Na internete prebieha velmi vela búrlivých debát a miestami doslova az hádok a urážania ( ako je zvykom tych ktorym dochádzajú argumenty) ohladom termoreflexnych izolacii. Ide o, jednoducho napísané, strieborne, najcastejsie hlinikove Folie so vzduchovou medzerou.
“Diskutujúci” sa stale nevedia dohodnut preco vypocet tvrdi jedno a realita ukazuje druhe?
Pozrime sa na tuto otazku podrobnejšie.
Problem nie je vo vypocte samotnom ale v tom ze nepoužívame vsetky vypocty ktore by sa mali na vypocte teplenej straty podieľať.
My totiz počítame iba jednu časť problemu a kedze ostatne deje ktore prebiehajú ori šírení tepla nie su az tak zname, prakticky az nezname, tak ich do vypoctu bezne norma nezahŕňa a teda ani ten projektant ktory sa riadi vylucne minimalne povinnou normou.
Existuju dva pohlady.
1. Vyrobca píše že jeho tepelne reflexne izolacie maju neskutocne nizke hodnoty tepelnej vodivosti. V zasade ma naozaj pravdu aj ked nejde o tepelnu VODIVOSŤ ale o koeficient SMIRENIA tepla ktory je popísaný v závere kalitoly.
Lajk vsak nedokaze pochopit že naozaj moze mat nejaka tepelna izolacia λ napriklad 0,014W/m.K pripadne niekedy aj menej 0,00X! Kazdy si pivie ved vzduch ma lambdu 0,026W/m.K tak ako koze mat nieco menej. Ale aj PIR panel ma λ=0,021W/m.K a nevadi nam to.
K vysvetleniu tohoto javu sa vsak nedokážeme dopracovat použitím beznych noriem a výpočtov a tabuliek v nich ukrytych.
Ale existuju aj ine normy, napriklad normy používané vo vesmírnom výskume, alebo normy v sklárskom priemysle vedia uz najmenej 110 rokov ze existuje žiarenie a ono sa nejako sprava. O tom pisat v tejto kapitole nejdeme lebo k šíreniu teola žiarenim mame ine kapitoly v ramci knihy.
V skratke uvediem iba keden z prikladov:
Ak pouzijeme na sklo v okne bežné ciste sklo tzv FLOAT, tak prestup tepla napriklad 2-sklom bude niekde okolo 2,8W/m2.K. Ak vsak na toto sklo nanesieme nano vrstvu striebra ktore odrazí 95% tepelneho ziarenia tak z Ug=2,8 dostaneme sklo s Ug=1,2W/m2.K.
Čímže ako vidime tak obycajna neviditeľná vrstvička striebra o hrubke par atómov dokazala vylepsit vlastnosti prestupu tepla skiel. To nam naznacuje ze ta reflexia asi nieco predsa len robi.
2. To co tvrdia odporcovia reflexnýchteplenych izolacii /RTI/, myslim tych ktori maju nim zaizolovaný dom a realne merajú úniky tepla, a tvrdia ze su vyssie ako ma povedzme sused pri podobnom dome, maju ale tiez pravdu!
Kazdy z nich /vyrobca, užívateľ/ maju pravdu. Ako je to možné? Je tomu tak ze vyrobca udava hodnoty laboratórne, teba po ustálení teplôt, a užívateľ popisuje stav v realnom prostredi kedy sa teploty v case vyrazne menia.
A ako vidime Problem je v zase iba v dynamike dejov ktore prebiehajú v teplenej izolacii rodinneho domu.
Ak chceme vediet navrhnut spravne rodinny dom tak si musime to Teplo doslova vediet predstavit ako putuje v konstrukcii. Ak toto videnie nemame tak by sme sa nemali v ziadnom pripade snazit o navrh rodinneho domu aj keby sme mali 10 diplomov!
Zamerne uvadzam “rodinneho domu” lebo ten je specificky oproti meraniu v laboratóriu.
ROZDIEL MEDZI NORMOU A FYZIKOU
Bežný clivek si mysli ze norma dokonale odráža nase poznanie. Teda je presvedceny o tom ze norma prisne korešponduje s nasim fyzikálnym poznaním. Nie je tomu tak. Norma je zjednodušený tabuľkový pohlad na veci. Jej zjednodusenie vyplyva z doby kedy vznikla a pozoadaviek trhu ci spolocnosti. Preto aj normy byvaju zastarale a musime ich obnovovať.
Ako to vyzera s tepelnými izolaciami?
Kedysi ked existovali izolacie ako polystyren alebo sklenna vata vznikli normy ktore ich pouzitie pomerne dobre popísali. Neksor vsak vznikali napriklad uz spomínané okna s reflexnými vrstvami a dnes uz aj reflexne teplene izolacie ktorych uplatnenie je vyznamné.
Kym kedysi na vypocet tepelnych strat stačil primitivny vzorcek (zjednodušene) Q = U x t (cas) x S (plocha) tak dnes uz nestaci.
Nestaci nie len z dovodu vzniku RTI ale aj z dovodu ze inžinieri sa posunuli dalej a navrhujú kompozitné viacvrstvové konstrukcie s programovanými vlastnostami. A ak male viac ako dve významne vstvty v skladbe napriklad steny tak uz dochadza k zaujímavým dejom popísaných v inych kapitolách knihy.
