoltaikou, krbom a podobne. V tomto prípade ide taktiež o ceny stavieb do fázy holodomu niekde blízko 2000€/m2 podlahovej  plochy domu. 
  1. stavajú realtívne malé RD a triedu A+ dosahujú primárne dômyselným návrhom RD s využitím čo  najväčšieho počtu pasívnych prvkov, s využitím všetkých znalostí termomechaniky. Takéto domy sú najlacnejšie a vyžadujú najmenej údržby. 

Teória vs. realita a ako navrhnúť naozaj lacný a dobrý dom… 

V tejto téme sa budem venovať tomu ako dosiahnuť stav kedy RD je v triedach A+ a aj jeho  spotreba energií zodpovedajúca týmto triedam, a súčasne nie je drahý, ale cenovo zhodný s takmer každým bežným rodinným domom (cena na m2). 

V úvode len naznačím ako je asi možné tohto stavu dosiahnúť: 

– pri výpočtoch tepelných strát sa neuspokojiť iba s pekne vyzerajúcimi  

zjednodušenými modelmi (priblíženie sa realite) 

– pri návrhu stavby využiť čo najviac pasívnych prvkov (vplyv na spotrebu energií) a  obmedziť v čo najväčšej miere aktívne prvky (vplyv na cenu) 

Môj názor je, že optimálny RD, a nie len tzv. pasívny ale úplne každý zdravý dom má byť  navrhnutý tak aby: 

A – mal príjemnú klímu
B – nebol náchylný na plesne
C – mal vyrovnané teploty v miestnostiach
D – bola jeho cena v normálnych medziach (povedzme 1000-1200€/m2)
E – ho nebolo nutné v lete chladiť klimatizáciou
F – bol skutočne pasívny z hľadiska konštrukcie a nie z hľadiska výpočtu v PHPP G – spĺňal reálne našu požiadavku pre triedy A1 a A0
H – spĺňal aj Nemecku metodiku PHPP (teda aby aj so započítaním varenia, prania a.i. bol s  globálnym ukazovateľom do 120kWh/m2.rok)
I – a dve posledné najzákladnejšie podmienky, aby mal spotrebu naozaj súvisiacu s triedou A1  alebo A0
J – a aby mal dom takmer nulové réžijné náklady na budúce opravy

Záverom môžem povedať k týmto bodom len to, že ak splníte body J a súčasne body H a D tak ste  museli logicky splniť aj všetky ostatné body. 

Priznám sa, že domy ktoré by spĺňali všetky tieto podmienky som ešte nevidel. Dokonca ani  ja som takýto dom nikdy nepostavil. Bolo pár domov ktoré mali šancu toto splniť, a aj spĺňajú  „všetky“ body, ale nakoniec tam varia elektrikou a podobne čiže nie je splnený bod H… Ak si tie podmienky pozriete, tak naozaj nie je jednoduché ich splniť. Skoro všetky by sa splniť aj  dali ale nakoniec to havaruje na cene bod D. Alebo keď už sa aj do ceny zmestíte tak zrazu zistíte,  že RD nespĺňa body F, G, a H. Prípadne keď sa vám podaria body G (naša A0), H (Nemecká A0) a  dokonca splníte aj bod D (cena), tak zistíte že ste to nesplnili podmienkou F (pasívne riešenie) a bod I. Prípadne ak už ste splnili aj to I tak nesplníte to F čiže na dome máte zrazu fotovoltaiku, ktorá už  dnes až tak drahá nie je a ten bod I ľahko splní, no nejde o pasívne riešenie, teda ide o niečo čo sa  naozaj môže pokaziť. V tomto prípade by to až také hrozné ale nebolo lebo fotovoltaika napreduje a  raz bude takmer zadarmo. 

No ani tak ani tak. Ale ako to urobiť aby ste splnili všetko? Teda aby ste postavili dom zároveň  lacný na výstavbu, s nízkymi mesačnými nákladmi a „bez budúcich opráv“? 

Odpoveď sa skrýva v bode F… 

ZJEDNODUŠENÉ MODELY vs. REALITA 

Teoreticky nám normy udávajú spôsob akým by sme mali hodnotiť stavby z hľadiska strát tepla a  my sa ich musíme držať. Lajk, ale častokrát aj „odborníci“ si myslia, že výpočtom uvedeným v  norme sa dopracujú k realite. Ak si uvedomíme všetko vyššie napísané, tak aj lajk musí pochopiť,  že rozdiel medzi výpočtom a realitou môže byť za istých okolností tak ohromný, že výpočet by sme mohli brať do úvahy len ako akýsi náznak smeru, no s reálnou spotrebou sa to nemôže ani zďaleka  porovnávať. Je to vplyvom zložitej dynamiky fyzikálnych dejov, ktoré existujú a vplývajú na stavbu vo veľkej miere no všetci to ignorujeme, ale práve tento rozdiel je dôvodom toho prečo sme síce  šťastní, že máme energetický certifikát A0 ale reálne máme spotrebu 2x až 3x vyššiu. 

Ak sa chceme priblížiť výpočtu tak musíme stavbu dostať čo najbližšie do „výpočtového stavu“. Teda musíme zamedziť všetkým dynamickym dejom súvisiacim s prúdením vzduchu.  

Skúsme si však ešte raz zopakovať ako je to s tepelnými stratami v RD…? 

A.) kde všade vzniká spotreba energie v RD: 

náhodné javy ako: 

  • spotreba energie na varenie 
  • spotreba teplej vody 
  • spotreba energie pri praní 
  • ostatná spotreba energie 
  • spotreba energie na vykurovanie 
  • spotreba energie na chladenie
  • spotreba energie na vetranie 

V tejto skupine spotreby energie je v dnešnej ére relatívne moderných rodinných domov najväčším  „žráčom“ energie hlavne prvá skupina – náhodné javy – preto som ju aj uviedol hneď na začiatku,  ale nikto s kým som sa do dnes stretol si túto časť spotreby vôbec nevšímal. Ľudia sú už totiž tak  oblbnutí reklamami zameriavajúcimi sa na zníženie spotreby kúrením, že u nich dochádza až k istej  forme „paralýzy“ vnímania reálneho sveta a vôbec im nedochádza, že na varenie minú niektoré  rodiny viac energie ako na kúrenie.  

Tu sa pristavím a na tomto príklade uvediem okrajovo ako krásne by sa toto zistenie dalo využiť v  náš prospech. Totiž všetko je iba vecou analýzy a jej správneho vyhodnotenia! Ak by si rodina, ktorá má vysokú spotrebu od varenia uvedomila, že to tak je, tak by ich možno  napadlo, ako by sa akt varenia dal využiť na kúrenie. Naši predkovia to mali vymyslené tisíce rokov a nemuseli mať na to ani vysoké školy. Proste varili na peci, ktorá zároveň aj kúrila. Dnes ale asi  nikto nebude variť na peci (aj keď….) ale máme iné možnosti. Napríklad tak nemoderné varenie na  plyne. Áno, na plyne predsa nemôžeme variť.. Veď ani naša obľúbená filmová hviezda v telenovele  nevarí na plyne pre boha… Hádam my nie sme horší?…. Že? Pritom v dnešnej dobe je mnoho  moderných plynových varných dosiek ktoré sú keramické a súčasne bezpečené. A dokonca sú aj na  gombík 😉 takže to „trápne“ pripaľovanie ktoré by človeku poškodilo nechtíky už nie je tiež  nutné ;-). Áno je to dosť ironické, ale ženy túto stránku aj tak nečítajú a my ostatní 😀 sa nad tým  len zasmejeme… Každopádne ide nám predsa o zníženie spotreby. 

Ďalším príkladom ako využiť niečo v náš prospech je pranie. Niekedy sú ľudia v tak silnej paralýze, že si nedokážu spojiť fakt, že ohrievajú vodu v bojleri napríklad tepelným čerpadlom za 1/3 ceny  ako pri elektrickej energii, a pranie, a to že na pranie sa tiež používa teplá voda. Toto sa dá využiť  napríklad tak, že si kúpime práčku na teplú aj studenú vodu a zrazu nie je spotreba našej práčky  2500W ale iba 300W lebo vodu už nemusíme zohrievať elektrickou špirálou v práčke ale už je  zohriata v bojleri. 

Samozrejme že podobných príkladov je v článkoch o sebestačnosti dosť no sebestačnosť je dnes  veľmi nemoderná téma a niekedy priam až „trestná“. 

