Vypočítajte si cenu svojho domu
Námestie Andreja Hlinku 1, 010 01 Žilina
+421 911 613 911

MÚRY & ZÁKLADY BUDÚCNOSTI

ÚVOD

Je všeobecne známe, že klienti venujú veľa času svojmu novému domu, lebo je to väčšinou jedinečná a drahá vec v ich živote a nechcú nechať nič na náhodu. V okamihu ako sa rozhodnú si dom postaviť začínajú hľadať rôzne možnosti konštrukcií múrov, kúrení a.i.. Jednoducho neveria tomu, že by im mohol projektant poradiť skutočne správne, lebo majú skúsenosti so svojimi známimi kde to nie vždy dopadlo na prvý krát dobre, a o nedôvera upadá o to viac, že takmer každý kto si dom postavil častokrát povie: „keby som staval ešte raz, tak by som urobil veľa vecí úplne inak“.

V našej spoločnosti SEMARGL sa okrem výstavby pasívnych, aktívnych, sebestačných a nulových domov venujeme hlavne návrhom rôznych konštrukcií pre bežné rodinné domy (RD), alebo pasívne až ostrovné domy a systémy.

Najviac času venujeme práve výskumu a návrhu tzv. Obálok stavieb a základom.

Viac o našich návrhoch, výskume a skúsenostiach sa môžete dočítať v sekcii článkov a rôzne konštrukcie môžete vidieť v sekcii na tomto linku

Z rôznych konštrukcií, ktoré používame sme vybrali pre tento článok z nášho pohľadu tie najzaujímavejšie, lebo ich považujeme za vrchol našej ponuky.

4-VRSTVÝ OBVODOVÝ MÚR

V textovom popise a tiež pomocou obrázkou si popíšeme 2 situácie, ktoré negatívne vplývajú na tepelnú pohodu v rodinných domoch.

  1. Situácia nastáva v zime kedy ťažkonadobudnuté teplo z kúrenia uniká cez všetky plochy stavby do exteriéru a my by sme boli najradšej keby sa tak nedialo. Obavy z tejto situácie sú u drvivej väčšiny ľudí stále dominantné a venujú jej omnoho viac pozornosti ako prehrievaniu v lete, ktorú popisuje druhá situácia.
  2. Situácia nastáva v lete lete kedy svieti na fasádu slnko, ktoré ju zohrieva niekedy až na 85°C, a následne teplo vyvolané týmto žiarením postupuje do interiéru (samozrejme s odporom rovnajúcim sa odporu „steny“).

Na prehrievanie majú vplyv aj iné veci, ako napríklad prehrivanie cez sklá okien, no o tomto sa viac dočítame napríklad v tomto článku v odseku tesne pred záverom článku.

Obe tieto situácie vieme odstrániť 2 spôsobmi. Prvý je tak, že fasádu z vonku ochránime pred vetrom a žiarou slnka predsadenou fasádou, na ktorej sa nepriaznivé vplyvy ako keby „vybijú“ a tepelná izolácia a múr už „pracujú“ tak ako inžinieri vypočítali v projekte teplotechniky. Druhý efekt je efekt  podobný v 3-sklách okien. Vzduch medzi oknami pôsobí ako tepelná izolácia a my môžeme tento efekt využiť aj pri obvodovom plášti.

Jednoducho vytvoríme 2 alebo až 3 škáry na obvodovom múre, ktoré majú rôzne funkcie a významne nám pomáhajú v lete a v zime pri prevádzke našeho domu.

Takýto múr sa cenovo nijak nelíši od najbežnejšie používaného múru našou spoločnosťou – a to múr so strateným debnením do polystyrénových tvaroviek. Dokonca je tento múr aj jednoduchší na výrobu.

  1. CHLADNUTIE INTERIÉRU V ZIME

1.A.) Jedno-vrstvý múr

Ako vidíme na obrázku, ide o prípad kedy sa snažíme teplo udržať v stavbe s klasickým murivom. Toto murivo je najčastejšie tvorené nejakými tvárnicami, na ktorých je kontaktne ukotvená tepelná izolácia, najčastejšie polystyrén, alebo kamenná vate.

Takýto spôsob je na predstavu veľmi jednoduchý a a preto každého napadne ako prvé riešenie neuvedomujúc si čo sa v „múre“ odohráva.

POPIS:

Teplo ktoré do interiéru dodáva vykurovacia sústava (tzv. kúrenie) postupuje smerom do múru, ktorý sa zohreje a keďže je na múr priamo nakotvená tepelná izolácia, tak teplo veľmi jednoducho postupuje aj do nej a z nej zase do vonkajšej fasídy a následne veľmi jednoducho do exteriéru.

