Heluz udáva pri tehle Heluz Family λ okolo 0,088W/m x K a pre klasickú tehlu okolo 0,15, čo je skoro raz tak horšie.
Laik si povie: „Veď to je logické. V jednej tehle nie je nič a v tej lepšej je predsa tepelná izolácia.“
Toto by dávalo logiku, ale iba vtedy, keby λ vzduchu v tenkej štrbine klasickej tehly bola horšia ako λ vaty ci polystyrénu. Lenže opak je pravdou:
- λ vzduchu je okolo 0,026 W/m x K
- λ EPS/vata je okolo 0,036 čo je horšia hodnota (pre laikov: čím vyššia hodnota tým je izolácia horšia)
A tu sa vynára logická otázka: „Ako môže byť tehla so vzduchom (0,026) horšia, ako tehla s výplňou (0,036)?“ Absolútne nelogicky nápad.
Avšak laik a dokonca aj projektant či docent na univerzite vám na to povedia: „Veď máme predsa objektívne merania, ktoré dokazujú, že klasická tehla má podľa meraní horšiu izolačnú schopnosť ako tehla s výplňou.“
Áno. Ale je to meranie naozaj správne, keď primitívna logika hovorí niečo iné?
A tu je dobré sa zastaviť pri tom, ako sa merajú vlastnosti stavebných materiálov. Jeden z najznámejších testov (asi aj kvôli zapamätateľnosti názvu) je tzv. meranie v Hot boxe. Ide o „krabicu“ rozdelenú na 2 časti (teplú a studenšiu). Do jej do stredu vložíme meranú vzorku, teda v tomto prípade tehlu.
Ak do takéhoto boxu vložíme tehlu s dutinkami, tak pri meraní bude prúdiť v dutinkách vzduch, čím sa zvýši prestup tepla tehlou. Preto nameriame hodnoty λ okolo 0,15 W/m xK.
Dokonca vám skoro každý stavebný inžinier povie, že toto meranie je správne, lebo vzduch v dutinách prúdi aj v reálnej tehle. Ale naozaj tam ten vzduch prúdi keď je tvárnica zabudovaná v stene?
Ak do boxu vložíme tehlu Family, tak vzduch v dutinách už neprúdi, lebo je uviaznutý v tepelnej izolácii a nameriame λ, ktorá je vážnym priemerom λ výplne a červenej hmoty, čo nám dá výsledok 0,09W/m x K. A všetci sú spokojní.
Lenže ja tvrdím, že vzduch v klasickej tvárnici zabudovanej v stene NEPRÚDI a to preto, lebo:
1. Tvárnice nie sú na sebe naukladané tak presne, že dutinky lícujú,
2. Medzi tvárnice sa dáva buď malta alebo PUR pena, ktoré dutinky na spojí uzavrú.
A z tohoto dôvodu som si istý na 100%, že vzduch v reálnej tvárnici NEPRÚDI. A ak neprúdi, tak sa logicky podieľa na tepelnej izolácii tiež váženým priemerom.
Lenže v tomto prípade, máme ako výplň nie EPS/vatu s λ 0,036, ale vzduch s λ 0,026. (Nie je to úplne pravda, ale teraz presná hodnota nie je podstatná, pretože 0,026 je tabuľková hodnota pre suchý vzduch pri 10°C.)
No a nech rozmýšľam ako rozmýšľam, tak nie je možné, aby mala klasická tehla horšie izolačné schopnosti ako tehla s výplňou. To nie je proste z hľadiska fyziky možné.
Som presvedčený o tom, že ak by sa meranie vykonalo tak, že tvárnica klasická s dutinkami by sa hore aj dolu zakryla nepriepustnou vrstvou pre vzduch, tak zákonite musíme namerať lepšiu hodnotu, ako v prípade tehly s výplňou. Plánujem toto meranie vykonať a podám o tom správu, ale asi až v zime keď bude čas. Ale nazad k logike.
Dokonca tvrdím že vata a EPS sú v tej tvárnici na škodu a to z toho dôvodu, že v zime, keď vodná para prechádza tvárnicou, tak táto vodná para v tvárnici skondenzuje. Následkom toho tepelná izolácia nasiakne vodou, ktorej λ je okolo 0,6W/m x K (vzduch 0,026; EPS a vata 0,036) a tepelná vodivosť sa zmení váženým priemerom podľa objemového obsahu vody v tvárnici. (Výpočet teraz nejdem robiť, lebo najskôr by som musel vypočítať koľko vody a pary skondenzuje. Potom by som musel zmeniť hodnoty λ a znova prepočítať teploty v priereze, následne znovu vypočítať objem vody. Ide o iteráciu a tá je zdĺhavá na čas.)
Ale logika je neúprosná. Nie že by vodná para neskondenzovala aj v dutej tehle. Skondenzuje, ale drží sa hlavne na stenách dutinky. Vzduch je síce presýtený vlhkastou, ale stále je to vzduch, iba s horšou hodnotou λ.
Zaver:
Záver je taký, že tehla vyplnená vatou alebo EPS je logicky omnoho horšia z hľadiska izolácie tepla ako tehla dutinková. O tom som presvedčený tak, akože každý deň má ráno a večer.