No tejto téme sa teraz venovať nejdem. Aj napriek tomu, že vyriešením tejto témy by človek  niekedy nemusel riešiť tému ktorá je nižšie. 

B.) Ak sa zameriame na najviac komerčne sledovanú spotrebu a to spotrebu kúrením (logicky aj  chladenie ktoré spolu úzko súvisia), tak potom by sme to rozdelil asi takto: 

Spotreba prestupom tepla cez obálku stavby: 

  • spotreba prestupom tepla cez steny 
  • spotreba prestupom tepla cez strechu 
  • spotreba prestupom tepla cez okná 
  • spotreba prestupom tepla cez podlahu 

Spotreba prúdením vzduchu: 

  •  spotreba vetraním 

a ďalej uvediem body, ktoré nie je zvykom bežne uvádzať 

  • spotreba nevhodne navrhnutým kúrením (ide o spotrebu ktorá býva kombináciou prúdenia a  žiarenia) 
  • spotreba vplyvom dynamiky prúdenia vzduchu 
  • spotreby vyžarovaním tepla, napríklad oknami do exteriéru (ide o spotrebu žiarením) Pozrime sa na jednotlivé spotreby bližšie. 

SPOTREBA ENERGIE PRESTUPOM TEPLA

Už v predchádzajúcom texte som spomenul príklad ako nám plocha podlahy vs. plochy ostatnej  obálky stavby môže vylepšiť pomerné číslo ktorým sledujeme hospodárnosť budovy. Avšak v tomto texte ide o niečo iné. Tu si ukážeme ako teplo z domu naozaj uniká bez ohľadu na plochu. 

Spotreba tepla prestupom cez obálku stavby. 

Obálkou rozumieme všetko čo ohraničuje interiér, v skratke povedané. Straty cez túto obálku sú  závislé od: 

– plochy obálky (steny, okná, strecha, podlaha) 

– rozdielu teplôt medzi interiérom a exteriérom 

Aspoň takto nejako si to predstavujeme. Naše predstavy sú takéto preto, lebo podrobný výpočtový  model, ktorý by sa zaoberal dynamikou prestupu tepla cez stavebné konštrukcie by bol výpočtovo  zložitý a nebolo by prakticky možné sa dopracovať seriózneho výsledku. Norma, napríklad aj STN  

73 0540 a iné, preto uvažujú s istými zjednodušeniami, kde si vystačíme so základnými výpočtami,  ktoré zvládne aj človek priemerne znalý problematiky, nehovoriac o projektantovi, ktorý robí tieto  výpočty v projekte teplotechniky alebo v energetickom certifikáte. Uvažujeme o ideálnom stave  materiálov a dejov ktoré na ne pôsobia. 

Pre určenie energetickej hospodárnosti rodinného domu si vlastne vystačíme s týmto  zjednodušeným modelom, ktorý sa nezaoberá všetkými vplyvmi jednak v konštrukcii, ale aj v jej  okolí. 

Deje sú však omnoho zložitejšie. To si ukážeme nižšie. 

SPOTREBA ENERGIE ŽIARENÍM TEPLA 

Ďalšou skupinou strát tepla je už vyššie naznačená skupina strát žiarením tepla. Sem som zahrnul spotrebu vplyvom zle navrhnutého kúrenia a vyžarovania tepla z interiéru cez  okná. Projektanti si túto skupinu strát vôbec neuvedomujú a ani len empiricky (skúsenosťou) sa  nesnažia tieto straty znižovať už pri návrhu rodinného domu (RD). Čo je naozaj škoda, lebo nejde  naozaj o zanedbateľné straty. 

Najväčšie straty v tejto skupine strát dosahujú okná a vykurovacie telesá, alebo ako som spomínal  vyššie ide o nevhodne navrhnuté kúrenie.  

U okien je strata pravdepodobne ľahko predstaviteľná pre každého čitateľa. Ide o jednoduché  vyžarovanie tepla z interiéru do exteriéru. Toto vyžarovanie je tok energie a ako vieme z  termodynamickej vety – energia sa šíri vždy z miesta kde je jej viac na miesto kde je jej menej –  takže teplo z interiéru môže unikať iba vtedy ak je vonku chladno prípadne je vonku tma (v lete ide  o opačný tok). Okná majú jednu zvláštnosť o ktorej málokto vie – sklá majú na sebe rôzne kovové  povlaky ktoré majú zabraňovať tomu aby žiarenie cez ne prenikalo. Najčastejšie ide však o  pokovenie v smere interiér/exterirér čo je pre zimu správny smer. V lete je to však na škodu, ale o  tom neskôr.  

Ako by sme sa ale v zime vedeli tejto strate brániť? Ja si myslím, že už asi tušíte, že  najjednoduchšou ochranou je napríklad záves, alebo z exteriéru už menej účinná okenica, roleta,  žalúzia, a podobne. K závesom sa ešte vrátime… 

U vykurovacích telies už ide o zložitejšie deje. Človek by si povedal, že ak má dom nejakú sumárnu stratu tepla tak, že nezáleží na tom kde bude vykurovacie teleso umiestnené a vždy musí  vykurovacia sústava dodať do interiéru rovnakú energiu. Teda ak budeme dodávať energiu  podlahou, radiátorom, špirálou vo vzduchotechnike, prípadne iným spôsobom, tak vždy dodáme  domu rovnakú energiu. Toto však platí iba teoreticky a rozdiely môžu byť aj 50%.

Najlepšie si to vysvetlíme na príklade umiestnenia radiátora. Z minulosti kedy sa stavali RD s  veľmi vysokou spotrebou tepla sme podvedome zistili, že radiátor je najlepšie umiestniť pod okno a to preto aby okno z vnútra nezamŕzalo alebo z neho netiekla voda. Čo sa ale deje keď je radiátor na  obvodovom plášti? Teplota steny stúpne na istú teplotu a za stenou je v zime veľmi nízka teplota  čím dôjde z veľkému rozdielu teplôt a zvýši sa ako keby nejaká zdanlivá „účinnosť straty tepla cez  stenu“ a spotreba je vyššia ako by mohla byť. Ak si ale uvedomíme že okná dnes majú pomerne  vysoké tepelné odpory (R=2) a do exteriéru môžeme umiestniť roletu, okenicu a pod., tak námrazy  by sme sa báť nemuseli a radiátor by sme už pod okno umiestniť nemuseli. Ak by sme ho potom  umiestnili napríklad na priečku medzi dvoma miestnosťami, tak teplota za radiátorom by bola taká  istá ako pred ním a stalo by sa to, že radiátor by hrial menej pri tej istej teplote miestnosti a spotreba by klesla o cca 20% (niekedy aj viac).  

Nehovoriac to, že radiátor umiestnený pod oknom má vysoké straty aj vplyvom žiarenia cez sklo  okna. 

Podlahové kúrenie je na tom podobne. Teplota pod ním je už síce vyššia ale plocha je o dosť vyššia. Najideálnejšie kúrenie pre dosiahnutie najmenšej jalovej straty je vykurovanie vzduchom, ktoré je  však možné iba v stavbách kde je nízka merná potreba tepla (MPT), nakoľko vzduch má nízku  tepelnú kapacitu a aby vykuril dom s vysokou stratou tepla tak by sme ho museli použiť veľmi  veľmi veľa a v dome by sme mali prievan. 

Tu sa mýlite 3. krát ak si myslíte, že máte dom triedy A0 v prípade, že máte zle navrhnuté kúrenie. 

Ak si uvedomíme ako ktoré kúrenie funguje tak po menšej úvahe poľahky zistíme kde a aké kúrenie v dome použiť tak aby sme zbytočne nezvyšovali spotrebu a nedostávali sme sa so spotrebou do  vyššej energetickej triedy akú máme v energetickom certifikáte. Niekedy je vhodné podlahové  kúrenie, niekedy radiátory, niekedy infra kúrenie, inokedy vzduch, atd atd atd. Vycucať si kúrenie z  prsta bude pravdepodobne viesť vo väčšine prípadov len k zbytočným jalovým stratám energie.  Treba si uvedomiť, že všetko má isté zásady a to že my o nich nevieme neznamená že neexistujú a  že to niekto nevie. 