Toto teplo je z fasády následné veľmi intenzívne „odnášané“ vetrom, ktorého je vo vykurovacej sezóne (v zime) asi 2/3 z celkových ročných veterných úhrnov a tiež práve v zime sú vetry aj najsilnejšie.

 

Tento dej je veľmi dynamický a práve to je najväčším dôvodom prečo sa nezhodujú čísla v energetickom s realitou (vplyvy sú aj iné ale o tých v viac v článkoch). Energetický výpočet proste uvažuje s tým, že „vonku nefúka vietor“ a že v interiéri vzduch stojí.

Jedno-vrstvý múr

1.B.) 2-vrstvý múr

Aby sme vplyv vetra odstránili tak poslednú okrasnú vrstvu múru, tzv. fasádu oddelíme od tepelnej izolácie a vytvoríme tak niečo ako nárazníkovú zónu, na ktorej sa vietor „vybije“ a teplo prestupujúce cez múr z interiéru môže pozvoľna a pokojne vstúpiť do priestoru, ktorý je pred vetrom dobre ochránený. Z tohoto priestoru následne na to unikne cez odvetrávaciu škáru umiestnenú na najvyššom mieste fasády.

Tento spôsob ochrany fasád je známy ale vo väčšine prípadov je využívaný hlavne kvôli jeho estetickej hodnote, nakoľko sa vyhotovujú často z drahších povrchov ako drevo alebo alukobond a pod. a vplyv odvetrania fasády si málokto plne uvedomuje.

2-vrstvý múr

1.C.) 3-vrstvý múr

Situácia v predchádzajúcom bode je už veľmi dobrým spôsobom ochrany múru pred vetrom. Avšak nie je to plné využitie potenciálu sćelej skladby múru. Ako ste si iste všimli tzv. nárazníková zóna pred múrom vznikla oddelením fasády od tepelnej izolácie.

My však môžeme v tomto procese oddeľovania aj ďalej pokračovať, napríklad oddelením tepelnej izolácie od nosnej časti plášťa (od múru).

V TEJTO NOVOVZNIKNUTEJ ŠKÁRE UŽ VŠAK VZDUCH PRÚDIŤ NESMIE A ŠK8RA MUSÍ BYŤ MAXIMÁLNE TESNÁ!!!

Pozn.: Táto situácia je skôr teoretická ako praktická, ale nie je nemožná.

Nesmie z toho dôvodu, lebo teplo prenikajúce cez múr by sme priamo odvetrali do okolia a tepelná izolácia by ÚPLNE stratila svoj význam.

V našom prípade použijeme vzduchovú medzeru podobne ako vznikajú medzery pri 3-sklách na oknách a táto medzera-škára pôsobí spomaľujúcom na teplo prechádzajúce z múru na tepelnú izoláciu, a čiastočne pôsobí ako tepelná izolácia (teoreticky).

3-vrstvý múr

V oddeľovaní vrstiev nachádzajúcich sa na plášti stavby by sme mohli pokračovať aj ďalej, ale to už by bolo nie moc ekonomické.

Môžme celý stav vylepšiť ešte tým, že tak isto ako sme oddelili vonkajšiu fasádu od múru, môžeme oddeliť aj vbútornú omietku od múru použitím napríklad predsadenej SDK steny (sadrokarton), ktorá by slúžila ako omietka aj ako škára pre vedenie inštalácií

1.D.) 4-vrstvý múr

Oddelená interiérová časť omiektky, klasickou SDK predstenou.

V týchto skladbách „škárových“ stien je však veľmi dôležité vykonať kontrolu teplôt na jednotlivých vrstvách a vyšetriť smer prúdenia pár aby náhodou v škáre nedošlo ku kondenzácii a následnému plesneniu.

 

Pri tejto príležitosti som sa zamyslel nad reálnym spôsobom kotvenia napríklad EPS na fasádu a ako všetci vieme, tak v realite bežného života sa EPS „lepí“ na tzv. Buchty, ktorými murári vyrovnávajú nerovnosti múru. Tieto buchty vytvoria medzi EPS a múrom škáru širokú asi 2 až 5mm. Ak by sme vyšetrovali teploty v tejto škáre tak by sme zistili že sú v oblasti rosného bodu, nálsedkom čoho hrozí plesnenie múru.

Ak by sme vyšetrovali teploty podrobne tak by sme zistili že teplota v škáre je tým nižšia čím hrubší je nosný múr, ktorý bráni interiérovej teplote dostať sa do tejto škáry aby ju „zohrial“ (škáru) a tak zabránil roseniu a plesneniu.

Ideálnym materiálom na výstavbu múru s dodatočne „lepenou“ tepelnou izoláciou je preto SILKA alebo jej podobné materiály ako KMB Sendwix a podobne. Tieto tvárnice je nutné použiť čo najtenšie a tepelnú izoláciu čo najhrubšiu čím dosiahneme pomerne vysokú teplotu v nežiadanej škáre a tak zabránime plesneniu múru medzi izoláciou a múrom.