Tento jednoduchy vypocet je vypocet podla normy STN 73 0540 ale tento vypocet je nedokonalý a neúplný. Je zjednodušený z dovodu jednoduchosti a univerzalnosti.
Respektive toto plati v istych podmienkach.
V realite však dochadza k časovým zmenám teplôt a nasledne k tepelným zotrvacnostiam a to RTI absolutne postradajú nakolko su veľmi ľahké a tenké.
Tepelna zotrvačnosť je funkciou mernej teplenej kapacity [J/kg.K], lambdy [W/m.K] a hustoty materialu [kg/m3] a to tak ze cim je nizsia lambda a vyssia tepelna kapacita a hustota tak tym lepsia je tepelna zotrvačnosť.
Termoteflexne izolacie vsak maju jednak malu Teplenu kapacitu ale aj malu hustotu a preto je u nich tepelna zotrvačnosť prakticky takmer ziadna.
Na Teplenu pohodu v Rodinnom dome vsak nevolyva iba tepelna zotrvačnosť ale ide o súbor opatrení ktore vedu nakoniec k realnej spotrebe energii.
Ak by vyrobcovia RTI zohľadnili vsetky volyvy tak by museli v reklamných letákoch oriznat ze tieto teplene izolacie nie su vhodne pre vsetly aplikacie v ramci rodinnych domov ale iba na špecifické vybrané situacie. Lenze vtedy by im klesol uz aj tak nizky predaj. Preto sa predajcovia RTI “riadia” iba zakonom stanoveným vypoctom, ktory uvadza norma a o tento sa opierajú – ergo, vyrobcovia maju naozaj pravdu a norma ich v tej ich pravde podporuje.
O teplenej zotrvačnosti a inych vplyvoch na konečnú spotrebu energie v suvislosti s tepelnými izolaciami sa dočítame viac v inych kapitolách. Naoriklad tu: https://drive.google.com/file/d/1tQRcWZ3Onew6EAxEYmuxqzXS0HxU36jg/view?usp=drivesdk
Cize ako vidime konstrukcia ma ako keby akesi dalsie “spomalujuce faktory unikania tepla” ktore normovaný vypocet strát tepla vylepšujú. Keďže norma s nim neuvažuje, tak lajci aj projektanti si nevedia vysvetlit preco ich stavby zateplené naoriklad RTI maju horsie parametre ako stavby susedov.
Uvediem priklady:
1.Ak by sme mali konstrukciu izolovanú RTI a mala by U=0,1 W/m2.K tak by mala Teplenu stratu o nieco vyssiu ako ke vypoct z normy STN 73 0540. Cize +- vsetko sedi. Teda Q= U x čas x plocha
2.Ak by sme mali druhu konstrukciu tiez s U=0,1 a mala by skladbu zo strany interieru:
– polystyren 50mm
– beton 150mm
– polystyren 250mm
tak tato konstrukcia by mala Teplenu stratu (v ideálnom pripade = nemala by tepelne mosty) nizsiu ako Q=UxtxS
Jej tepelna strata by Bola asi 70% z vypoctu podla normy.
Dovodom je uz vyssie spomínaná tepelna zotrvačnosť a ostatne volyvy.
RTI ma vsak obrovske opodstatnenie ako tepelna izolacia hlavne v streche kde je malo miesta, alebo kdekolvek kde je malo miesta a kde je naoriklad vysoky podiel na šírení tepla žiarením. Strecha je preto idealna.
Avsak ak by ske chceli aby fungovala dokonale tak by musela byt doplnená ťažkým materialom v správnej pozicii aby mala skladba Teplenu zotrvačnosť ktora zabezpeci preklenutie najmrazivejsich dni v zime a horúcich dni v lete.
Tieto dni su totiz veľmi zaujimave z hladiska prúdenia tepla. To teplo sa pocas tychto dni sprava totiz trochu inak ako sme zvyknuti.
1. Prúdi omnoho rychlejsie
2. a tepelne mosty v zime sle aj v lete nam už nič “nedarujú” a doslova “vystreľujú” vsetko teplo z domu do okolia (v zime).
Preto sa tymto dňom musime vyhnúť a v tom nam pomoze aj tepelna zotrvačnosť okrem ineho.
POZOR!
Dolezita poznamka k termoreflexnym tepelným izolaciam.
U tychto teplenych izolacii sa snažíme vyjadrit sucinitel teplenej vodivosti λ. Treba si vsak uvedomit ze tieto teplene izolacie NEVEDÚ TEPLO. Oni vyuzivaju prave uz viac krat spomínaný jeden zo sposobov šírenia teola a nim je žiarenie, Cize tieto reflexne izolacie teolo odrážajú a to co neodrazia tak vyžarujú do priestoru opačnou stranou Folie.
Preto v tomto pripade nemozeme hovorit o koeficient teplenej vodivosti ale o KOEFICIENTE ŠÍRENIA TEPLA nakolko slovo “šírenie” je univerzálnejšie.
Zaver.
Termoreflexne izolacie maju nozaj take nizke lambdy.
Ale takmisto veľi zle izolujú rodinne domy ak nie su doplnené správnou skladbou ktora zvysi ich Teplenu zotrvačnosť.