SPOTREBA ENERGIE PRÚDENÍM VZDUCHU 

Ďalšou skupinou ako sa teplo šíri je už spomínané prúdenie tekutiny, v našom prípade ide o plyn  teda vzduch. Ide o azda najmenej známy vplyv na spotrebu energií v rodinnom dome. Toto prúdenie by som rozdelil na tieto skupiny: 

  • prúdenie vzduchu v interiéri 
  • prúdenie vzduchu v exteriéri 
  • prúdenie vzduchu v stavebnej konštrukcii 

Všetky spomínané straty sú tak komplexné, že nie je možné „vypočítať“ ich vplyv takmer ani  teoreticky, nie to prakticky. Je preto logické, že vplyv týchto strát sa ani v bežnom výpočte  nevyskytuje. Existuje akýsi náznak výpočtu strát vetraním ale ide len o veľmi zjednodušený  výpočet nakoľko nezohľadňuje tesnosť stavby a ostatné vplyvy dynamických dejov v plynoch. 

Prúdenie vzduchu v exteriéri. 

Ide v podstate o vietor ktorý stavbu obmýva a odoberá z nej teplo intezívnejšie ako keby vietor  nefúkal. Niektoré výpočty zahrňujú aj veternosť lokality no v projekte teplotechniky tento výpočet  nenájdete.  

2/3 vetrov je práve vo vykurovacom období a práve vtedy by sme chceli aby ich bolo čo najmenej.  Pred vetrom sa vieme chrániť napríklad tzv. predsadenou UZAVRETOU fasádou. Ľudia si ju dávajú  na stavbu hlavne kvôli dizajnu netušiac, že jej vplyv je ohromný v zime aj v lete, prípadne tí  rozhľadenejší si ju navrhnú na fasádu kvôli letnému slnku kedy predsadená fasáda ochladí povrch  stavby. No najväčší vplyv má práve v zime.

V lete predsadená fasáda pôsobí na ochladzovanie tak, že ju vyhotovujeme ako predsadenú  OTVORENÚ fasádu čo ako ste si všimli je rozdiel oproti zimnému režimu. V lete ju potrebujeme  otvorenú preto aby sme využili prúdenie zohriateho vzduchu za ňou smerom hore a zospodu  nasávanie chladnejšieho vzduchu ktorý povrch stavby ochladí. 

Predsadenú fasádu je však trochu problém vyhotoviť uzatvárateľnú. V každom prípade je lepšia  akákoľvek ako žiadna. 

Niečo podobné nastáva aj v okolí okien a tak isto ako na fasáde sa vieme pri oknách brániť  použitím nejakej pevnej protiveternej bariéry. Napríklad okenica, roleta, žalúzia.  

Predsadenou fasádou však nevylepšíme stav ktorý máme uvedený v energetickom certifikáte! Iba sa k nemu priblížime, lebo okolie stavby ako keby dostaneme do termicky statického stavu, s čím aj  energetický výpočet uvažuje. 

Okná sú zaujímavý prípad, o ktorom napíšem viac nižšie. 

Prúdenie vzduchu v interiéri. 

Vo vnútri stavby vzniká významné prúdenie vzduchu hlavne vplyvom rozdielnych teplôt povrchov.  Najvýznamnejšie prúdenie vzniká v okolí okien, ktoré sú v lete prehriate a v zime podchladené.  Sami ste už iste viac krát mali pocit že vám v zime fučí okno pri čom ste mali úplne nové vymenené okná a čudovali ste sa ako je to možné. Ida ale o klam, ktorý je spôsobený práve klesaním  chladného vzduchu na povrchu studeného skla. Tento pohyb vzduchu je až tak extrémny, že sa vám  v izbe vzduch doslova roztočí. Podobne sa to deje aj v lete iba s tým rozdielom, že vzduch sa točí  opačným smerom. Každou touto otáčkou vzduchu v zime je vzduch chladnejší a chladnejší nakoľko sa teplo odovzdáva cez sklo do exteriéru intenzívnejšie. Ide o stratu tepla s ktorou výpočet v  certifikáte neuvažuje a celkovú stratu energie na kúrenie vie zvýšiť o vysoké hodnoty. Vplyv je viac ako 20%. 

Aby sme sa priblížili energetickému certifikátu, ktorý uvažuje iba so statickými dejmi, tak by sme  museli nejako rotáciu vzduchu zastaviť. Opäť je riešenie jednoduché. Použitím závesu ktorý  prekryje okno minimálne v šírke okna vpravo aj vľavo dosiahneme stav podobný výpočtovému  modelu z certifikátu. 

Okná sú zaujímavý prípad, o ktorom napíšem viac nižšie. 

Prúdenie vzduchu v stavebnej konštrukcii. 

Ide hlavne o prúdenie vzduchu v pórovitej tepelnej izolácii, ktorá nastáva vtedy ak sa tepelná  izolácia prehreje. Vplyvom prehriatia napríklad vaty na teplotu 70°C čo je v lete úplne bežné dôjde  k tomu, že sa lambda tejto izolácie zhorší najmenej 2x. My sa potom v lete čudujeme prečo sa nám  interiér tak ľahko prehrial aj napriek tomu že máme na fasáde 300mm vaty. S polystyrénom sa deje  s lambdou niečo podobné ale princíp je iný. 

Podobný jav popisujem aj pri tepelnej izolácii penové sklo v základoch. 

Vieme sa tomuto efektu brániť podobne ako na fasáde alebo v interiéri. Stačí ak zabránime aby  vzduch v izolácii prúdil. Niekedy sa to ale dá urobiť veľmi veľmi obtiažne. Pri vate pomôže  predsadená fasáda čiastočne vplyvom ktorej sa vata až tak neprehreje.  

Keďže som už spomenul zmenu lambdy (pripomeniem, že ide o súčiniteľ tepelnej vodivosti a ide o  materiálovú konštantu pre každý materiál), tak pri tejto situácii chcem zopakovať z  predchádzajúcich tém, že lambda sa mení rôznymi vplyvmi: 

  • so zvyšovaním hrúbky materiálu sa zhoršuje 
  • so zvyšovaním delta T sa zlepšuje 
  • a nehovoriac o rôznych anomáliách ktoré ju taktiež zhoršujú 

Preto si nesmieme myslieť, že ak má kamarát 100mm tepelnej izolácie napríklad vatu s lambdou 

0,035, pri 20°C tak aj naša vata o hrúbke 300mm, teplote povrchu 40°C a vlhkosti 15% bude mať  lambdu takú istú. V žiadnom prípade! Jej hodnota bude horšia vplyvom väčšej hrúbky, vyššej  povrchovej teploty, a vlhkosti.  

Záver. 

V skratke napísané – najväčšie problémy vo výpočtoch nám robia nasledujúce veci: – tepelná vodivosť materiálov sa stále mení, či už s hrúbkou, teplotou alebo vplyvom iných  pôsobení na materiály a preto nemôžeme zakaždým uvažovať s lambdou ktorá je uvedená v liste  výrobcu! V lete sa musíme na tepelné izolácie pozerať inak, v zime inak, keď je vonku vlhké  prostredie tak tiež inak (ak nemáme izolácie nejako ochránené pred konkrétnym vplyvom). Mali by  sme preto vždy urobiť niekoľko modelov, a tepelné straty alebo tepelnú záťaž (leto) počítať vždy s  inou lambdou pre konkrétne extrémne podmienky a prinajhoršom sa nad výsledkom aspoň  zamyslieť. Aby sme sa ale vôbec dostali k týmto výpočtom, tak musíme dokonale poznať skutočné vlastnosti materiálov, ktoré však výrobcovia nikde neudávajú! 

reálne deje v okolí stavebnej konštrukcie tvorené prúdením vzduchu, a samotné prúdenie  vzduchu v interiéri spôsobuje zvýšenie tepelných strát oproti zjednodušenému výpočtu. Preto by  sme sa mali snažiť nežiaduce prúdenie čo najviac odstrániť a tým sa priblížime čo najviac  zjednodušenému výpočtovému modelu, ktorý nám predpisuje norma. 

nevhodný spôsob a druh vykurovania vždy zvýši reálnu spotrebu energií oproti zjednodušenému výpočtu. Preto by sme sa vždy mali zamyslieť nad celou situáciou v rodinnom dome a na základe  komplexnej analýzy si uvedomiť si ktorý druh kúrenia použijeme. Správny výber kúrenia často  súvisí už s použitým druhom základov a.i. 

a nakoniec sa ukázalo, že tie najlacnejšie veci ako závesy a okenice (príp. iné) nám vedia veľmi  dobre dopomôcť k tomu aby sa náš dom dostal do stavu podobnému zidealizovanému  normovanému výpočtu prípadne aj do lepšieho stavu. O čom už ale viac v nasledujúcom texte. 