4-vrstvý múr
  1. PREHRIEVANIE SA INTERIÉRU V LETE

2.A.) 1-vrstvý múr

Za bežných okolností je stav taký, že ak na dome nie je predsadená odvetraná fasáda ale ako aj v prípade 1.A. máme iba klasický múr zateplený nejakou tepelnou izoláciou.

V tomto prípade slnko zohreje fasádnu omietku až na 85°C (v prípade tmavosivej až čiernej farby a bezveterného slnečného dňa. Pozn.: biela farba dosahuje teplotu až 55°C). Táto až prehriata fasáda zohreje tepelnú izoláciu a tá následne zohreje múr. Proste tak isto ako v zime ale v opačnom smere. Vznikne akási tepelná vlna, ktorá postupuje smerom do interiéru, ktorý sa následne prehreje a potom nám neostáva nič iba klasicky interiér chladiť klimatizáciou.

Ako sme spomínali aj vyššie, dom sa prehrieva aj od iných vplyvov, ale v tomto prípade popisujeme iba prehreivanie od fasády. Vplyvy prehreivania od solárneho tepla sa môžeme dočítať napríklad v tomto článku v odseku tesne pred záverom článku.

PREHRIEVANIE SA INTERIÉRU V LETE

2.B.) 2-vrstvý múr

Druhá varianta už analogicky uvažuje s predsadenou odvetranou fasádou, ktorá sa síce od slnka tiež zohreje, ale škárou, ktorá za predsadenou fasádou vzniká teplo vystúpa smerom hore a odvetrá sa do exteriéru.

V tomto prípade tak isto ako v prípade 1.B iba v opačnom smere sa teplo neprenesie na izolačný panel, alebo inú tepelenú izoláciu a to tak, že teplý vzduch za fasádou súpa hore a zo spodu sa nasaje čerstvý vzduch do škáry, ktorý ochladzuje izolačný panel, a následne na to výde cez horný odvetrávací otvor. Čerstvý vzduch ktorý sa zo spodu nasáva má teplotu v najteplejšom lete okolo 35-40°C čo je veľmi nízka teplota oproti napríklad 75°C. Takto relatívne studený povrch obvodvého plášťa sa cez noc vychladí na okolitú teplotu nočného vzduchu a interiér bude mať cez deň  stále príjemné teploty iba okolo 21°C až dajme tomu 25°C.

2-vrstvý múr

2.C.) 3-vrstvý múr

Aj tretia varianta je v lete taká istá ako tretia varianta pri zimnej prevádzke budovy. Ide o múr s 2 škárami a 3 vrstvami, ktoré sa navzájom nedotýkajú, čo je podstatné.

Princíp je teda podobný ako v prípade 2.B s tým, že dodatočná škára, v ktorej vzduch neprúdi má taký význam, že teplo z izolačného panelu síce postupuje od fasády smerom do interiéru ako v prípade 2.B., ale s tým, že sa izolačný panel nedotýka nosného múru a nedochádza k tak kvalitnému prestupu tepla ako keby sa tepelná izolácia dotýkala múru.

Ako sme spomínali vyššie ide o isté časové zdržanie prestupu tepla, ktoré nám pomáha v tom, že múr sa cez deň nestihne nahriať. Aj keby sa múr trochu nahrial, tak z večera do rána by sa stíhom ochladiť od chladného vzduchu ktorý by mal pôsobiť na múr večer kedy interiér intenzívne vetráme.

3-vrstvý múr

2.D.) 4-vrstvý múr

Zdalo by sa, že budeme pokračovať analogicky ako v bode 1.D s predsadenou omietkou/predstenou SDK.

No nebude tomu tak, nakoľko v lete by nám táto SDK predstena nepomohla, ale naopak pohoršila.

SDK predstena by totiž bránila v ochladzovaní interiéru v dvoch prípadoch.

  1. – večer by sme nedokázali steno dostatočne vychladiť, lebo predstena by pôsobila ako brzda.
  2. – cez deň by sme zabránili vniknutému teplu vojsť do múru, ktorý má vždy nejakú akumulačnú schopnosť a interiér by sa nám mohol prehriať aj napriek dokonalej skladbe akú si tu prezentujeme.

V prípade, že by sme z priestoru predstienky odvetrávali vzduch aj v lete, tak by sa mohla táto možnosť považovať za plus atakáto konštrukcia by mala význam aj v zime.

Táto varianta by bola vhodná do chladnejších oblastí Slovenska kde v lete nehrozí problém prehriatia a logikcy v zime je priorita udržania tepla v dome vyššia.

4-vrstvý múr