PASÍVNE PRVKY a ich spolupôsobenie  

V úvode sa vrátim opäť k slovnému spojeniu pasívny dom. Ja vidím pasívny dom asi takto: A.) Treba rozlišovať Pasívny dom podľa funkcie a konštrukcie, a Pasívny dom podla nejakej normy. Kým norma nám povoľuje využívať aj aktívne prvky pre dosiahnutie nízkych spotrieb energií,  tak pasívne riešenia nám to umožňujú tiež, no pasívne riešenia sú väčšinou „zadarmo“, kým za  aktívne prvky musíme zaplatiť niekedy desiatky tisíc eur a na ich neskoršiu údržbu prípadne  výmenu použijeme v konečnom dôsledku ešte viac peňazí. O tomto som už ale písal v článku pred  týmto. Bohužiaľ toto si neuvedomuje asi nikto s kým som kedy komunikoval na túto tému. Je však  veľa ľudí ktorí nakoniec pochopili výhody pasívneho domu podľa konštrukcie oproti norme.  Myslím si že čitatelia tejto stránky chcú mať RD čo najlacnejší a údržbou čo najjednoduchší.  B.) “pasívny dom” či už taký alebo onaký sa dá postaviť z papiera, zo železa, z keramiky, v  podstate z čohokoľvek ak poznáme dokonale alebo čo najdokonalejšie vlastnosti materiálov.  Materialy však musíme vyberať na základe nejakej analýzy a nie na základe JPP prípadne iného  „sofistikovaného“ spôsobu typu: ja mám pocit, lebo iba vtedy vieme splniť podmienku lacného  RD…. 

C.) pasívny dom by mal využívať v maximálnej miere spolupôsobenie jednotlivých pasívnych  a ak sú prítomné aktívne tak aj aktívnych prvkov!!! Tu zopakujem moje tvrdenie, že ak by sme  nasledujúcich 100 rokov už nič nevynašli ale iba zdokonaľovali to čo už sa vynašlo za posledných  

500 rokov, tak by sme mali čo robiť aby sme našli všetky modely spolupôsobenia medzi  jednotlivými javmi. 

D.) cena pasívneho závisí potom od kvality návrhu a od schopnosti postaviť tento RD bez čo  najviac chýb. Cena týchto RD potom môže byť v rozmedzí 1000€ až 3000€ na m2 podlahovej  plochy RD do fázy holodomu. 

K tejto téme som toho popísal už naozaj moc preto iba v skratke. Tento dom by som nazval  optimálny RD, lebo ako som spomínal pasívne riešenia sú naozaj tie najlacnejšie. Veď slnko, teplo  Zeme, gravitácia, vietor a podobne sú úplne zadarmo. Teda aspoň zatiaľ kým nám ich nezdania.  Možno sa smejete, ale napríklad také „slnko a vietor už zdanené nepriamo máme“! Ide o povinné  zdanenie fotovoltických a veterných (ale aj iných) elektrární.  

Vymenujem len v skratke niekoľko riešení: 

  • využitie tepla/chladu zo zemného registra nasávaného vzduchu (alebo vodný) – využitie slnečného žiarenia pri zohrievaní interiéru cez sklo 
  • využitie stromov na tienenie interiéru v lete 
  • využitie závesov v interiéri v zime aj v lete 
  • využitie protiveternej ochrany fasády stavby v zime a tej istej fasády v lete – využitie terénnych prvkov  
  • využitie svetlíkov v tmavých miestnostiach 
  • využitie odpadovej energie na kúrenie, pranie, chladenie a podobne 
  • využitie iných odpadov v náš prospech 
  • využitie neobytných objektov  
  • a mnoho iných pasívnych riešení a ich kombinácií.  

Príklad 1: 

V článku o efuzivite materiálov som písal o tom ako je možné, že drevo aj keď nakoniec do seba  pojme asi o polovice menej tepla ako betón, tak v konečnom dôsledku má lepšiu akumulačnú  schopnosť ako betón. Je to spôsobené práve jeho efuzivitou, ktorá dokáže teplo v dreve udržať tak  dlho, že kým je betón už dávno chladný tak drevo ešte stále pomaly a v dostatočnej miere teplo  uvoľňuje čím sa pre nás stáva využiteľnejšie ako akumulant tepla. Avšak aby sme do dreva toto  teplo dostali a nemuseli na to čakať tak isto dlho ako teplo uvoľňuje, tak musíme použiť kúrenie s  vysokým pomerom infra zložky. Na toto nám poslúžia napríklad infra fólie. Ale z infrafólií už  nemáme iný úžitok len ten že kúria. Ak ale niekto použije ako zdroj vykurovania pec, tak nám v  dome vznikne jednak infra ale aj zariadenie na ktorom môžeme prípadne variť (chata, chalupa), a  ohrievať teplú vodu na umývanie. Ale táto synergia pokračuje ďalej. Teplú vodu ktorú sme  získali takmer zadarmo môžeme použiť do práčky s prívodom teplej vody a pranie sa stane  energeticky nenáročným procesom. Ale stále sme neskončili! Ak túto pec rozumne navrhneme, tak  v nej môže vzniknúť priestor v ktorom môžeme mať položený čajník s čajom a ten nemusíme stále prihrievať (a podobne). Ale stále nie sme na konci. Drevená konštrukcia z masívneho dreva nám  súčasne pôsobí ako protihluková bariéra.  

Aby sme však zabránili úniku sálavého tepla z pece cez okná, tak na okná dáme ťažké závesy, čím  ale funkcia závesom nekončí. Závesy nám pomôžu udržať teplo v stavbe aj v čase kedy nekúrime  ale iba teplo udržiavame do nasledujúceho dňa teda keď spíme, a to spôsobom takým, že  zabraňujú rotácii vzduchu v miestnosti vplyvom chladného skla (voda na skle sa dá vyriešiť veľmi  ľahko). Závesy tiež zabraňujú prehriatiu RD v lete.  

OKNÁ – sklá okien 

Príklad 2. 

V tomto príklade uvediem jednu zaujímavosť. A to takú, že okno s dvojsklom môže byť pre pasívny  dom za istých okolností veľkou výhodou. Teraz ma určite zožerú predajcovia okien, ale vysvetlím  to na nasledujúcom spolupôsobení viacerých vplyvov, ktorých výsledkom bude energetický  výhodnejší stav ako pri klasickom alebo tradične modernom usporiadaní s 3-sklom. 

Ako by malo vyzerať ideálne sklo okna? 

– tepelný odpor by mal byť čo najvyšší

– priepustnosť solárneho žiarenia z vonku dnu v zime by mala byť čo najvyššia – priepustnosť solárneho žiarenia z vonku dnu v lete by mala byť čo najnižšia – priepustnosť tepelného žiarenia z dnu vonku v zime by mala byť čo najnižšia – priepustnosť tepelného žiarenia z dnu vonku v lete by mala byť čo najvyššia – priepustnosť viditeľného svetla z vonku dnu by mala byť čo najvyššia 

– priepustnosť viditeľného svetla z dnu vonku by mala byť čo najnižšia 

– protihluková ochrana v oboch smeroch by mala byť čo najvyššia 

Tepelný odpor sa zvyšuje najčastejšie zvyšovaním počtu skiel, ich povrchovou úpravou, a použitím inertných plynov v medzerách. 

Naopak však pridaním každého skla sa priepustnosť solárneho žiarenia znižuje asi o 15% a  priehľadnosť sa znižuje tiež asi o 10%. 

Čiže čím máme viac skiel, tým máme lepší tepelný odpor ale menšie solárne zisky a viac  „tmy“ v interiéri. 

Preto vždy hľadáme kompromis a keďže si ľudia nevedia poradiť inak, a projektanti netušia o iných možnostiach, prípadne norma nemá metodiku na iné modely, tak sa nakoniec 99,99% ľudí rozhodne pre sklo s 3-sklom a čo najvyšším solárnym faktorom. 

Pre nás by však bolo ideálne okno s vysokým tepelným odporom, najlepšie lepším ako pri 3- skle, a súčasne so solárnym ziskom ako pri 1-skle. Ako to však dosiahnuť? Veľmi jednoducho, ak už viete ako. No nekonečne zložito ak neviete ako. 

  1. Jeden výrobca okien vsadil na preklápacie okná. Ide o okno ktoré je možné pred letom a pred zimou obrátiť o 180° čím sa sklo stáva priepustné vždy v jednom smere viac a v inom menej. V lete keď  potrebuje neprepustiť teplo z vonku dnu tak ho dá pokovenou vrstvou smerom von, a v zime keď  potrebuje zabrániť úniku tepla z vnútra von tak okno otočí pokovenou vrstvou smerom dnu.  Nevyriešil však problém so solárnym ziskom. 

    Tento problém sa dá vyriešiť napríklad tak, že použijeme 2ks okien za sebou s 2-sklom. Je to niečo  podobné čo používali naše staré matere ktoré mali tiež dve sady okien za sebou. Keď je vonku  chladno a nesvieti slnko tak silno aby to malo pre nás zmysel, tak máme obe okná zavreté a  dosiahneme tepelný odpor 2 tak isto ako pri jednom okne s 3-sklom (Ug=0,5 je to isté ako R=2,  lebo R=1/U). Toto riešenie má však ten problém, že svetlo prechádza cez 4 sklá a svetla dostaneme  do domu naozaj málo. Samozrejme okná s preklápacími sklami aj 2ks okien s 2sklom je drahé  riešenie a aj tak neposkytuje ochranu vo všetkých prípadoch ktoré by sme potrebovali. 
  1. Spolupôsobenie.
    Ja navrhujem iné riešenie, ktoré som spomínal už vyššie a to viac krát. 

Zopakujem si požiadavky na sklo v okne a napíšem aj spôsoby ako sa jednotlivé vlastnosti dajú  dosiahnúť: 

  • tepelný odpor by mal byť čo najvyšší – zvýšením počtu skiel, alebo *inou ochranou skla. – priepustnosť solárneho žiarenia z vonku dnu v zime by mala byť čo najvyššia – znížením počtu  skiel a antireflexnou vrstvou 
  • priepustnosť solárneho žiarenia z vonku dnu v lete by mala byť čo najnižšia – znížením počtu  skiel 
  • priepustnosť tepelného žiarenia z dnu vonku v zime by mala byť čo najnižšia – zvýšením počtu  skiel a pokovením skiel, alebo *inou ochranou skla. 
  • priepustnosť tepelného žiarenia z dnu vonku v lete by mala byť čo najvyššia – znížením počtu  skiel a pokovením antireflexnou vrstvou 
  • priepustnosť viditeľného svetla z vonku dnu by mala byť čo najvyššia – znížením počtu skiel a  antireflexnou vrstvou 
  • priepustnosť viditeľného svetla z dnu vonku by mala byť čo najnižšia – reflexnou/zrkadlovou,  alebo tmavou vrstvou, alebo *inou ochranou skla.
  • protihluková ochrana v oboch smeroch by mala byť čo najvyššia – zvýšením počtu skiel, alebo  hmotnosťou skla, prípadne špeciálnymi tesneniami, alebo *inou ochranou skla. 

Pozn.: 

, alebo *inou ochranou skla. – k tomuto sa ešte vrátim. 

hm… Keď sa na to pozrieme, tak raz tak a raz inak. Nedokážeme sa zhodnúť na ničom pri výrobe  skla preto ako som písal volíme kompromis. 

Zhodneme sa určite ale na tom, že počet skiel v jednom okne meniť už nevieme. Preto sa musíme  rozhodnúť koľko skiel zvolíme už na začiatku. Naznačil som nejaké iné riešenie, ktoré je  zvýraznené hviezdičkou (, alebo *inou ochranou skla.). Z toho vidíme, že je asi možná nejaká iná  ochrana okna/skla, čiže ak použijem nižší počet skiel, tak máme asi šancu ostatné funkcie okna  zabezpečiť.  

Povedzme, že by sme si dali na dom okná s 1-sklom. 

Táto možnosť by bola zaujímavá z hľadiska solárnych ziskov ktoré by sme vedeli zdvihnúť až na  g=91% pri špeciálnom skle (Saint Gobain – planilux). Ak by sme pred a za sklo vždy vložili (,  alebo *inou ochranou skla.) povedzme dosku z polystyrénu, tak pri chladných dňoch alebo v lete  by sme mali vyriešené všetky ostatné požiadavky na sklo (okrem hluku, to sa však vyriešiť dá  ťažkou doskou). Ako by ale toto vyzeralo? Možno by sme zaviedli novú módu a ujalo by sa to 🙂 Každopádne je to riešiteľná situácia, ale v istých prípadoch by nám toto riešenie krajne  nevyhovovalo. A to vtedy kedy by sme potrebovali dostať do domu svetlo aj napriek tomu že je  vonku -20°C. 1- sklo by nám totiž urobilo v tomto prípade viac problémov ako v iných  obdobiach osohu nakoľko hodnota Ug by bola okolo 5,7 čo predstavuje hodnotu R=0,17 !!! 

Čo tak použiť okno s 2-sklom? 

Okná s 2-sklami sa prestali v istej dobe vyvíjať ale aj napriek tomu Saint Gobain dokázal vyrobiť 2- sklo CLIMAPLUS – ONE ktoré dosiahlo Ug=0,9, čo je R=1,11. Pre porovnanie bežné 3-sklo má  Ug=0,5, R=2, čiže nie sme až tak ďaleko, a povedzme si pravdu aj R=2 je v podstate nič ak  uvážime že obvodový plášť má R=9 až 12. Lenže ani tu by sme moc vody nenamútili keďže sklo  má solárny faktor ako keby sme mali 3-sklo (52%). Takže hľadajme ďalej a nájdeme sklo  Climaplus XN ktoré má Ug=1 a g=65% a priepustnosť svetla Lt až 82%. Ak ale človek hľadá  ďalej tak zistí, že existuje 3-sklo Climatop – LUX, ktoré má Ug=0,6 (presnejšie 0,56 ale  zaokrúhluje sa smerom hore na 0,6), g=62% a Lt=73%. Sklo Cllimatop – LUX je naozaj  vynikajúce sklo pre pasívne domy ale ešte nikdy mi ho nikto nedokázal dodať preto som hľadal  niečo lacné, dostupné a efektívne. Ako sme videli v texte pred tým, tak projektanti si radi do  energetických certifikátov vyberajú práce takéto sklo ale pridávajú mu hodnotu Ug=0,5 čo som  zatiaľ nikde nenašiel…. V tejto časti sa zameriam na radu pre vás: nenaháňajte sa silou mocou za  sklami s nízkym Ug, ale vždy zoberte do úvahy aj vašu lokalitu, a ak vám okolie domu dovolí  využívať slnko tak sa zamerajte na solárny faktor aj na úkor Ug, ktoré sa dá vždy nejako vylepšiť  ako uvidíme nižšie.  

Vráťme sa teda ku klasickým lacným 2-sklám Climaplus-XN s Ug=1, g=65%, Lt=82% (bežné lacné 3-sklo má Ug=blízko 0,6, g=53%, Lt=71%). Treba si uvedomiť že ak máme k dispozícii pri 3-skle  g=asi 52-53% tak nárast na 65% je o 22-25%. Čo znamená, že ak slnko zasvieti tak dostaneme cez okná do interiéru o 22-25% viac tepla zo slnka, čo naozaj nie je málo za predpokladu, že sa vieme  pri Ug=1 (prípadne aj Ug=0,6, lebo ani to nie je bohvie aká hodnota) ochrániť pred chladom v zime  a teplom v lete. 

Ako som vyššie uvádzal, ak v okolí skla prúdi vzduch, tak odvod tepla je zdanlivo vyšší. Ak by sme v okolí skla prúdenie vzduchu zastavili, tak by sme sa dostali do výpočtového stavu, a ak by sme  okolo skla vedeli vytvoriť akúsi „bublinu“ teplého vzduchu, tak by sme straty vedeli aj znížiť oproti

výpočtu. Sklo ktoré nemá prúdenie vzduchu v jeho okolí zastavené sa správa ako keby sklo s 2x až  3x horšími vlastnosťami prestupu tepla. Takto to máme všetci na našich novostavbách a myslíme si  akéže to my máme moderné okná. No ak si porovnáme okná našich pradedov, ktorí mali dve okná  za sebou s jedným sklom, z vonku mali okenicu, a z vnútra závesy, a začali by sme merať straty cez celú túto skladbu, tak by sme zistili, že ich tepelné straty boli možno nižšie ako tie naše pri  modernom 3-skle.  

Zaujímavosťou na tomto usporiadaní je to, že okenicu vieme otvoriť a záves odhrnúť a vtedy vieme do interiéru dostať naozaj významné teplo od slnka. Samozrejme že ak by sme vedeli znížiť počet  skiel až na 1 tak by bolo toho tepla ešte viac. 

A tu nastupuje opäť spolupôsobenie viacerých prvkov, ktorým v tomto prípade môže byť zimná  záhrada (taktiež pasívne riešenie vykurovania a protiveternej ochrany), ktorej plocha skla je X  násobne väčšia ako plocha okna, a cez túto plochu väčšinou 1-skla prenikne do priestoru zimnej  záhrady (ZZ) vyše 80% solárneho tepla, ktoré sa v ZZ hromadí a my ho môžeme jednoduchým  ventilátorom (10€) vháňať do interiéru ak by sme chceli, čím opäť znížime tepelné straty stavby.  Samozrejme využitie ZZ nie je iba takéto, ale ide aj protiveternú ochranu časti múru, ide o priestor  na bývanie, atd atd atd. Avšak tento priestor je najmenej 2-3x lacnejší ako stavba určená na  primárne bývanie. 

Nejdem o tomto spôsobe znižovania tepelných strát písať viac, lebo v iných článkoch na tomto  webe je toho napísaného celkom dosť. Ale ešte raz pripomeniem, že ak dostaneme veci do kvázi  rovnovážneho stavu prípadne vytvoríme zdanlivo nevýznamné bariéry a teplu ako keby „zavrieme“  vstupné dvere do konštrukcie (vyjadrujeme aj koeficientmi Rsi, Rse), tak aj napriek tomu, že STN  výpočet nedokáže tento stav metodicky podchytiť, tak my reálne vieme straty výrazne znížiť, čo u  okien nie je zanedbateľná hodnota. 

Záver 

Uviedol som len pár príkladov pasívnych prvkov a javov a ich spolupôsobenie no existuje  nekonečné množstvo kombinácií. K nim sa však vieme dopracovať iba vtedy ak dokonale poznáme  procesy ktoré v rodinných domoch prebiehajú, a tiež za predpokladu, že poznáme dokonale vlastni  materiálov a stavebných konštrukcií a prvkov používaných v rodinných domoch.  

OSTATNÉ METÓDY ZNÍŽENIA STRÁT TEPLA 

Rekuperácia mýty a realita 

Ďalšiu možnosťou zníženia tepelných strát je úplne vylúčenie tzv. REKUPERÁCIE zo stavby! Nie, nepomýlil som sa 🙂 A ľahko toto tvrdenie dokážem. Zámerne sa chcem venovať tomuto  režimu bývania (bez rekuperácie) lebo mám pocit, že ako keby už neexistovalo nič iné iba  rekuperácie a už ich chcú aj takí ľudia, ktorým to jednoducho niekto prikázal alebo ich inak do  stavu používania rekuperácie dotlačil. Ja mám však vždy maximálny záujem na tom aby ľudia  vedeli o svojom dome čo najviac a preto bez problémov napíšem že dom bez rekuperácie má  menšie tepelné straty ako dom s rekuperáciou! 

Nie je to však až tak jednoduché ako sa dá napísať. 

Pri úvahe o rekuperácii v našom dome si musíme položiť základnú otázku: chceme mať v dome  vždy úplne čerstvý vzduch, alebo vydržíme „smrádeček ale teplúčko“? 🙂 – za predpokladu, že v dome chceme mať vždy čerstvý vzduch – je dom s rekuperáciu  výrazne úspornejší ako dom bez nej, lebo dom bez ventilácie s rekuperáciou si musí požadovanú  kvalitu vzduchu zabezpečiť klasickým vetraním ventilačkami.

– za predpokladu, že v dome znesieme mierny pach, ktorý občas vyvetráme – je dom bez  ventilácie s rekuperáciou výrazne úspornejší ako dom s „rekuperáciou“. 

A opäť sa dostávame k synergii/spolupôsobeniu jednotlivých konštrukcií a javov v rodinnom dome. Vysvetlím na príklade

– Predstavme si že máme dva domy. Jeden dom A má obvodový plášť a priečky postavené z ťažkej  tehly, alebo z materiálu podobnému betónu (napríklad Ytong SILKA), a druhý dom B je veľmi  dobre utesnená drevenica. 

– Predstavme si, že oba domy nemajú ventiláciu s rekuperáciou a v oboch domoch sa rozhodneme  vetrať. 

Ak sa rozhodneme vyvetrať v týchto domoch tak nás možno napadne otázka: ako rýchlo dom  vychladne keď otvorím okná dokorán? Alebo O koľko dom vychladne keď nechám okná  otvorená XY minút? 

Odpoveď na túto otázku je skrytá v dvoch parametroch materiálov. Je to LAMBDA a MERNÁ  TEPELNÁ KAPACITA (jedným slovom efuzivita). Tieto dva parametre určujú ako rýchlo a  koľko tepla zo stavby unikne. Základná logika je taká, že čím je lambda nižšia tým sa teplo  odovzdáva ťažšie, a čím je merná tepelná kapacita vyššia tým je potenciálny zásobník ako keby  tvrdšie natlačený energiou. 

A preto sa ešte raz pozrime na vlastnosti betónu (a pod.) a dreva: 

DREVO: 

– Lambda súčiniteľ vodivosti tepla = 0,13 W/m.K
Merná tepelná kapacita = 2100 J/K.kg 

BETÓN: 

– Lambda súčiniteľ vodivosti tepla = 1,3 W/m.K
Merná tepelná kapacita = 1000 J/K.kg 

Z porovnania vlastností vidíme, že betón stratí teplo asi 10x rýchlejšie ako drevo, a v dreve je teplo Q ako keby 2x viac „natlačené“ ako v betóne. 

Čiže ak sa rozhodneme pre RD bez rekuperácie, postavíme ho z MASÍVNEHO DREVA (ako  drevenica, predsadená masívna predstena, CLT, a podobné konštrukcie) tak sa vôbec nemusíme báť, že pri vetraní oknami stratíme nejak extra veľa tepla.  

Drevo má totiž schopnosť teplo v sebe držať ako kliešť. 

Kým betón svoje teplo stráca rýchlejšie ako by sme si všimli. 

Ak si však postavíme dom z masívneho dreva tak to neznamená, že sa nemusíme zameriavať na  ostatné veci ako je napríklad tesnosť stavby a ostatné zásady napísané v tomto článku. Čím viac  spolupracuje v našom dome tým viac sa tieto javy medzi sebou násobia a výsledok sa bude stále  viac a viac približovať zjednodušenému výpočtu v certifikáte, až nakoniec dosiahneme stav, že realita bude lepšia výpočet! 

FÁMY A BLUDY 

Pri tejto téme si myslím, že bude zaujímavé uviesť aj nezmysly ktorými reklama a šikovní  predajcovia kŕmia ľudí. Ale nie len oni ale aj niektorí „stavbári“ a „projektanti“ ktorí neznalého  klienta ohúria cudzími slovami a obyčajný človek keďže nevie o čom je reč tak nadobudne pocit, že

„asi niečo vie ten človek ktorý mi to hovorí“… 

Oblasti, ktorým sa budem v skratke venovať (neskôr prídu aj detailnejšie články): – základy plávajúca doska vs. obyčajné základy 

– špeciálne zázračné materiály vs. ich protiklady bez zázračných vlastností – hlina vs. iné materiály
– difúzne „otvorený“ dom vs. difúzne uzavretý dom 

  1. Základy

V poslednej dobe dostávam dotazy na základy na tzv. plávajúcej doske, o ktorých som na tejto  stránke popísal myslím už veľa. Tieto základy som v článkoch opísal ako základy: – ktoré nemajú kontakt so zeminou za predpokladu, že pod doskou je polystyrén, a preto by boli  vhodné pre pasívne domy 

– ktoré sú vhodné do neúnosného terénu kvôli ich malému tlaku na podložie  – a základy ktoré spotrebujú asi ½ betónu oproti klasickým základovým pásom 

Áno toto je pravda. Ale… 

Nie je možné všetko vytrhnúť z kontextu a tváriť sa, že ak si urobím dosku na polystyréne tak táto  ma spasí…! Je to naozaj nezmysel. Ako píšem v iných článkoch tak pasívny dom alebo dom s  naozaj nízkou spotrebou energií a súčasne dom ktorý nebude zbytočne drahý, tak ten sa stane takým len preto, že si všímame detaily a tie donútime spolu pracovať

Keď som sa s tými ľuďmi stretol, tak som videl: 

  • že projekty boli navrhnuté ako extrémne predražené,  
  • absolútne nespĺňali zásady navrhovania domov A1 a A0,  
  • išlo v podstate o bežné konštrukcie kde projektant naplácal väčšie hrúbky tepelných izolácií aby  mu vyšlo energetické hodnotenie budovy na A1/A0 
  • atd atd 
  • o vzduchotesnosti klienti ani len nesnívali a ak aj áno, tak nemali jasnú predstavu ako ju  dosiahnúť, prípadne tie metódy ktoré navrhovali boli účinné tak do 5 rokov od kolaudácie – nízku spotrebu dosahovali pecou a aj triedu A1/A0 
  • stavba bola absolútne nezladená podľa zásad ktoré vyššie popisujem 

Ale všetci boli v tom že idú stavať pasívny dom lebo im tak niekto povedal a za projekt zaplatili  obrovské peniaze (povedzme 5000 a viac €, miestami až 12.000€ lebo ho robil certifikovaný  projektant) 

– a všimol som si na záver, že projekt bol navrhnutý v niektorých častiach ako keby autor čítal túto  stránku. No asi nedočítal dokonca…. 

Ja môžem dať každému z vás aj na papieri, že si dokážete postaviť dom ktorý bude spĺňať  triedu A1/A0 aj na klasických základoch, ktoré stačí veľmi veľmi mierne zatepliť. 

A kto vám bude tvrdiť opak, tak ho pokojne nepočúvajte, lebo pravdepodobne z vás chce vytiahnúť  peniaze za niečo čo je na trhu nové a neznáme. 

Pozrime sa teda na najjednoduchšie základy, ktoré zvládne aj lajk – základy so základovými  pásmi. 

Zásady navrhovania základov pre pasívne domy svojpomocne: 

– zvislú izoláciu použiť v hrúbke najviac 100mm nie viac!  

Veď pre boha idete do zeme kde je v určitej hĺbke už 10°C 

– zvislú izoláciu navrhnúť do hĺbky 1200mm z vonkajšej strany základových pásov! Z  vnútornej to je zbytočné. 

Je to jednoduchšie, XPS alebo perimeter sa vyrába presne v tejto dĺžke. Žiadnu inú vedu v tom 

nehľadajte. Ale zásada je – radšej hlbšie ako hrubšie! 

ak je možnosť použiť íl tak nenútiť vodu ísť ku základom rôznymi drenážami! Ale skôr ílom urobiť nepriepustnú zátku, ktorá udrží základy suché a tým pádom aj lambda bude  nižšia. 

pod nenosnú dosku (často 1500mm hrubú) použiť polystyrén na dobre zhutnenom kameni! Tento polystyrén bude nahrádzať podlahový polystyrén a všetku betónovú masu takto dostanete do  interiéru čím si vylepšíte celkovú akumuláciu tepla od slnka, ktoré na podlahu niekedy na jar/jeseň  zvykne svietiť… 

– samozrejme hydroizoláciu treba dať pod polystyrén ktorý je pod doskou. 

Ak si urobíte základy takto, tak nie len na papieri ale aj v realite budete mať určite na viac ako 90%  podobné tepelnoizolačné vlastnosti ako pri plávajúcej doske…. 

 Na tomto prípade vidíme, že môžeme mať naozaj kvalitné a cenovo dostupné základy nemusia byť  vždy tie najdokonalejšie. Musíme len vedieť čo od domu očakávame a či máme schopnosti alebo  možnosti postaviť si svojpomocne naozaj pasívny dom. 

  1. špeciálny ľahčený betón vs. Ytong IQ

Blud č. 1 

Stretol som sa s jedným klientom, ktorý bol ohúrený z istého typu betónu ktorý mal vraj pri hrúbke  500mm splniť podmienky pre pasívne domy. Problém bol len v tom, že to robila iba jedna firma v  okolí (Česko-Slovensko) a bolo to veľmi drahé. No vraj sa cena oplatila. 

Začal som sa teda pýtať na hodnotu lambda aby som si spočítal aký odpor R tých 500mm  predstavuje. Lambda je 0,08 W/m.K. 

R=hrúbka v metroch : lambda = 0,5 : 0,08 = 6,25 W/m2.K, hovorím si: „aká závratná hodnota“…. 

Pozn.: 

Pre porovnanie si pozrime skladbu 250mm bežného Ytongu + 250mm bežného bieleho polystyrénu. 

R ytong = 0,25 : 0,13 = 1,92 W/m2.K 

R eps = 0,25 : 0,035 = 7,14 W/m2.K 

SPOLU = 9,06 W/m2.K 

podľa mňa je toto lepšie… 

…ale nazad k tomu zázračnému materiálu.  

Klienta som sa opýtal prečo ho vôbec toto napadlo? A on odpovedal, že mu povedali, že to  najlepšie na trhu. JA som sa ho potom spýtal, či tam niekto nespomenul Ytong IQ ktorý má  lambdu 0,078 W/m.K? On že nie. Tak som mu vysvetlil, že ak by si kúpil bežne dostupný a  výrazne lacnejší Ytong IQ s lepšou lambdou a urobil z neho múr o hrúbke 500mm tak mu to  postaví každý murár z dediny a nemusí čakať na jedinú firmu pre čechy a slovensko a bude to mať  skôr a hlavne lacnejšie pri lepších parametroch. 

A vtedy som začal badať na tvári toho človeka, že pochopil ako sa nechal oklamať.  A aj pre toto slúžia články na tejto stránke, aby ste vedeli čo a ako a nenechali sa oklamať  nejakými rýchlo-kvasenými odborníkmi, ktorí z vás chcú len vylákať peniaze, ale pri tom  nevedia z hlavy spočítať ani základné veci s ktorými vraj denno denne pracujú… 

Podobných príkladov nájdeme na trhu viacero. 

Blud č. 2 

Na trhu existuje jeden „zázračný“ náter ktorý vraj dokáže zatepliť steny a podobne. Oslovil ma 

bývalý kolega z armády a pýtal sa či má do toho ísť. Tak som mu opäť presne tak isto ako v prípade bludu č.1 vysvetlil pomer tepelného odporu R vs. cena. A samozrejme máte len jeden pokus aby  ste uhádli ako to vyšlo. 

Príklad: 

Lambda zázračného náteru = 0,05 až 0,06 W/m.K 

pozn.: túto hodnotu som doloval z internetu naozaj dlho… 

Pre porovnanie EPS má lambdu = 0,031 až 0,038 W/m.K 

Keď si porovnáme iba lambdy tak zistíme, že EPS je na tom omnoho lepšie… Preto uvažovať s  tým, že 0,2mm náteru dokáže zastúpiť vlastnosti čo i len obyčajnej tvárnice o hrúbke 300mm sa mi  ani nechce počítať…  

Samozrejme že táto firma má aj omietky. Takže sa bavíme o hrúbkach v desiatkách mm. Porovnajme si teraz 20mm omietku zo zázračného materiálu vs. EPS o hrúbke povedzme 50mm, čo  už dnes asi na svoj dom nedáva nikto. 

R polystyrénu = 0,05 : 0,035 = 1,43 W/m2.K 

R zázraku = 0,02 : 0,05 = 0,4 W/m2.K 

…čiže ide o neporovnateľné čísla ale aj cena je neporovnateľná, iba v opačnom garde… 

Len pre porovnanie zaujímavých tepelnoizolačných materiálov v „normálnych“ cenách uvediem pár príkladov: 

– špeciálne pórovité oxidy /lambda/ = okolo 0,005 až 0,01 W/m.K 

Ide však o veľmi drahý materiál aj po prepočte na určitú hodnotu R. Používa sa hlavne v  protipožiarnom prostredí prípadne ako žiarupevný materiál. 

– aerogel /lambda/ = okolo 0,011 W/m.K 

Tiež veľmi drahý materiál. Využíva sa v kozmonautike alebo do odevov pre motorkárov. – doskový polyuretán alebo fenol / lambda / = 0,019 až 0,021 W/m.K 

V pomere k hodnote R je cenovo dosť podobný polystrénu v praktickom využití. Ide o materiál  blízkej budúcnosti. 

– doskový EPS sivý = okolo 0,031 W/m.K 

– najlepšia kamenná vata = okolo 0,032 W/m.K 

Ide však o veľmi drahú vatu, ktorá sa bežne nedrží na sklade. 

– bežná vata = okolo 0,037 W/m.K 

– drevovláknité izolácie = podobne ako vata 

Avšak tieto materiály majú vynikajúce akumulačné vlastnosti, ktoré ak vieme využiť správne tak by mohlo ísť o veľmi dobrý materiál budúcnosti. 

– a ostatné ktoré nestoja za zmienku 

Blud č.3 

Sem by som zaradil striekaný polyuretán.  

Predajcovia a realizároti o ňom tvrdia zázračné veci zase sú ich vyjadrenia v tvare podobnom: na  pasívny dom vám stačí XY cm … a podobne. No nikdy nechcú povedať skutočné hodnoty R a  porovnať ich s bežnými izoláciami. Keď sa neskôr ukáže, že „teória“ o hodnote R zlyhala, tak príde na rad teória o vzduchotesnosti, ktoré je asi ešte väčší blud ako teória o lambde. 

Najskôr sa zastavím krátko pri vzduchotesnosti

Aplikátori s obľubou tvrdia, že stavby s touto izoláciou prešli testom tesnosti. Ja môžem k tomu  povedať, že testom tesnosti prejde aj stavba s vatou, za predpokladu, že sa dá pred ňu nepriepustná  fólia. Avšak táto pena vraj prejde testom aj bez fólie. Priznám sa nechcem sa k tomu vyjadrovať, 

lebo také meranie som ešte nevidel, ale logicky vychádzajúc z datasheetu mi vychádza že to môže byť pravda iba vtedy ak mi stačí tesnosť okolo 1/h, čo nie je naozaj zlá hodnota. Avšak toto by  platilo pre penu tzv. „tvrdú“. Lenže táto pena sa v praxi nepoužíva kvoli cene asi 160-200€/m3. Len pre porovnanie EPS sa pohybuje niekde okolo 45€/m3. 

Pripustime, že by aj stavba nejakú tesnosť dosiahla, tak sa pýtam: načo vám bude tesnosť keď  vulgárne povedané neviete čo s ňou? Je to trochu drzé, ale sem sa v tomto článku dopracovali iba  skutoční nadšenci a im tá drzosť asi vadiť nebude 😉 

Pozrime sa na tepelný odpor

Je to úplne rovnaké ako v prípade č1 a č2. 

Lambda tzv. mäkkej peny je okolo 0,038 W/m.K 

Cena tejto peny je okolo 70€/m3 

Lambda EPS už viac krát sme písali okolo 0,031 W/m.K pri sivom 

A jeho cena je okolo 45€/m3 

Ďalej myslím nie je nutné písať. 

Na týchto prípadoch vidíme, že nie je všetko zlato čo sa blyští. Treba si informácie preveriť naozaj  a vždy prepočítať úžitok na ceny. 

  1. Hlina vs. iné materiály

Hlina mohla zaujať miesto ako blud č.4 ale zaslúži si samostatné miesto nakoľko o úplný blud  nejde!  

Hlina je naozaj veľmi dobrý a zdravý materiál neoceniteľných výhod! Ja sám ju považujme za jeden z najlepších materiálov v stavebníctve. Len pre zaujímavosť hline nedokážeme určiť  jednoznačnú mernú tepelnú kapacitu a jej hodnota sa vie zlepšiť niekoľko násobne oproti  „základnému“ stavu, hlina má naozaj dobrú efuzivitu za istých okolností a podobne. Halina je proste TOP materiál. Ale aj veľmi veľmi drahý. 

Kto si však hlinu nechce alebo nemôže dovoliť tak netreba zúfať, máme tu veľmi podobný materiál  a volá sa sadrokartón. Stačí si ho iba dať v dvoch a viac vrstvách.  

Na tomto príklade vidíme, že ak poznáme vlastnosti materiálov, a vieme čo hľadáme, tak si vieme  vybrať lacnejší a veľmi podobný materiál za výrazne nižšiu cenu. 

  1. Difúzne otvorený a uzavretý dom.

Opäť samostatná téma, ktorá si zaslúži byť vyčlenená od ostatných, lebo ako aj v prípade hliny ide  o blud ale zároveň nejde. 

V prvom rade by sme mali poznať zákonitosti „putovania“ pár stavebnou konštrukciou rodinného  domu. Ide jednoducho o teóriu, ktorú ak nepoznáme tak nemôžeme predajcovi seriózne oponovať  prípadne s ním súhlasiť, ale sme odsúdení iba na to veriť mu. Ale čo ak túto teóriu neovláda ani  predajca a proste varí z vody? Toto sa však „nemôže predsa stať“, že? Veď predsa sa „nám toto  nikdy nestalo“, že? 

Takže trochu zjednodušenej teórie ako sa hovorí „polopate“ na začiatok. Aj tak je už článok moc  dlhý…

Predpokladáme, že v tzv. difúzne otvorenej skladbe pary z domu vetráme takým spôsobom, že idú  cez steny domu. (to že v stenách ostane aj smrad z kuchyne teraz riešiť nejdeme…). S parami je to  také isté ako s vodou alebo s elektrikou – idú cestou menšieho odporu. Čiže ak para môže výsť  oknom tak nim výjde a nebude sa tlačiť cez stenu, no ak okno otvorené nie je tak sa bude snažiť ísť  cez škáry v stenách, a ak ani tam miesto nebude tak pôjde stenou ak jej to stena dovolí. Para ide  teda vždy takou cestou ktorou ju niečo ženie a má tam pre seba póry väčšie ako sú jej molekuly.  Sila ktorá ju ženie vpred je: 

– tlaková energia a z nej plynúca sila 

– a smer nám udáva aj termodynamická veta ktorá hovorí, že teplo sa šíri od horúceho telesa k tomu  chladnému. A keďže v dome máme teplo a vonku chladno tak je jasné, že aj tento zákon para  poslušne dodržiava. 

Ak však para putuje stenou, tak na túto „púť“ svoju pôvodnú energiu postupne míňa, tak isto ako  auto míňa benzín na jazdu, a teda čím je hlbšie v stene tak je jej tlak menší ako bol na začiatku. Aby tá para mohla aj ku koncu svojej púte prejsť konštrukciou úspešne vonku a neuviaznuť v tejto  konštrukcii/stene, tak odpor prostredia v ktorom putuje musí klesať. Teda prostredie musí byť  stále ako keby redšie a redšie. Takáto konštrukcia sa volá difúzne otvorená konštrukcia a dej sa  volá difúzia vodných pár. 

Všetko toto krásne funguje do okamihu kým sú podmienky prestupu zachované. Zopakujem si ich: – para má istý tlak pred vstupom do konštrukcie a ten tlak je nižší ako tlak pár za  konštrukciou 

– teplota na vstupe do konštrukcie je vyššia ako teplota za konštrukciou. Tieto podmienky nie je ťažké splniť vo Švédsku, Kanade, na Sibíri, alebo u nás povedzme v  zarastenom lese.  

Predstavme si však situáciu, že vonku bude teplejšie ako dnu v dome, a bude práve po daždi teda tlak pár vonku bude vyšší ako dnu v dome. Vtedy logicky budú chcieť pary putovať z vonku dnu. No  konštrukcia je nastavená na opačný smer toku pár následkom čoho sa môže stať že konštrukcia  častokrát drevená, slamená, a podobne skolabuje. 

Predstavme si na Slovensku, že chceme chatu občasne obývanú a chceme využiť všetky zásady  vyššie napísané. Vtedy by asi difúzne otvorená skladba bola vítaná, nakoľko by sme asi nemali ani  rekuperáciu a to že pary z chaty uniknú prirodzene by sa nám celkom hodilo. No v Komárne a  niekde pri rieke kde býva veľmi teplo a vlhkosť od rieky môže byť vysoká, prípadne môžeme ešte  čakať v lete aj dážď by som si túto skladbu ja nedal. 

Čiže zase platí, že sú situácie kedy sa tento typ konštrukcie oplatí použiť, a situácie kedy je pre  stavbu katastrofálna.  

ZÁVER 

Z článku vidíme, že naozaj nie sú veci také jednoduché ako by si človek po prečítaní rôznych  diskusných fór myslel prípadne po prečítaní neúplných informácií na weboch. Článok je stále  relatívne krátky vzhľadom na témy ktoré som tu načal, ale nechcel som ho rozdeľovať, aby neunikli základné myšlienky: 

  • A0 v certifikáte môže byť B alebo C v realite 
  • A1 v certifikáte neznamená že spotreba nemôže byť A0 
  • nie všetko dokáže normovaný výpočet podchytiť 
  • niekedy jednoduché riešenie ako záves alebo okenica môže spôsobiť že aj dom triedy A (alebo B)  sa môže dostať do triedy A0 s reálnou spotrebou 
  • že nie všetko čo je v reklame zázračné je také ako sa v reklame uvádza 
  • a že ak poznáme vlastnosti materiálov tak nie vždy ten najdrahší materiál bude ten najlepší.

Related Posts